tag:blogger.com,1999:blog-46094818116531784102024-03-14T02:10:27.235+05:30विक्रम वालावलकरविक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.comBlogger97125tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-29203247483440234902018-11-08T11:25:00.000+05:302018-11-08T11:25:29.955+05:30अनामवीरा ७ - वीर सुरेंद्र साई <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">७. वीर सुरेंद्र साई </span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-qiFgRCprEGE/W-PPLz3FBuI/AAAAAAAAQko/yDZmjpUOdnkEmLnByZpDVrPMT54o6FdvgCLcBGAs/s1600/Veer-Surendra-Sai.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="212" data-original-width="160" height="400" src="https://4.bp.blogspot.com/-qiFgRCprEGE/W-PPLz3FBuI/AAAAAAAAQko/yDZmjpUOdnkEmLnByZpDVrPMT54o6FdvgCLcBGAs/s400/Veer-Surendra-Sai.jpg" width="301" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पारतंत्र्यातील हिंदुस्थान
स्वतंत्र करण्यासाठी सर्वच प्रांतांतील क्रांतिकारक आपापल्या शक्तीनुसार
क्रांतिकार्य करत होते. आपण आजवर अनामवीरा या मालिकेतून प्रामुख्याने महाराष्ट्र
आणि बंगाल प्रांतातील अल्पख्यात क्रांतिकारक पाहिले आहेत. आज जरा ओरिसाकडे जाऊ.
भारताच्या पूर्व किनाऱ्यावर असलेले एक राज्य. मोठ्या राज्यांच्या भाऊगर्दीत
दुर्लक्षित राहिलेले राज्य. स्वातंत्र्यप्राप्तीनंतर आजपर्यंत<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>म्हणजे १९४७ ते २०१८ या कालावधीत संपूर्ण
राज्यात केवळ एकच विमानतळ होता. सप्टेंबर २०१८ ला झरसुगुडा इथे राज्यातला दुसरा
विमानतळ पंतप्रधान श्री नरेंद्र मोदी यांनी राष्ट्राला समर्पित केला. त्याला वीर
सुरेंद्र साई विमानतळ हे नाव देण्यात आले आहे. केवळ आपणच नव्हे तर भारतातील
अनेकजणांनी हे नाव पहिल्यांदाच ऐकले. त्यामुळे आजचे आपले अनामवीर तेच आहेत – वीर
सुरेंद्र साई.</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">इंग्रज जेव्हा आपला जम भारतात बसवू
पाहत होते तेव्हा सामान्य जनता तर यथाशक्ती प्रतिकार करत होतीच पण भारतातील
आधीपासून अस्तित्वात असलेली काही राजघराणीसुद्धा इंग्रजांचे मांडलिकत्व
स्वीकारण्याचा सोपा मार्ग अव्हेरून<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>इंग्रजांना जशी जमेल तशी टक्कर देत होते. ओरिसातील चौहान राजघराणे इंग्रजांना
सामील झालेले नव्हते, पण त्यांचे संबंध तेवढेही ताणले गेले नव्हते. या घराण्यातील
चौथे राजे मधुकर साई १८२७ ला निपुत्रिक म्हणून निवर्तले. इंग्रजांनी राणी
लक्ष्मीबाईच्या बाबतीत जे केले तसेच याही प्रकारात झाले. त्यांनी मोहन कुमारी या
राणीला राज्यपदी बसवले. या साऱ्या प्रकाराला सुरेंद्र साईचा प्रखर विरोध होता. स्वतः
राजघराण्यातील असल्याने डावलले जाणे त्याला मान्य नव्हते. इंग्रजांच्या कुटील
नीतीचा त्याला पूर्ण अंदाज आला होता. राज्य खालसा करण्याच्या दृष्टीने इंग्रजांनी
उचललेल्या पावलांना वेळीच प्रतिरोध केला नाही तर ते आपले राज्य गिळंकृत करणार
याबद्दल सुरेंद्रच्या मनात तिळमात्र संशय नव्हता.</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">राणी मोहन कुमारीच्या जमीन महसूलविषयक
धोरणाचा गोंडी, बिन्झाल अशा जनजातीतील, वनवासी लोकांना आणि जमीनदारांना जाच होऊ
लागला. इंग्रजांनी मोहन कुमारीची उचलबांगडी केली आणि तिच्या जागी नारायण सिंगाची
नेमणूक केली. सुरेंद्रच्या जखमेवर मीठच चोळले गेले. त्याचा अधिकार पुन्हा एकदा
नाकारला गेला होता. सुरेंद्रने जनजातीतील लोकांना संघटित करायला आणि त्यांच्या
मनात इंग्रजांविरुद्ध असंतोष भडकवायला सुरुवात केली. नारायण सिंगाच्या राजवटीत बंड
झाले. इंग्रज फौजांविरुद्ध लढत असताना सुरेंद्र, त्याचा भाऊ उद्यंत साई आणि
त्यांचे काका बलराम सिंह यांना पकडण्यात आले. त्यांची रवानगी हजारीबाग तुरुंगात
करण्यात आली. बलराम सिंहाचा तिथेच कारावासात मृत्यू झाला. इथे नारायण सिंग सुद्धा
१८४९ मध्ये मरण पावला. तोही निपुत्रिक मरण पावल्याने पुन्हा सुरेंद्रचा अधिकार
निर्माण झाला. लॉर्ड डलहौसी ने १८४९ ला संबलपूर चे राज्य इंग्रजी साम्राज्याचा भाग
बनवले.</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">सुरेंद्र कारावासात असल्याने काही
करू शकला नाही, पण लवकरच संधी चालून आली आणि १८५७ चा उठाव झाला. या उठावाचा भाग
म्हणून उठावात भाग घेणाऱ्या लोकांनी हजारीबाग चा तुरुंग फोडला आणि त्यातून
सुरेंद्र आणि उद्यंत या दोघांचीही सुटका झाली. त्यांच्याबरोबर जवळपास ३२ जणांची
सुटका करण्यात आली. सुरेंद्रने संबळपूर च्या सामान्य जनतेला इंग्रजांविरुद्ध संघटित
करायला पुन्हा एकदा सुरुवात केली. वनवासींची भाषा, भूषा, रीतीरिवाज यावर इंग्रज
घाला घालतच होते. सुरेंद्रने त्याच्या रक्षणासाठी आणि संवर्धनासाठी विशेष प्रयत्न
करायला सुरुवात केली. जनता संघटित होऊ लागल्याचे पाहून इंग्रजांनी आपले कुशल
सेनाधिकारी संबळपूर ला पाठवायला सुरुवात केली. मेजर फॉर्स्टर, कॅप्टन एल. स्मिथ हे
असे अधिकारी होते ज्यांच्या नावावर भारतातील इतर ठिकाणचे उठाव यशस्वीरित्या मोडून
काढण्याचे यश जमा होते. हे अधिकारी इंग्रजी सैन्यासह संबळपूर ला येऊन डेरेदाखल
झाले. मेजर फॉर्स्टर ला पूर्ण लष्करी व मुलकी अधिकारी देऊन त्या भागाचा कमिशनर
बनवण्यात आले होते. पण सुरेंद्रने त्याच्या हाती काहीच लागू दिले नाही. शेवटी १८६१
ला मेजर फॉर्स्टर ला हलवण्यात आले. नंतर आलेल्या मेजर इम्पे ने सुद्धा खूप प्रयत्न
करून पाहिला, पण स्थानिकांची मजबूत साथ असेलला सुरेंद्र इंग्रजांना चकवतच राहिला.
मेजर इम्पे ने आधीच्या धोरणात बदल केला. त्याने रसद तर तोडलीच पण त्याचबरोबर हिंसक
लढाई सोडून संवाद आणि वार्तालाप सुरु केला. हे अर्थातच त्याने इंग्रज सरकारच्या संमतीने
सुरु केले. हा लष्करी डावपेचाचा एक भाग म्हणून तो करत होता हे सुरेंद्र च्या
लक्षात आले नाही. तो एक सच्चा वनवासी होता. निसर्गपूजक, निसर्गात रममाण होणाऱ्या
सुरेंद्र ला हे कुटील डावपेच कळले नाहीत ह्यात फारसे नवल काही नाही. इम्पे च्या
आश्वासनांवर विसंबून सुरेंद्र ने लढाई थांबवली. उत्तम तलवार चालवणारा सुरेंद्र
शांततेत राहू लागला. मेजर इम्पेच्या मृत्यूपर्यंत हे चालू राहिले. पण इम्पेचा
मृत्यू झाला आणि ताबडतोब सरकारने पुन्हा लढाई तीव्र केली. नव्याने तयार केल्या
गेलेल्या मध्य प्रांतात (Central Province) ३० एप्रिल १८६२ ला संबळपूर चा समावेश
करण्यात आला. गाफील आणि बेसावध असलेल्या सुरेंद्र ला, त्याच्या साथीदारांना आणि
नातेवाईकांना इंग्रज सेनेने अगदी सहज पकडले. विश्वासघात करून त्यांना असीरगड च्या
तुरुंगात पाठवण्यात आले. २३ मे १८८४ ला सुरेंद्र साई चा मृत्यू असीरगड च्या
तुरुंगातच झाला. संबळपूर हा शेवटी शेवटी इंग्रजांच्या अधिपत्याखाली आलेला भारताचा
भाग. त्याचे कारण म्हणजे वीर सुरेंद्र साई ने चेतवलेले जनमानस. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">साई ला संबळपूरच्या प्रदेशातील लोक
‘बीरा’ या नामाभिधानानेच ओळखतात. बीरा म्हणजेच वीर! ओदिशाच्या जनतेचा हा नेहमीच
आरोप आहे की इतिहासकार, प्रशासन, लेखक इत्यादींनी वीर सुरेंद्र साईवर नेहमीच
अन्याय केलाय. त्याच्या कार्यकर्तृत्वाला साजेशी प्रसिद्धी त्याला कधीच मिळाली
नाही. ओडिशा सरकारने २००९ मध्ये राज्यातील सर्वात जुन्या अभियांत्रिकी
महाविद्यालयाचे नामकरण वीर सुरेंद्र साई युनिवर्सिटी ऑफ टेक्नोलॉजी असे केले. २००५
मध्ये त्यांचा पुतळा संसद भवन आवारात बसवण्याचे ठरविण्यात आले. त्यांच्या नावे
पोस्टाचे तिकीट काढण्यात आले आहे. आणि लेखाच्या सुरुवातीला नमूद केल्याप्रमाणे
ओरिसामधील दुसऱ्या विमानतळाला वीर सुरेंद्र साई चे नाव देण्यात आले आहे.</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-_l0mW2dQpgU/W-PPjvOgf6I/AAAAAAAAQkw/BjTWWGDIAd80xzGEU8bEWXqorwgZLcDWQCLcBGAs/s1600/panorim0.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="588" data-original-width="1023" height="228" src="https://3.bp.blogspot.com/-_l0mW2dQpgU/W-PPjvOgf6I/AAAAAAAAQkw/BjTWWGDIAd80xzGEU8bEWXqorwgZLcDWQCLcBGAs/s400/panorim0.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-L68TUZsRa8k/W-PPnEt3bTI/AAAAAAAAQk0/AQVGwwwyvo83i5HPT5NBQad60XqI4N18ACLcBGAs/s1600/1043-Veer-Surendra-Sai-India-Stamp-1986.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="491" data-original-width="332" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-L68TUZsRa8k/W-PPnEt3bTI/AAAAAAAAQk0/AQVGwwwyvo83i5HPT5NBQad60XqI4N18ACLcBGAs/s320/1043-Veer-Surendra-Sai-India-Stamp-1986.jpg" width="216" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">संदर्भ:-</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: 150%; margin-left: 57.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><span style="mso-list: Ignore;">१.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">वीर सुरेंद्र साई – एन.के.साहू</span><span lang="EN-US" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpLast" style="line-height: 150%; margin-left: 57.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -.25in;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><span style="mso-list: Ignore;">२.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पश्चिम ओरिसा अग्रणी संगठन प्रकाशित वीर सुरेंद्र साई – सी.
पसायत <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-67372801550596855442018-09-14T19:06:00.000+05:302018-09-15T11:22:44.311+05:30अनामवीरा ६ - शचीन्द्रनाथ सान्याल <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: center;">
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">६. शचीन्द्रनाथ सान्याल <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“ ‘हिंदुस्थान’ हे एकराष्ट्र नसून अनेक
राष्ट्रांचा समूह आहे” ही धारणा पद्धतशीरपणे पसरवण्याचा प्रयत्न केवळ परकीय
सत्तांकडूनच नव्हे; तर परकियांच्या ओंजळीने पाणी पिणाऱ्या कित्येक एतद्देशीय
तथाकथित इतिहासकार असामींकडूनही अगदी आजही होताना दिस्तोदिसतो. याचे प्रमुख कारण
म्हणजे या देशात हिंदू समाजाने मनोमन जपलेली विविधता! या विविधतेही समान
संस्कृतीमूल्ये, चिन्हे, आचरणाच्या पद्धती, जय-पराजयाच्या समान संकल्पना,
प्रांतोप्रांतीच्या राष्ट्रपुरुषांबद्दल अभिमानाची भावना यातून भावात्मक
राष्ट्रसंकल्पना प्रतीत होते. एकराष्ट्रीयत्वाची भावना ही अनुभूतीची गोष्ट आहे. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>संक्षेपाने
राष्ट्र संकल्पनेबद्दल नमूद करण्याचे कारण एवढेच की, ‘अनामवीरा’ मालिकेतील सर्वचजण
आमच्यासाठी राष्ट्रपुरुष आहेत. ते बंगाल, महाराष्ट्र, पंजाब अशा ‘प्रांतांसाठी’ लढले
नाहीत – ते रयतेसाठी लढले – ते या पवित्र भूमीच्या पवित्रतम कणासाठी लढले,
गंगा-सिंधू-सरस्वतीच्या जलबिंदूसाठी त्यांनी रक्तबिंदू अर्पण केले. हे राष्ट्र
स्वतंत्र राहावे म्हणून त्यांनी भारतमातेच्या चरणी रुधिराभिषेक केला. दुसरी बाजू
म्हणजे आधीच्या इतिहासातील महाराणा प्रताप, छत्रपती शिवाजी महाराज, गुरु गोबिंदसिंह
यांच्यापासून त्यांनी प्रेरणा घेतली होती. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आजचा अनामवीर ‘शचीन्द्रनाथ सान्याल’ याचा जन्म १८९३ मध्ये
बनारसला हरिनाथ सान्याल व खिरोदवासिनी देवी यांच्यापोटी झाला. बालपणीच त्याला
भारतमातेच्या स्वातंत्र्याची आस लागली; पण विविध मार्गांमुळे निर्माण झालेले
द्वंद्व किंवा वैचारिक संघर्ष शचीन्द्रनाथ सान्याल यांच्या आयुष्यात पाहायला
मिळते. बनारसला क्रांतिकारी संघटनेची सुरुवात शचीन्द्रनाथने केल्यानंतर
कलकत्त्याहून आलेल्या एका समवयस्क मित्राचा प्रभाव त्यांच्यावर पडू लागला. त्याची
भेट होण्याआधी सशस्त्र क्रांती हाच एकमेव पर्याय हिंदुस्थानला स्वतंत्र करण्यासाठी
आहे, त्यासाठी पुरेसा शस्त्रसंग्रह करावा लागेल, युवकांची संघटना उभारावी लागेल
अशा विचारांचा होता शचीन्द्रनाथ. तो शिवाजीला (शिवाजी महाराजांना) आदर्श पुरुष
मानत असे. ‘तू मोठेपणी कोण होणार’ असे वडिलांनी विचारले असता तो म्हणत असे मी
शिवाजी होणार, नेपोलियन होणार. पण आता ह्या मित्राने शची च्या मनात द्वंद्व
निर्माण केले. केवळ पंधरा-सोळा वयाचे दोघेही जण. त्या मित्राचे विचार हे
विरक्तीकडे झुकणारे होते. संन्यास घ्यावा आणि सामाजिक कामापासून वेगळे होऊन
स्वतःच्या उन्नतीसाठी साधना करत जीवन व्यतीत करावे असे त्याचे म्हणणे होते. शचीसाठी
हे समाजापासून दूर जाणे, आपली आपण साधना करत राहणे कठीणच होते. परंतु त्या
मित्राच्या मते, मनुष्याचा श्रेष्ठ आदर्श म्हणजे जीवनात ईश्वरप्राप्ती करून घेणे,
सत्याची अनुभूती घेणे आणि त्यानंतरच समाजासाठी काम करणे उचित राहील. ईश्वराचा
साक्षात्कार झाल्याशिवाय समाजाची सेवा करणे म्हणजे आंधळ्याने आंधळ्याला मार्गदर्शन
करण्यासारखे आहे.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ईश्वराच्या
साक्षात्कारानंतर त्याच्या इच्छेनुसार, त्याच्या आज्ञेनुसार समाजाची सेवा करणे
सार्थकी लागेल. आपल्या मतांना पुष्टी देण्यासाठी त्या मित्राने श्रीरामकृष्ण
परमहंस आणि स्वामी विवेकानंद यांच्या चरित्रांचा उल्लेख केला. शची च्या मनातील
द्वंद्व संपेना. एका बाजूला तो समाजापासून दूर जाऊ शकत नव्हता पण मित्राचेही
म्हणणे त्याला अगदीच अमान्य नव्हते. सहा महिने ही घालमेल चालली. शची ने
श्रीरामकृष्ण परमहंस आणि स्वामी विवेकानंद यांची चरित्रे वाचली. त्यांच्या वचनांवर
एकांतात एकाग्रतेने त्याने गहन विचार केला. </span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">उपनिषद आणि गीतेचा अनुवाद त्याने
वारंवार वाचला, साधू-संतांच्या सहवासात राहिला. पण विश्वकल्याणाची कामना करणारे
साधू-संत हिंदुस्थान पारतंत्र्यात असताना स्वतःच्याच कल्याणात मग्न आहेत हे त्याला
जाणवले. ते लोकांमध्ये मिसळत नाहीत, त्यांना राष्ट्रभक्ती, स्वदेशप्रेम यांबद्दल
उचित मार्गदर्शन करत नाहीत तर केवळ परमार्थ, ईश्वरसाधना, भजन यात मग्न राहतात.
शेवटी गीतेतील कर्मयोगाने त्याच्या मनातील द्वंद्व संपवले. स्वामी विवेकानंदांनी
केलेला कर्मयोग व संन्यास यांचा योग्य मिलाफ त्याच्या मनातील वादळ शांत करता झाला.
कुठलाही मार्ग उच्च अथवा नीच नाही. प्रत्येक मार्ग आपापल्या ठिकाणी योग्यच आहे,
विविध महापुरुषांनी वेगवेगळ्या मार्गाने जाऊन सत्याची अनुभूती घेतली आहे. तेव्हा एकाच
गंतव्याकडे जाणारे विविध मार्ग असू शकतात आणि ते सर्व योग्यही असू शकतात याबद्दल
त्याच्या मनाची खात्री पटली. आपले आयुष्य कर्मयोगी बनून व्यतीत करण्याचे त्याने ठरवले.
भारतात समर्थ रामदास आणि शिवाजी महाराज यांची सद्गुणावली एकवटलेले महापुरुष
जन्माला यावेत अशी त्याची इच्छा होती. कर्महीन झाल्यामुळे भारतवर्षाचे अधःपतन झाले
आहे ही त्याची धारणा दृढ होत गेली. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">श्री अरविंद घोषांच्या रूपाने
(औरोबिंदो घोष) त्याला आध्यात्म आणि स्वातंत्र्यलढ्याचे नेतृत्व याचा योग्य संगम
पहायला मिळाला. १९११ ला योगी अरविंदांची भेट घेण्यासाठी त्याने पुदुच्चेरी गाठले.
पण दुर्दैवाने भेट होऊ शकली नाही. १९२० ला काळ्या पाण्याची शिक्षा भोगून आल्यानंतर
त्याने पाहिले की महात्मा गांधींचा उदय राष्ट्रीय क्षितिजावर झाला आहे.
क्रांतिकारी आंदोलनाच्या विरोधात असणाऱ्या गांधीजींच्या विचारांनी त्याला अस्वस्थ
केले. बेळगाव कॉंग्रेस अधिवेशनात गांधीजींच्या भाषणाने व्यथित होऊन त्याने
प्रत्युत्तर म्हणून एक पत्र गांधीजींना पाठवले जे १२ फेब्रुवारी १९२५ च्या ‘यंग
इंडिया’ मध्ये जसेच्या तसे प्रकाशित करण्यात आले व सोबत गांधीजीनी त्याला दिलेले
उत्तरही! </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">१९२३ च्या सुमारास शचीचा संबंध
कम्युनिस्ट विचारधारेशी आला. साम्यवादाच्या सिद्धांतांचा सखोल अभ्यास त्याने केला.
विशेषत्वाने साम्यवादाचे आर्थिक चिंतन त्याला पटले, पण बाकी बाबतीत तो शेवटपर्यंत
साम्यवादी विचारधारेच्या विरूद्धच राहिला. धार्मिक वृत्ती, हिंदू धर्माप्रती
आस्था, जनसामान्यांची सेवा यामुळे शचीन्द्रनाथ साम्यवादाच्या भोवऱ्यात अडकले
नाहीत. आधुनिक विज्ञानातून प्राचीन भारतीय दर्शनशास्त्राच्या सिद्धांतांची पुष्टीच
होत जात आहे असे शचीचे म्हणणे होते. आपल्या देशातील काही लोक परानुकरणामुळे
आत्मवादाचा स्वीकार करत नाहीत आणि जे लोक आत्मवादावर विश्वास ठेवतात त्यांचीही ते
खिल्ली उडवतात. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">“राष्ट्रीय क्षेत्रामध्ये जे लोक
त्याग आणि वीरवृत्तीने पुढे जात असतात त्यांच्या विचारधारेचा प्रभाव सामान्य
तरुणांवर पडत असतो, आणि रशियन क्रांतीच्या आंदोलनाच्या यशस्वीतेमुळे आपल्या देशातील
बहुतांश तरुण त्यामागे जाताना दिसतात. पण सगळ्याच्या मुळाशी आर्थिक कारणे आहेत या
मार्क्सवादी सिद्धांताशी मी सहमत नाही. साम्यवादाचा स्पर्श नसलेल्या जगातील
जर्मनी, फ्रान्स, इंग्लंड, इटली, अमेरिका, जपान इत्यादि देशांकडेही पहायला हवे.
त्यांच्याकडूनही शिकायला हवे.” </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">अशी वैचारिक पार्श्वभूमी असणाऱ्या </span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">शचीन्द्रनाथ</span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">ने अनुशीलन समितीची एक शाखा १९१३ ला पटण्याला सुरु केली.
गदर कटाच्या आखणीत त्याचा सिंहाचा वाट होता. तो कट फेब्रुवारी १९१५ ला उघडकीला
आल्यानंतर शची भूमिगत झाला. रासबिहारी बोसांचा तो अगदी जवळचा सहकारी होता. बोस
जपानला निसटल्यानंतर सान्याल हा भारतीय क्रांतिकारकांचा सर्वात ज्येष्ठ नेता बनला.
सान्यालच्या कटातील सहभागाबद्दल जन्मठेपेची शिक्षा देऊन त्याची रवानगी अंदमान
निकोबारच्या सेल्युलर तुरुंगात करण्यात आली. तिथे त्याने ‘बंदी जीवन’ हे पुस्तक
लिहिले. त्याची तात्पुरती सुटका करण्यात आली खरी पण स्वस्थ बसेल तर तो क्रांतिकारक
कसला! हाडाचा देशभक्त असलेला शची पुन्हा इंग्रज विरोधी कारवायात गुंतून गेला. त्याची
पुन्हा तुरुंगात पाठवणी करण्यात आली आणि त्याचे बनारसमधील कुटुंबाचे घर जप्त
करण्यात आले. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">१९२२ ला असहकार आंदोलन संपल्यानंतर
सान्याल, रामप्रसाद बिस्मिल आणि अन्य क्रांतिकारकांनी ऑक्टोबर १९२४ च्या सुमारास
हिंदुस्थान रिपब्लिकन असोसिएशन ची स्थापना केली. संस्थेचे घोषणापत्र (manifesto)
शचीनेच तयार केले. ३१ डिसेंबर १९२४ च्या दिवशी उत्तर भारतातील मोठ्या शहरांमधून ते
वाटले गेले. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">काकोरी कटातील सहभागाबद्दल </span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">शचीन्द्रनाथ</span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">ला पुन्हा तुरुंगवास घडला. पण ऑगस्ट १९३७ ला नैनी सेन्ट्रल
तुरुंगातून त्याला सोडण्यात आले. त्यामुळे पोर्ट ब्लेअर च्या सेल्युलर तुरुंगात
दोनदा धाडण्यात आलेला क्रांतिकारक हाही आगळावेगळा बहुमान शचीच्या नावावर आहे.
कारावासातच शचीला टीबी झाला आणि त्याला त्याच्या अंतिम महिन्यांमध्ये गोरखपूरच्या
तुरुंगात पाठवण्यात आले. शची १९४२ मधे निधन पावला.</span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">दिल्लीच्या आत्माराम एंड संस,
कश्मीरी गेट, दिल्ली यांनी शचीचे आत्मवृत्त ‘बंदी जीवन’ हे ३ भागात प्रसिद्ध केले
आहे. इंटरनेटवरही त्याचे पीडीएफ वाचायला मिळू शकेल.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span lang="EN-US" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-63000943287648474722018-04-29T17:12:00.003+05:302018-04-29T18:04:01.707+05:30अनामवीरा - ५ बिनोय कृष्ण बसू <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
५. बिनोय कृष्ण बसू </div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-OVmeu57NbNw/WuWvtRU6iHI/AAAAAAAAQVA/BFU40YP-naA-YH4kIQ7rZkMJTv6iwb0_gCLcBGAs/s1600/Benoy_Krishna_Basu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="287" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-OVmeu57NbNw/WuWvtRU6iHI/AAAAAAAAQVA/BFU40YP-naA-YH4kIQ7rZkMJTv6iwb0_gCLcBGAs/s320/Benoy_Krishna_Basu.jpg" width="229" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
वयाच्या अवघ्या २२व्या वर्षी मृत्यूला कवटाळणारा बिनोय क्रांतीचा नंदादीप तेवत ठेवण्यासाठी आपली समिधा अर्पण करता झालाच पण क्रांतीपथावर अग्रेसर होणाऱ्या युवकांसाठी प्रेरणास्थानही ठरला.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
मुन्शीगंज जिल्ह्यातल्या रोहितभोग या गावी (आताच्या बांगलादेशात) पेशाने अभियंता असलेले वडील रेबतीमोहन बसू आणि आई क्षीरोदबाशिनी देबी यांच्यापोटी ११ सप्टेंबर १९०८ रोजी बिनोय चा जन्म झाला. त्याची आई धार्मिक होती. ईश्वरावर प्रगाढ श्रद्धा आणि अधर्माचा विनाश या गोष्टी बिनोय च्या मनावर लहानपणीच ठसल्या असाव्यात. त्याबरोबरच बिनोय च्या आधीच्या फळीतील क्रांतिकारकांचे कर्तृत्वसुद्धा त्याला प्रेरणा देऊन गेले असणार यात काहीच शंका नाही.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
ढाक्याला आपले शालेय शिक्षण पूर्ण केल्यानंतर बिनोयने पुढील शिक्षणासाठी मिटफोर्ड मेडिकल स्कूल (आताचे सर सलिमुल्लाह मेडिकल कॉलेज) मधे प्रवेश घेतला. पण कॉलेजमधे शिकतानाच क्रांतीकार्याशी बिनोय चा संबंध आला. हेमचंद्र घोष यांचा प्रभाव बिनोयवर पडला आणि त्याने ‘युगांतर पार्टी’शी संबंध असलेल्या ‘मुक्ती संघ’ या गुप्त गटाचे सदस्यत्व स्वीकारले. युगांतर अथवा जुगांतर या संघटनेबद्दल प्रस्तुत लेखमालेच्या आधीच्या लेखांमधे संदर्भ आला आहे. जहाल क्रांतिकारकांनी सशस्त्र क्रांतीसाठी स्थापन केलेल्या या संघटनेला एकामागून एक तरुण जोडले गेले. बिनोय सुद्धा त्या कोवळ्या तरुणांपैकीच एक!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
पहिल्या महायुद्धानंतर बिनोय चे वडील कलकत्त्याला परतले परंतु बिनोय मात्र ढाक्यालाच राहिला. १९२८ कलकत्त्याला झालेल्या काँग्रेसच्या अधिवेशनाच्या निमित्ताने नेताजी सुभाषचंद्र बोसांनी ‘बंगाल स्वयंसेवक’ दलाची (Bengal Volunteers) निर्मिती केली. बिनोयने त्याची शाखा ढाक्याला सुरु केली. ‘ऑपरेशन फ्रीडम’ ची आखणी करण्यात आली. ही मोहीम इंग्रज पोलीस अधिकाऱ्यांच्या विरोधात होती ज्यांनी आपल्या अनन्वित अत्याचारांनी केवळ क्रांतिकारक नव्हे तर सामान्य जनतेला छळले होते. अमानुषतेची परिसीमा गाठणारे हे आसुरी पोलीस अधिकारी ‘संपवणे’ हाच एकमेव मार्ग उरला होता. वृद्ध, स्त्रिया, बालके यांच्यावरही पशुवत् अत्याचार करणाऱ्या वर्दीतील दैत्यांना दुर्गेच्या उपासकांनी यमसदनास धाडले नसते तरच नवल! आणि याच अर्थाने वंदे मातरम् गीतातील ‘कोटी कोटी भुजैर्धृतखरकरवाले, अबला केनो मां एतो बोले’, आणि ‘बाहु ते तुमि मां शक्ती’ ह्या पंक्ती असाव्यात. शेवटी भारतमाता ही दशप्रहरणधारिणी असली तरी ती काही चित्रातून बाहेर येणार नाही दैत्यांचं निर्दालन करायला. ते काम तिच्या जीवित सुपुत्रांनाच करायचं आहे. त्यामुळे बिनोय सारख्या कोवळ्या तरुणांनी जुलमी इंग्रज पोलीस अधिकाऱ्यांना त्यांच्याच भाषेत उत्तर देण्यासाठी ‘ऑपरेशन फ्रीडम’ हाती घेतले.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
१९३० च्या ऑगस्ट महिन्यात इन्स्पेक्टर जनरल ऑफ पोलीस लोमन (Lowman) हा मेडिकल स्कूल हॉस्पिटल मधे आजारी पोलीस अधिकाऱ्याला पाहण्यासाठी येणार होता. त्यावेळी त्याची हत्या करण्याचा कट आखण्यात आला. २९ ऑगस्ट १९३०. पारंपरिक बंगाली वेषात बिनोय हॉस्पिटल मधे वाट पाहत थांबला होता. सावज टप्प्यात येताच अगदी जवळून बिनोय ने त्यावर पिस्तुल चालवले. जागच्या जागी लोमन मरण पावला. त्याच्याबरोबरचा होडसन हा पोलीस अधीक्षक (Superintendant of Police) गंभीररित्या जखमी झाला. बिनोय तिथून सटकण्यात यशस्वी झाला खरा, पण बिनोयनेच हे कृत्य केल्याबद्दल पक्की माहिती पोलिसांना होती आणि त्यामुळे त्याचे कॉलेज मॅग्झिन मधून घेतलेले रेखाचित्र आणि त्याच्यावर त्याकाळी लावलेले १०,००० रुपयाचे इनाम (काही संदर्भांनुसार ५,००० रुपये) सगळीकडे प्रदर्शित करण्यात आले. पण बिनोय नाट्यमयरित्या पोलिसांना चकवा देत राहिला. ह्या सुमारास नेताजींनी बिनोय ला परदेशात पाठवता येईल असे सांगितले. पण विनम्रतेने नकार देऊन बिनोय ने हिंदुस्थानातच राहणे पसंत केले. कारण नियतीच्या मनात त्याच्या हातून अजून कार्यभाग साधणे होते.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
ऑगस्ट महिन्याच्या बंगालमधील मुसळधार पावसात गुडघ्याएवढ्या साचलेल्या पाण्यातून दोन मुस्लीम वेशातील युवक वाट काढत चालले होते. दोलाईगंज या जवळच्या रेल्वे स्टेशनवर ते चालले होते. स्टेशन पोलिसांनी गजबजलेले होते. बिनोय चे रेखाचित्र सगळीकडे लावण्यात आले होते. ट्रेन ढाक्याहून नारायणगंजला आली. पोलिसांनी प्रत्येक डब्यात कसून तपासणी सुरु केली. बिनोय आणि त्याचा सहकारी तृतीय श्रेणीच्या खच्चून भरलेल्या डब्यात होते. ट्रेन पूर्णपणे थांबल्यावर बिनोय व त्याचा सहकारी धक्क्याच्या दिशेने चालू लागले कारण कलकत्त्याला पोहोचण्यासाठी बोटीने मेघना नदी पार करून जाणे आवश्यक होते. पोलिसांची करडी नजर बोटींवरही होती. परंतु मधल्या वेळात बिनोय आणि त्याचा सहकारी हे आधीचे रूप बदलून आता एक जमीनदार आणि त्याचा नोकर झाले होते. त्याच्या सहकाऱ्याचे नाव सुपती रॉय होते. बोटीचा प्रवास पूर्ण झाल्यावर सिल्डाह या मुख्य टर्मिनसवर उतरण्याऐवजी ते तुलनेने कमी वर्दळ असलेल्या डमडम स्टेशनवर उतरले. तिथून मध्य कोलकात्याच्या वलीउल्लाह गल्लीत काही काळ वास्तव्य करून लगेच कात्रसगढ जवळच्या एका कोळसा खाणीच्या आसपासच्या परिसरात बिनोय स्थलांतरित झाला. तिथून पुढे उत्तर कोलकात्याच्या एका, तुलनेने शांत असलेल्या परिसरात, बिनोय ने आपले बस्तान हलवले. पण पोलीस आपल्या मागावर आहेत आणि ते आपल्यापर्यंत लवकरच पोहोचतील अशी कुणकुण असलेल्या बिनोय ने पोबारा केला आणि त्याची माहिती खरी ठरली. तत्कालीन पोलिसप्रमुख चार्ल्स तेगार्ट पोलीस ताफ्यासह बिनोय च्या शेवटच्या पत्त्यावर येऊन पोहोचला. सारे एका चित्रपटाप्रमाणे चालले होते जणू!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
बिनोय आणि त्याच्या सहकाऱ्यांचे पुढील लक्ष्य होते पोलीस महासंचालक (कारागृह), कर्नल एन.एस.सिम्प्सन (Inspector General of Prisons). कारागृहात बद्ध असणाऱ्या क्रांतिकारकांच्या छळाचा बदला घेण्याचे निश्चित झाले. पण त्याचवेळी एकूणच इंग्रज अधिकाऱ्यांमध्ये दहशत व भिती पसरण्यासाठी सेक्रेटरिएट बिल्डिंगवरही हल्ला करण्याचे निश्चित करण्यात आले. ८ डिसेंबर १९३० ला बिनोय आणि त्याचे सहकारी दिनेश गुप्ता आणि बादल गुप्ता युरोपियन वेषात ‘रायटर्स बिल्डिंग’मध्ये प्रवेश करते झाले. तिथे कर्नल सिम्प्सन ला जागच्या जागी ठार मारण्यात आले. आपल्या दहशतीसाठी प्रसिद्ध असलेलले ट्वायनॅम, प्रेंटिस, नेल्सन हे अन्य अधिकारीही चकमकीत जखमी झाले. चकमक काहीकाळ चालली. पोलिसांना अधिक कुमक येऊन मिळाली. सर्व शस्त्रसाठ्यासह सज्ज पोलीस आणि अपुऱ्या साधनांनिशी लढणारे बिनोय व त्याचे सहकारी ही असमान लढाई फार चालली नाही. राष्ट्रभक्त स्वाभिमानी बिनोय, दिनेश आणि बादल ला शत्रूच्या हाती लागायचेच नव्हते. बादल ने पोटॅशियम सायनाईड घेऊन इहलोकीची यात्रा संपवली तर अनामवीर बिनोय आणि दिनेश यांनी स्वतःवर गोळ्या झाडून घेतल्या. बिनोय ला इस्पितळात नेण्यात आले जिथे १३ डिसेंबर १९३० ला त्याची प्राणज्योत मालवली. दिनेश मात्र वाचला. त्याच्यावर खटला भरून, दोषी म्हणून सिद्ध करून त्याला फाशी देण्यात आले.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-0V3s_0aGNkM/WuWzDUY0gJI/AAAAAAAAQVM/2g6olXFbpyA3IvyZWJ_D9VyFU-Qx3ZZ3wCLcBGAs/s1600/download.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="179" data-original-width="282" height="253" src="https://3.bp.blogspot.com/-0V3s_0aGNkM/WuWzDUY0gJI/AAAAAAAAQVM/2g6olXFbpyA3IvyZWJ_D9VyFU-Qx3ZZ3wCLcBGAs/s400/download.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b>रायटर्स बिल्डिंग चे एक जुने छायाचित्र </b></div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
भारताला स्वातंत्र्य मिळाल्यानंतर डलहौसी चौकाचे नामकरण बिनोय-बादल-दिनेश बाघ (बी.बी.डी. चौक) असे करण्यात आले.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-W8JTL0u4DOA/WuW7sFgCllI/AAAAAAAAQVc/U-3CnkqUJWgBRlp8aZqIeeIKXvyXPLxIACLcBGAs/s1600/uff17.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="375" data-original-width="500" height="300" src="https://4.bp.blogspot.com/-W8JTL0u4DOA/WuW7sFgCllI/AAAAAAAAQVc/U-3CnkqUJWgBRlp8aZqIeeIKXvyXPLxIACLcBGAs/s400/uff17.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
‘रायटर्स बिल्डिंग’च्या पहिल्या मजल्यावरील भिंतीवर त्यांच्या प्रेरक स्मृतीसाठी नावे कोरण्यात आली आहेत. अशारीतीने आगामी पिढ्यांसाठी, युवा क्रांतिकारक, देशभक्त यांच्यासाठी प्रेरणा बनून वयाच्या केवळ २२ व्या वर्षी बिनोय बसू अनंतात विलीन झाला...
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-wob5atMS9-w/WuWudfGc-fI/AAAAAAAAQU4/7w2M3FBd0eI6wN1fMggrnCqxHMJcgDiRQCLcBGAs/s1600/Memory_of_martyrdom.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="480" data-original-width="640" height="300" src="https://2.bp.blogspot.com/-wob5atMS9-w/WuWudfGc-fI/AAAAAAAAQU4/7w2M3FBd0eI6wN1fMggrnCqxHMJcgDiRQCLcBGAs/s400/Memory_of_martyrdom.jpg" width="400" /></a></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-72415900319188884332017-12-10T15:52:00.002+05:302017-12-10T17:29:35.901+05:30अनामवीरा-४<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
4. शशिभूषण रायचौधुरी ऊर्फ शशिदा</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-6I6O0xFSckU/Wi0K6cQjcVI/AAAAAAAAQD0/6mBmbBYUxfsCt-pYnVUGQeXtUmWXq8hFwCLcBGAs/s1600/images-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="288" data-original-width="200" src="https://1.bp.blogspot.com/-6I6O0xFSckU/Wi0K6cQjcVI/AAAAAAAAQD0/6mBmbBYUxfsCt-pYnVUGQeXtUmWXq8hFwCLcBGAs/s1600/images-1.jpg" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शिक्षक आणि शेतकरी यांच्या प्रमाणे नवनिर्मितीचं मूलभूत काम क्वचितच अन्य समाजघटक करत असतात. भारतीय स्वातंत्र्यलढ्यातही या दोन्ही घटकांचे अनन्यसाधारण योगदान आहे. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
तसंही क्रांतिकारक म्हटलं की आपल्या डोळ्यासमोर शस्त्र परजून ब्रिटिश राजवटीवर चालून जाणारा युवक येतो, जो नंतर फासावर बलिदान देतो; पण वैचारिक क्रांती, शस्त्रहीन असूनही जाज्वल्य देशाभिमान जोपासणे, नि:शस्त्र राहून अखंड कार्य करीत राहणे अशा गोष्टी आपल्या लेखी कदाचित क्रांती या घटकात मोडणाऱ्या नाहीत, म्हणून आपण अशांना समाजसुधारक, विचारवंत म्हणतो पण अशांनीही आपले जीवन राष्ट्रयज्ञाच्या बलिवेदीवर समर्पित केल्याने आणि क्रांती कार्यातील आपला वाटा उचलल्याने मी त्यांनाही भारतीय स्वातंत्र्यलढ्यातील क्रांतिकारकच म्हणेन. आणि अशांपैकीच थोडी वेगळी वाट चोखाळणारे एक अल्पपरिचित क्रांतिकारक म्हणजे बंगाल प्रांतातील शशिभूषण रायचौधुरी उर्फ शशिदा! </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आठ जानेवारी १८६३ ला बराकपूरच्या जवळील तेघारिया गावी सौदामिनी देवी आणि आनंदचंद्र या प्रतिष्ठित दाम्पत्याच्या पोटी जन्माला आलेला शशिभूषण हा त्या दाम्पत्याचा सगळ्यात लहान मुलगा. स्वतः सोडेपूर उच्च माध्यमिक शाळेत शिक्षण घेतानाच शशीने गरीब घरातील मुलांसाठी पारंपरिक पद्धतीने शिक्षण देणारी पाठशाळा सुरू केली. अशा मुला-कुटुंबांना अन्यथा ख्रिश्चन धर्मप्रसारक हेरत असत. कालांतराने शशिभूषणने प्रौढांसाठीचे सायंकालीन वर्ग सुरू केले त्यातून बंगाली भाषा, इतिहास, गणित या बरोबरीने विणकाम, शेती, रेशीमकिड्यांची पैदास अशा प्रकारचे जीवनोपयोगी प्रशिक्षण देण्यासाठी तज्ज्ञांची नियुक्तीही केली. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
१८८० ला कलकत्त्याच्या मेट्रोपॉलिटन इन्स्टिट्युशनची प्रवेश परीक्षा उत्तीर्ण होऊन त्याचे पुढचे शिक्षण सुरू झाले. तिथले संचालक ईश्वरचंद्र विद्यासागर आणि शिक्षक म्हणून सुरेंद्रनाथ बॅनर्जी, खुदीराम बोस (हुतात्मा नव्हे) अशांचा सहवास लाभला. सुरेंद्रनाथ बॅनर्जी यांनी योगेंद्र विद्याभूषणला इटालियन क्रांतिकारक मॅझिनी व गॅरिबाल्डी यांची चरित्रे आपल्या भाषणातून प्रसिद्ध करायला सांगितली होती. शिवाय कॉलेजमध्ये चंडीदास घोष यांच्या मार्गदर्शनाखाली शारीरिक प्रशिक्षणाचा तास चालत असे. अशा वातावरणात शशिभूषण शांत राहणे शक्यच नव्हते. आनंदमोहन बसूच्या सहकार्याने शशीने विद्यार्थी संघटना सुरू केली. शशी नित्यनेमाने व्यायामशाळेत जाऊन शरीरसाधना करीत असे. पारंपरिक स्वसंरक्षणाच्या प्रशिक्षणासाठी तो स्वामी विवेकानंदांना भेटल्याच्या नोंदी इतिहासात सापडतात. स्वामी विवेकानंदांच्या ‘व्यक्तीनिर्माणातून राष्ट्रनिर्माण’ या विचारांनी शशिभूषणच्या जीवनाची दिशा निश्चित केली. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
१९०० ला कलकत्यात अनुशीलन समितीसाठी काही चारित्र्यवान आणि सक्षम तरुणांची मागणी शशिभूषणकडे करण्यात आली. तरुणांमध्ये प्रसिद्ध असलेल्या शशिदाने सतीश मुखर्जी, निबारण भट्टाचार्य, इंद्रनाथ नंदी, निखिलेश्वर राय मौलिक, जतींद्रनाथ मुखर्जी असे युवक पाठवले. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
याच सुमारास रवींद्रनाथ टागोरांचे शांतिनिकेतन आकार घेत होते. ६ जानेवारी १९०२ ला शिक्षकांच्या पहिल्या तुकडीत शशिदा सहभागी झाले. मार्च १९०२ ला शशिदा कलकत्त्याला परतले ते अनुशीलन समितीच्या उद्घाटनासाठी. अनुशीलन समितीने शशिदांच्या मार्गदर्शनाखाली ‘श्रमजीवी विद्यालय’ सुरू केले.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
बंगालमधील थंडीच्या दिवसातील एक संध्याकाळ. हिवाळ्यामुळे अंधार लवकर झालेला. दिवेलागणी होऊन कचेऱ्यांतून लोक आपापल्या घरी परतत होते. ठिकठिकाणच्या कालिमाता मंदिरांतून घंटानाद आणि सर्बमाँगल माँगल्ये शिबे सर्बार्थसाधिके या श्लोकाचे स्वर अनुनादित होत होते आणि पारंपारिक वेशातले बंगाली स्त्री पुरुष बाजारहाट करायला बाहेर पडले होते. त्याचवेळी ‘श्रमजीवी विद्यालय’ गॅसबत्त्या-कंदील यांनी उजळून गेले होते. कामकरी वर्गातील गरीब घरातील स्त्री पुरुष हातात कंदील घेऊन विद्यालयात येत होते. तिथे केवळ अक्षरओळख अथवा साक्षरता हे लक्ष्य नसून येणाऱ्या प्रौढांना साबण बनवणे, शिवणकाम, उदबत्त्या बनविणे, विणकाम, मातीची भांडी बनविणे असे रोजगाराभिमुख प्रशिक्षणही दिले जात होते, बाजारात त्या उत्पादनांची विक्री करणारे ‘छात्र भंडार’ होते ज्याची जबाबदारी नंतर अमरेंद्रनाथ चॅटर्जी यांनी घेतली .</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
१९०४ च्या अखेरीस शशिदा बिहारमधील मुंगेरला गेले. तिथे निमधारी सिंह आणि अन्य प्रांतीय नेत्यांच्या सहकार्याने त्यांनी ‘आदर्श विद्यालय’ सुरू केले. १९०५ मध्ये ते ओरिसाला गेले आणि त्यांच्या प्रेरणेतून उत्कलमणी गोपालबंधू दास यांनी शारीरिक व सांस्कृतिक शिक्षण देणारे केंद्र भुवनेश्वरला चालू केले. १९०९ला ‘सत्यवादी विद्यालय’ सुरू झाले.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
शशिदांचे अनुशीलन समितीतील सहकारी सशस्त्र क्रांतीचा मार्ग समांतर रीतीने चोखाळत होतेच पण अलीपूर बॉम्ब खटल्यानंतर सरकारने क्रांतिकारी संघटनांना त्वेषाने दडपायला सुरुवात केली. १९०९च्या सुमाराला रासबिहारी बोस यांच्यावर ब्रिटिशांची करडी नजर आहे असा सुगावा लागल्याने शशिदांनी रासबिहारींना डेहराडूनला सुरक्षित ठेवण्याची व्यवस्था केली. शशिदा स्वतः दौलतपूर कॉलेजच्या हॉस्टेलचे अधीक्षक म्हणून रुजू झाले. शशिदा, उपप्राचार्य महेंद्रनाथ सेठ, विद्यार्थी नेता भूपेंद्र कुमार दत्ता हे तिघेही एकत्र राहात असत. पुढे १९१७ ला तिघांनाही एकत्रच अटक करण्यात आली; पण तत्पूर्वी दररोज सकाळी आणि संध्याकाळी शारीरिक व्यायाम, कसरत, योग-ध्यान, निवडक वाचन, देव देशभक्तीपर गीते यासाठी तरुण एकत्र जमत असत. बाघा जतीन (ज्यांचे चरित्रही आपण या अनामवीरा मालिकेत कालांतराने पाहणार आहोत) सुद्धा १९११पासून आपल्या प्रवासात या कॅम्पसला आवर्जून भेट देत असत. त्यांच्या प्रेरणेने तरुण घोडेस्वारी, पोहणे, लष्करी कवायत हेही करू लागले १९१३ च्या सुमारास दामोदर नदीला भीषण पूर आला. जनजीवन विस्कळीत झाले. शशिदांनी स्वयंसेवक दल बनवून बाघा जतिनच्या नेतृत्वाखाली दामोदर नदी पूरग्रस्त सहाय्यतेसाठी पाठवून दिला . </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
या सर्व कालावधीत म्हणजेच १९१० ते १९१५ मध्ये डॉक्टर केशव बळीराम हेडगेवार कलकत्त्यात होते. वैद्यकीय शिक्षण घेत होते. ते अनुशीलन समितीचेही सदस्य होते. दामोदर नदी पूरग्रस्त सहायतेसाठी तेही गेले होते, त्यामुळे स्वामी विवेकानंदांपासून प्रेरणा घेऊन शशिभूषण रॉयचौधुरी तरुणांना जमवून सकाळी आणि संध्याकाळी जे शारीरिक बौद्धिक प्रशिक्षण देत असत त्याचा पूर्ण परिणाम डॉक्टर हेडगेवारांनी १९२५ ला स्थापना केलेल्या राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघाच्या शाखांवर दिसून येतो त्यामुळे स्वामी विवेकानंदांच्या कल्पनेतील कार्याचे प्रत्यक्षातील क्रियान्वयन राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघाच्या रूपाने झाले व संघशाखा त्याचे मूर्तस्वरूप ठरले असे म्हटल्यास वावगे ठरू नये .</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
१९१५ ला बाघा जतिनच्या हौतात्म्याने शशिदा व्यथित झाले आणि अधिक गतीने सेवा कार्य त्यांनी सुरू केले. १९१७ ला ब्रिटिश सरकारने शशिदांना अटक केली पण त्यांना झालेला टीबी लक्षात घेता सरकारने त्यांची पत्नी ऊर्मिला देवी, मुलगी राणी आणि दुर्गा आणि मुलगा अशोक यांच्यासह आधी दौलतपूर आणि नंतर खुलना येथे त्यांना स्थानबद्धतेत ठेवले. १९१९ ला सुटका झाल्यानंतर ते तेघारिया येथे परतले. त्यांच्या शाळेचा दर्जा सुधारणे, मलेरियाबाबत जनजागृती करणे या कामाला त्यांनी जुंपून घेतले. अखेर एप्रिल १९२२ला मृत्यूने गाठेपर्यंत त्यांनी आपले सामाजिक कार्य सुरूच ठेवले .</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-84355046401695216732017-12-03T18:00:00.001+05:302017-12-10T17:29:40.523+05:30अनामवीरा - ३<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: center;">
3. बसंत कुमार बिस्वास</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-DKtJztO2Gtw/WiPsywnjhgI/AAAAAAAAQDU/GNCrzpAOKzYzcfTDKEL4QcNtNk5q7-fEACLcBGAs/s1600/images%2B%25285%2529.jpeg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="172" data-original-width="191" height="288" src="https://3.bp.blogspot.com/-DKtJztO2Gtw/WiPsywnjhgI/AAAAAAAAQDU/GNCrzpAOKzYzcfTDKEL4QcNtNk5q7-fEACLcBGAs/s320/images%2B%25285%2529.jpeg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;">“बाबू मोशाय, जिंदगी लंबी नहीं बड़ी होनी चाहिए” । हा आनंद सिनेमातला डायलॉग आपल्याला आठवत असेल. हा डायलॉग प्रत्यक्ष जगलेला, उणंपुरं २० वर्षांचं आयुष्य लाभलेला बसंत कुमार बिस्वास हा आहे आजचा अनामवीर! </span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="text-align: justify;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="text-align: justify;">महाराष्ट्र, बंगाल, पंजाब म्हणजे क्रांतिकारकांसाठी सुपिक भूमीच जणू. स्वातंत्र्यवीर सावरकर, हुतात्मा भगतसिंग, नेताजी सुभाषचंद्र बोस, लोकमान्य टिळक अशांपासून प्रेरणा घेऊन क्रांतिकार्यासाठी जीवन समर्पण करणारे हजारो युवक प्रांतोप्रांती तयार झाले. वधस्तंभावर जाणारा एक युवक म्हणजे पुढच्या कित्येक वीरांसाठी प्रेरणा. ६ फेब्रुवारी १८९५ ला बंगालमधील नादिया जिल्ह्यातील पोरगछा या ठिकाणी मतिलाल आणि कुंजबाला बिस्वास या दाम्पत्याच्या पोटी बसंतचा जन्म झाला. दिगंबर बिस्वास आणि मन्मथनाथ बिस्वास अशा क्रांतिकारकांच्या घराण्यात जन्मल्यामुळे त्याच्याही धमन्यांतून क्रांतीचे रक्त न खेळते तरच नवल! गावातल्याच शाळेत त्याच्या शिक्षणाची सुरुवात झाली पण पुढे बसंत जवळच्याच माधवपूर नावाच्या गावातील शाळेत जाऊ लागला जिची स्थापना प्रख्यात समाजसुधारक आणि स्वातंत्र्य सैनिक गगनचंद्र बिस्वास यांनी केली होती . पुढे १९०६ ला मुरगच्चा शाळेत त्याचा प्रवेश झाला जिथे खिरोधचंद्र गांगुली हे मुख्याध्यापक होते. खिरोधचंद्राच्या मार्गदर्शनाखाली बसंतचा स्वातंत्र्यलढ्यातील प्रवास सुरू झाला. आणि पुढे मग रासबिहारी बोस यांच्या संपर्कात आल्यानंतर बसंतचे शस्त्रास्त्रे व स्फोटके यातील प्रशिक्षण सुरू झाले. रासबिहारी त्याला बिशे दास अशी प्रेमळ हाक मारत असत.</span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
१९११ ला किंगजॉर्ज पंचम याचा भारतप्रवास होता आणि राजधानी म्हणून कलकत्त्याऐवजी दिल्लीची घोषणाही झाली होती. व्हाईसरॉय लॉर्ड हार्डिंग कलकत्त्याहून दिल्लीत आला होता. त्याचा स्वागतसमारंभ होता. तो दिवस होता, २३ डिसेंबर १९१२. दिल्लीच्या चांदणी चौकात मोठीच सजावट करण्यात आली होती. सर्वत्र रोषणाई केली गेली होती. फुलांच्या माळांची आरास लक्ष वेधून घेत होती. आणि एका सजवलेल्या गजराजाचे आगमन झाले. मऊ झूल पांघरलेल्या त्या हत्तीवरच्या हौद्यात लॉर्ड हार्डिंग व त्याची पत्नी बसले होते. अन्याय आणि जुलूम यांची परकीय राजवट असली तरी आत्मविस्मृत भारतीय कसे स्वत्व विसरून आपले जंगी स्वागत करत आहेत ही मौज पाहण्यात हार्डिंग दाम्पत्य मग्न होते. आजूबाजूच्या आत्मशून्य गर्दीत एका तरुणीची तीक्ष्ण व भेदक नजर चहूबाजूंना फिरत होती. बरोबरच्या तरुणाबरोबर तिची नेत्रपल्लवीही चालली होती. तो क्षण आला आणि त्या तरुणीने हार्डिंगच्या दिशेने बाँब भिरकावला. बाँबसुद्धा गद्दार निघाला! त्याने अभागी माहुताचा बळी घेतला पण हार्डिंग दाम्पत्य बचावले. चार्ल्स हार्डिंगला जखमा झाल्या. हत्ती बावचळून गेला. सगळीकडे एकच धावपळ सुरु झाली. कुणाचा पायपोस कुणाच्या पायात राहिला नाही. काही क्षणांपूर्वीच्या समारंभमग्न चांदणी चौकाचे स्वरूप एकदमच बदलून गेले. जो तो वाट फुटेल तिथे पळू लागला. याच गर्दीचा फायदा घेऊन ती तरुणी व तिचे सहकारी निसटले. ती तरुणी म्हणजेच पौरुषत्वाचे दर्शन घडविणारा पोरसवदा बसंत होता! त्याच्याबरोबरचा साथीदार म्हणजे मन्मथनाथ बिस्वास! आणि या कटाचे योजक सूत्रधार होते रासबिहारी बोस.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-_bQuYJLWksA/WiPtL_DtPkI/AAAAAAAAQDY/kRSeFpH9P84jgwJMmosoJarydrDtnm7BACLcBGAs/s1600/images%2B%25282%2529.jpeg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="290" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-_bQuYJLWksA/WiPtL_DtPkI/AAAAAAAAQDY/kRSeFpH9P84jgwJMmosoJarydrDtnm7BACLcBGAs/s320/images%2B%25282%2529.jpeg" width="232" /></a></div>
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-VZWmIBemaME/WiPtMBq0CeI/AAAAAAAAQDc/Lo8Y-YjIKEIwi4ldU9Gj6u2y01Lrq_-AQCLcBGAs/s1600/images%2B%25284%2529.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="453" data-original-width="325" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-VZWmIBemaME/WiPtMBq0CeI/AAAAAAAAQDc/Lo8Y-YjIKEIwi4ldU9Gj6u2y01Lrq_-AQCLcBGAs/s320/images%2B%25284%2529.jpeg" width="229" /></a><br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
सर्व क्रांतिकारकांनी कमालीची गुप्तता बाळगली. पण ब्रिटिशांनी हा हल्ला मनाला लावून घेतला. त्यांनी बारकाईने तपास सुरु केला. सहभागी लोकांची नावे सांगणाऱ्यांना मोठी इनामे जाहीर करण्यात आली. पण हाताशी काहीच लागत नव्हते. गंमतीचा भाग म्हणजे त्यादिवशी रासबिहारी बोस त्या गर्दीतून निसटून रेल्वेने डेहराडून ला येऊन आपल्या फॉरेस्ट रिसर्च इन्स्टिट्यूट मधे दाखल झाले. आणि काही महिन्यांनी लॉर्ड हार्डिंग ची भेट डेहराडून ला त्यांच्या कार्यालयात असताना त्याच्या सन्मानार्थ मेजवानीचेही आयोजन त्यांनी केले. त्यात काही महिन्यांपूर्वी झालेल्या जीवघेण्या हल्ल्यातून हार्डिंग सहीसलामत वाचल्याबद्दल ईश्वराचे आभारही मानले गेले! पण फंदफितुरीचा शाप लागलेल्या समाजाविरुद्ध लढणे सोपे असते. ब्रिटिशांना हळूहळू सुगावा लागत होता.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
बसंतच्या मागावर पोलीस लागले. बसंत पोलिसांना गुंगारा देत होता पण वडिलांच्या मृत्यूनंतर त्यांचे अंत्यसंस्कार करायला आलेल्या बसंतला २६ फेब्रुवारी १९१४ ला पोलिसांनी बरोबर पकडले. पोलीस आज ना उद्या आपल्यालाही पकडणार ही खात्री झाल्याने रासबिहारी चंदननगर ला स्थलांतरित झाले. तिथे भूमिगत राहिल्यानंतर एप्रिल १९१५ ला ते जपानला निघाले. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
इथे २३ मे १९१४ ला दिल्ली-लाहोर कटाचा खटला सुरु झाला. ५ ऑक्टोबर ला बसंत ला दोषी ठरवून जन्मठेपेची शिक्षा सुनावण्यात आली. अमीर चरिध, अबधबिहारी आणि बालमुकुंद या तिघांना त्याच खटल्यात फाशीची शिक्षा फर्मावली गेली. ‘ब्रिटिशांचे शासन छान होते हो, त्यांची न्यायव्यवस्था वाखाणण्यासारखी होती’ असे उमाळे आजही दाटून येणाऱ्या लोकांची कमी नाही. त्यांनी पुढील घटनाक्रम लक्षात घेण्याजोगा आहे. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
बसंतला फाशीची शिक्षा न होता जन्मठेपेची झाली. त्यामुळे फाशीसाठी आग्रही असणाऱ्या सरकारने लाहोर उच्च न्यायालयात अपील दाखल केले. त्यावेळी बसंत हा अल्पवयीन असल्याची वास्तविकता बदलण्यासाठी अंबाला सेंट्रल जेलमधील रेकॉर्ड्स बदलण्यात आले. बसंत होता त्यापेक्षा २ वर्षांनी मोठा असल्याचे दाखवण्यात आले. त्यानुसार त्यावर आरोपनिश्चिती करून त्याला दोषी ठरवून पंजाब मधल्या अंबाला सेंट्रल जेलमध्ये ११ मे १९१५ ला फाशी देण्यात आले. विसाव्या वर्षी धीरोदात्तपणे वधस्तंभावर जाणारा बसंत हा विसाव्या शतकातील भारतीय स्वातंत्र्यलढयातील सर्वात तरुण क्रांतिकारकांपैकी एक ठरला. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
आज आम्ही बसंतला विसरलो असू, पण जपानच्या टोकियो शहरात तेत्सुकोंग हिओची गार्डन या उद्यानात रासबिहारींनी बसवलेला बसंतचा पुतळा पहायला मिळतो. नादिया या त्याच्या जन्मठिकाणी मुरगच्चा स्कूल आणि सुवेंदु मेमोरियल ट्रस्ट ह्या ठिकाणी तसेच रबीन्द्रभवन ऑडिटोरियम, कृष्णनगर इथे त्याच्या स्मृतिप्रीत्यर्थ स्मारके आहेत. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
संसदेच्या म्युझियममध्ये मात्र त्यांचे तैलचित्र लावायला लोकसभा अध्यक्ष मीरा कुमार यांचा कार्यकाळ उजाडावा लागला. आमच्या पाठ्यपुस्तकात बसंतच्या वाटयाला किती ओळी आणि त्याही कधी येतील हे कुणालाच सांगता यायचे नाही. त्यामुळे ह्या लेखाद्वारे एक छोटीशी पणती आपले जीवन भारतमातेच्या चरणी अर्पण करणाऱ्या अनामवीर बसंतच्या स्मृतिसाठी!</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-78469502898112951112017-11-26T12:55:00.000+05:302017-12-10T18:27:41.843+05:30अनामवीरा - २<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
अनामवीरा या मालिकेतील दुसरे पुष्प गुंफताना आज आपण पाहणार आहोत श्री गेंदालाल दीक्षित यांचे संक्षिप्त चरित्र .<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-vfCJcf2EuKw/WhprW2F8ZyI/AAAAAAAAQC8/fdaOInPyBOcZJR98Yh9dZA7K2cagK7R2ACLcBGAs/s1600/images.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="244" data-original-width="183" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-vfCJcf2EuKw/WhprW2F8ZyI/AAAAAAAAQC8/fdaOInPyBOcZJR98Yh9dZA7K2cagK7R2ACLcBGAs/s320/images.jpeg" width="239" /></a></div>
<br />
<br />
<div style="text-align: justify;">
गेंदालाल यांचा जन्म तीस नोव्हेंबर १८८८ रोजी आताच्या उत्तर प्रदेशातील आग्रा जिल्ह्यातील माई गावी झाला . वयाच्या तिसऱ्या वर्षी आईचे निधन झाल्यानंतर वडील भोलानाथ दीक्षित यांनी त्यांचा सांभाळ केला . गावीच प्राथमिक शिक्षण पूर्ण केल्यानंतर इटावाच्या सरकारी हायस्कूलात त्यांनी पुढचे शिक्षण घेतले आणि आग्र्याहून मॅट्रिकची परीक्षा उत्तीर्ण झाले . औरैया येथील शाळेत शिक्षक म्हणून त्यांनी नोकरी पत्करली . राष्ट्रकार्याचा योग काही जणांच्या कपाळीच लिहिलेला असतो . त्यामुळे ते कुठेही असले, कुठल्याही नोकरीधंद्यात-व्यवसायात असले तरी तो योग त्यांना स्वस्थ बसू देत नाही.. तसेच काहीसे गेंदालाल दीक्षित यांचे झाले . </div>
<div style="text-align: justify;">
जेव्हा लॉर्ड कर्झनने बंगाल प्रांताचे विभाजन करण्याचा घाट घातला तेव्हा स्वदेशी चळवळ संपूर्ण देशामध्ये मोठ्या प्रमाणावर पसरली. त्याच सुमारास लोकमान्य बाळ गंगाधर टिळक यांचे ज्वलंत अग्रलेख वाचून पंडित गेंदालाल दीक्षित यांच्याही मनात राष्ट्रभक्तीची ज्योत पेटली. आपणही देशासाठी काहीतरी केले पाहिजे, या स्वातंत्र्यप्राप्तीच्या यज्ञामध्ये आपणही योगदान दिले पाहिजे असे त्यांच्या मनाला वाटू लागले . त्यावेळी लोकमान्यांच्या पुढाकाराने सुरू झालेला शिवजयंती उत्सव हा केवळ महाराष्ट्रापुरता मर्यादित न राहता उत्तर भारतातही त्याचे अनुकरण व्हावे असे दीक्षित यांना वाटू लागले . त्यासाठी त्यांनी शिवाजी समितीची स्थापना केली . नोकरीमध्ये सुट्टी घेऊन जवळच्याच ग्वालियर किंवा ग्वाल्हेर संस्थानात ते जाऊन पोहोचले . ग्वाल्हेर संस्थानातील लोक हे स्वातंत्र्यप्राप्तीसाठी प्रयत्न करणारे आणि शिवाजी महाराजांप्रती कमालीचा आदर असणारे होते . तिथली बरीच कुटुंबं मूळची महाराष्ट्रातीलच होती . दीक्षित यांनी तिथल्या तरुणांना स्वातंत्र्यलढयात सहभागी होण्याचे आणि त्यासाठी सशस्त्र क्रांतीचा मार्ग अवलंबण्याचे आव्हान केले . </div>
<div style="text-align: justify;">
शिवाजी समितीच्या माध्यमातून त्यांनी इंग्रजांविरुद्ध लढण्यासाठी प्रेरणा देणारे साहित्य छापून आणायला सुरुवात केली . राष्ट्रकार्यात जुंपलेल्या प्रचारकाचे काम दुहेरी स्वरूपाचे असते, सज्जन लोकांना शक्तिशाली बनवणे आणि शक्तिशाली लोकांना सज्जन बनवणे अशी दोन्ही कामे त्याला करावी लागतात . त्यामुळेच मध्य प्रदेशातील भिंड आणि मुरैना भागातील दरोडेखोरांकडे गेंदालाल दीक्षितांचे लक्ष न वळते तरच नवल . ज्याप्रमाणे शिवाजी महाराजांच्या मावळ्यांनी गनिमी कावा वापरून औरंगजेब आणि अन्य मुघल सरदारांच्या फौजांना सळो की पळो करून सोडले होते त्याप्रमाणेच केंदाला दीक्षितांनी या दरोडेखोरांना शस्त्रास्त्रे जमून इंग्रजांविरुद्ध लढण्यासाठी प्रवृत्त केले . याच दरोडेखोरांनी आग्रा आणि ग्वालियर जवळच्या ग्रामीण भागात दरोडे घालून दीक्षितांना अर्थसहाय्य करायला सुरुवात केली . </div>
<div style="text-align: justify;">
सोमदेव नावाच्या एका क्रांतिकारकांनी दीक्षित आणि रामप्रसाद बिस्मिल यांची ओळख करून दिली . रामप्रसाद बिस्मिल यांनी शाहजहांपूरमध्ये मातृवेदी नावाची एक संघटना स्थापन केली होती. त्यामुळे रामप्रसाद बिस्मिल व गेंदालाल दीक्षित यांची भेट झाली तर त्यातून दोघांच्याही कार्याला पुष्टी मिळेल असा विचार सोमदेव यांनी केला . </div>
<div style="text-align: justify;">
२८ जानेवारी १९१८ ला बिस्मिल यांनी ‘देशवासियों के नाम संदेश’ या नावाने एक पत्रक बनवले आणि ते सगळीकडे वितरित केले . त्यातल्या ‘मैनपुरी की प्रतिज्ञा’ या कवितेचा विशेष परिणाम जनमानसावर झाला . त्याच्यानंतर तीन ठिकाणी छापे घालून निधी उभारणी करण्यात आली . पोलिसांनी पत्रक छापणाऱ्यांचा खूप शोध घेण्याचा प्रयत्न केला पण बिस्मिल पोलिसांच्या हाती लागले नाहीत . पुढे दिल्ली व आग्र्याच्या मध्ये अजून एका छाप्याच्या तयारीत असताना पोलिसांनी त्यांना मिळालेल्या खबरीनुसार बिस्मिल व त्यांच्या साथीदारांना पकडण्याचा प्रयत्न केला. दोन्ही बाजूंनी गोळीबार सुरू झाला . कमालीचे चपळ असलेल्या बिस्मिल यांनी यमुना नदीमध्ये उडी घेतली आणि पाण्याखालून पोहत पोहत तीर गाठला . पोलिसांना वाटले की बिस्मिल यांचा अंत पाण्यात बुडून झाला . त्याचवेळी दलपतसिंह नावाच्या युवकाने केलेल्या फितुरीमुळे श्री गेंदालाल दीक्षित आणि त्याच्या काही साथीदारांना पकडण्यात मात्र पोलिसांना यश मिळाले. त्यांना पकडून आग्र्याच्या किल्ल्यामध्ये कैदेत ठेवण्यात आले . </div>
<div style="text-align: justify;">
बिस्मिलनी आग्र्याच्या किल्ल्यात दीक्षितांची भेट घेतली आणि पलायनाचा बेत आखला; परंतु तो प्रत्यक्षात येण्यापूर्वीच दीक्षित यांना मैनपुरीला नेण्यात आले जेथे त्यांच्याविरुद्ध ‘मैनपुरी कटाचा खटला’ दाखल करण्यात आला . दीक्षितांनी उत्तर प्रांतातल्या दरोड्यांचा खुलासा करण्यासाठी आपण तयार असल्याचे दाखवले आणि पोलिसांनी त्यावर विश्वसून त्यांना मातृवेदी संघटनेच्या तरुणांबरोबर कैदेत ठेवले . मैनपुरीच्या तुरुंगाधिकाऱ्यांना श्री गेंदालाल दीक्षित यांनी असे पटवून दिले की सरकारी साक्षीदार रामनारायण यांना त्यांच्याबरोबर जर ठेवले तर अजून काही जणांचा पर्दाफाश करता येईल आणि त्यांना सुद्धा पकडता येईल . तुरुंगाधिकाऱ्यांनी श्री गेंदालाल दीक्षित व सरकारी साक्षीदार रामनारायण यांना एकाच हातकडीने बांधून ठेवले . पण क्रांतिकार्यात तरबेज असलेल्या दीक्षित यांनी रामनारायण यांच्यासकट कैदेतून पोबारा केला . मैनपुरीच्या पोलीस जेलमधून गेंदालाल दीक्षित निसटले आणि दिल्लीला जाऊन राहिले . एक नोव्हेंबर १९१९ ला मैनपुरीच्या मॅजिस्ट्रेटनी, श्री बी एस क्रिस यांनी, सर्व आरोपींविरुद्ध निर्णय घोषित केला आणि दीक्षित व रामप्रसाद बिस्मिल यांना फरार म्हणून घोषित केले . दीक्षितांनी वेषांतर करून दिल्लीतील आपले घर गाठले परंतु त्यांच्या वडिलांनी आपल्यावर आणि घरावर बला नको म्हणून पोलिसांना कळविण्याचा निर्णय घेतला . दीक्षितांनी कशीबशी वडिलांची समजूत काढली व घर सोडण्याचा निर्णय घेतला . दोन तीन दिवसांत घर सोडून गेंदालाल निघाले दिल्लीतील एका प्याऊवर त्यांनी नोकरी पत्करली . शरीरप्रकृती दिवसेंदिवस खालावत चालली होती. टीबीने आता भीषण स्वरूप धारण केले होते . सर्वस्वाचे बलिदान देणाऱ्या अशा क्रांतिकारकांची सोय स्वतःच्याच काय, पण अन्य कुठल्याही घरात होऊ नये याहून अधिक दुर्दैव ते कोणते!</div>
<div style="text-align: justify;">
त्यांनी आपल्या धाकट्या भावाला व पत्नीला बोलावून घेतले. पत्नीच्या डोळ्यांतील अश्रू पाहून ते म्हणाले, "<span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px; text-align: left;"> </span><span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px; text-align: left;">तुम रोती क्यों हो ? पत्नी ने रोते हुए उत्तर दिया मेरा संसार में कौन है ?</span></div>
<span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px;"></span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px;"><span style="font-size: 13.2px;">पंडित जी ने एक ठंठी सांस ली मुस्कुराकर कहने लगे – ‘’ आज लाखो विधवाओं का कौन है ? लाखो अनाथो का कौन है ? 22 करोड़ भूखे किसानो का कौन है ? दासता में जकड़ी हुई भारत माता का कौन है ? जो इन सबका मालिक है वही तुम्हारा भी | तुम अपने आपको परम सौभाग्वती समझना , यदि मेरे प्राण इसी प्रकार देश – प्रेम की लगन में निकल जावे और मैं शत्रुओ के हाथ न आऊ | मुझे तो दुःख तो केवल इतना है कि मैं अत्याचारियों को अत्याचार का बदला न दे सका , मन ही मन में रह गयी | मेरा यह शरीर नष्ट हो जाएगा , किन्तु मेरी आत्मा इन्ही भावो को लेकर फिर दूसरा शरीर धारण करेगी | अबकी बार नवीं शक्तियों के साथ जन्म लेंगे शत्रुओ का नाश करूंगा ‘’</span><span style="font-size: 13.2px;"> </span></span></div>
<span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px;">
</span>
<div style="text-align: justify;">
<span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px; text-align: left;">उस समय उनके मुख पर एक दिव्य ज्योति का प्रकाश छा गया | आप फिर कहने लगे रहा खाने – पीने का , सो तुम्हारे पिता जीवित है | तुम्हारे भाई है , मेरे कुटुम्बी है ; और फिर मेरे मित्र है जो तुम्हे अपनी माता समझ तुम्हारा आदर करेंगे |</span><span style="background-color: white; color: #585858; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: 13.2px; text-align: left;"> " </span> भावाने त्यांची अवस्था बघून त्यांना हॉस्पिटलमध्ये दाखल करण्याचा निर्णय घेतला त्यासाठी त्यांच्या पत्नीला एका दुसऱ्या ठिकाणी ठेवून तो पुन्हा हॉस्पिटलमध्ये आला . त्याने बघितले तर पंडितजींचे केवळ मृत शरीर शय्येवर पडून होते . २१ डिसेंबर १९२० ला दिल्लीच्या एका हॉस्पिटलमध्ये टीबीने त्यांचे निधन झाले . गेंदालाल दीक्षित म्हणत असत , </div>
<div style="text-align: justify;">
थाती नर तन पाय के, क्यों करता है नेह ।</div>
<div style="text-align: justify;">
मुँह उज्ज्वल कर सौंप दे, जिसको जिसकी देह ।।</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
स्वतः श्री रामप्रसाद बिस्मिल यांनी हिंदीमध्ये गेंदालाल दीक्षित यांचे चरित्र लिहून ते कानपूरहून प्रसिद्ध होणाऱ्या प्रभा नावाच्या नियतकालिकात तीन सप्टेंबर १९२४ च्या अंकात अज्ञात या टोपणनावाने लिहिले आहे . </div>
<div style="text-align: justify;">
दिल्लीच्या आत्माराम अँड सन्स या प्रकाशन संस्थेने प्रसिद्ध केलेल्या मन्मथनाथ गुप्ता यांच्या ‘भारतीय क्रांतिकारी आंदोलन का इतिहास’ आणि प्रभात प्रकाशनाने प्रसिद्ध केलेल्या श्रीकृष्ण सरल यांच्या ‘क्रांतिकारी कोश’ या पुस्तकांत अधिक माहिती वाचता येईल. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-euHTkKiRBKM/WhpsMlAXDaI/AAAAAAAAQDE/DwrWiJStsGIYu8dB9m7bwPmmkR6A2dLhACLcBGAs/s1600/images%2B%25281%2529.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="364" data-original-width="404" height="360" src="https://3.bp.blogspot.com/-euHTkKiRBKM/WhpsMlAXDaI/AAAAAAAAQDE/DwrWiJStsGIYu8dB9m7bwPmmkR6A2dLhACLcBGAs/s400/images%2B%25281%2529.jpeg" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<!-- Whatsapp Share Buttons Start -->
<script type='text/javascript'>if(typeof wabtn4fg==="undefined"){wabtn4fg=1;h=document.head||document.getElementsByTagName("head")[0],s=document.createElement("script");s.type="text/javascript";s.src="https://dl.dropboxusercontent.com/u/7330191/whatsapp-sharing.js";h.appendChild(s);}</script>
<a class='wa_btn wa_btn_s' expr:data-href='data:post.url' expr:data-text='data:post.title' href='whatsapp://send' style='display:none'>Share</a>
<!-- Whatsapp Share Buttons End -->विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-39302483290818020552017-11-18T13:12:00.003+05:302017-11-26T13:00:05.807+05:30अनामवीरा - १ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-align: center; text-indent: 31.5pt;">
<div style="text-align: justify;">
<div style="margin: 0in 0in 0.0001pt; text-indent: 31.5pt;">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">भारतीय
स्वातंत्र्यलढ्यातील प्रमुख क्रांतिकारक आपल्याला माहिती असतात परंतु अशाही अगणित
क्रांतिकारकांची मालिका भारतीय स्वातंत्र्यलढ्यात होऊन गेली ज्यांच्याबाबत
दुर्दैवाने आपल्याला फारशी माहिती नसते.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><br />
</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> अशाच काही क्रांतिकारकांबद्दल आपल्याला अंशरूपाने का होईना
थोडीफार माहिती व्हावी</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">त्यांचे संक्षिप्त चरित्र वाचून आपल्याला त्यांच्याबाबत
अधिक वाचण्याची प्रेरणा मिळावी आणि आपल्या कुटुंबातील</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">परिसरातील
शालेय वयोगटातील मुलांना तसेच महाविद्यालयीन तरुण-तरुणींना ही लेखमाला अवश्य वाचून
दाखवावी</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">म्हणून
हा लेखनप्रपंच! दर शनिवारी सकाळी इथेच</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">या ब्लॉगवर एक नवीन पुष्प!</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-indent: 31.5pt;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">यात मुख्यत्वे इंटरनेटवर उपलब्ध असलेली माहिती आणि
वाचनालयातील पुस्तके यांच्या आधारे लेख लिहिले आहेत. त्यात काही चुकाही असू शकतील</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">काही
संदर्भही चुकले असण्याची शक्यता आहे</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">; </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">त्यामुळे जाणकारांनी त्यावर अवश्य प्रकाश टाकावा व मला
लेखात झालेल्या चुका जरूर सुचवाव्यात ही विनंती.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-indent: 31.5pt;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">आपल्याला ही "अनामवीरा" लेखनमाला कशी वाटली हेही
मला प्रतिसाद देऊन अवश्य कळवावे.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
</div>
<span style="font-family: "kokila" , sans-serif;"><span style="font-size: 21.3333px;"><b>१. विष्णू गणेश पिंगळे </b></span></span><br />
<span style="font-family: "kokila" , sans-serif;"><span style="font-size: 21.3333px;"><b><br /></b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-MLQZKjSGQ0s/Wg_g6ww8Q6I/AAAAAAAAQCs/4VMFZksFQyQy-fVPkKS52VAz0dFl9OWYwCLcBGAs/s1600/Vishnu_Ganesh_Pingle.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="113" data-original-width="92" height="200" src="https://4.bp.blogspot.com/-MLQZKjSGQ0s/Wg_g6ww8Q6I/AAAAAAAAQCs/4VMFZksFQyQy-fVPkKS52VAz0dFl9OWYwCLcBGAs/s200/Vishnu_Ganesh_Pingle.jpg" width="162" /></a></div>
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पुण्यातल्या तळेगाव</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">-<span lang="MR">ढमढेरे येथे जानेवारी १८८८ मध्ये विष्णू
गणेश पिंगळे यांचा जन्म झाला. ९ भावंडांमधले हे सर्वात लहान. सुरुवातीला तळेगाव
येथे प्राथमिक शिक्षण घेतल्यानंतर त्यांनी पुण्यातल्या </span>‘<span lang="MR">महाराष्ट्र
विद्यालय</span>’<span lang="MR"> या शाळेत प्रवेश घेतला. तिथे शिकत असताना
स्वातंत्र्यवीर सावरकरांच्या सहवासात ते आले. त्या अलौकिक स्वातंत्र्यसूर्याचा
स्पर्श होताच विष्णूच्या मनात स्वातंत्र्यप्राप्ती आणि राष्ट्रप्रेम यांचे बीज न
अंकुरते तरच नवल! महाराष्ट्र विद्यालय बंद पडल्यानंतर १९०८ साली तळेगावच्या समर्थ
विद्यालयात त्यांना भरती करण्यात आलं. दुर्दैवाने १९१० साली ब्रिटीश सरकारने समर्थ
विद्यालयही बंद करून टाकलं. ह्या घटनांवरून त्याकाळी शिक्षणाची आणि त्यातूनही
राष्ट्रीय विचार देणाऱ्या शिक्षणाची कशी परवड होत होती हे लक्षात येतं. </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">विष्णूने पुढे मुंबई
गाठली आणि गोविंदराव पोतदार यांच्या ‘पायोनियर अल्कली वर्क्स’ या कंपनीत माहीमला
नोकरी करू लागला. इथेही श्रीयुत पोतदार हे राष्ट्रीय विचारांचे होते आणि
स्फोटकांच्या बाबतीतले तज्ञ होते. त्यांनी आपल्या सहकाऱ्यांशी विष्णूची ओळख करून
दिली. त्यातल्या हरी लक्ष्मण पाटील या वसईला राहणाऱ्या वकिलांशी विष्णूची खास
मैत्री झाली. पुढे स्वदेशी चळवळ ऐन भरात असताना जपानी हातमाग उद्योगांपासून
प्रेरणा घेऊन पिंगळे यांनी लातूरजवळ स्वतःचा स्वदेशी हातमाग सुरु केला. पण त्यांची
मनिषा ही नेहमीच एक अभियंता बनावं अशी होती. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> विष्णू गणेश पिंगळे यांनी अमेरिकेत जाण्याचा
आपला मनोदय थोरले बंधू केशवराव यांचेकडे रेल्वेस्थानकावर प्रकट केला. प्रवासाला सुरुवात
झाली. हाँगकाँग मार्गे ते अमेरिकेत पोहोचले. वॉशिंग्टन युनिव्हर्सिटीत १९१२ साली
त्यांनी मेकॅनिकल इंजिनियरिंग ला प्रवेश घेतला. अमेरिकेतल्या सिअटेल (</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">Seattle) <span lang="MR">विद्यापीठातून अभियांत्रिकीची पदवी
घेतली. अमेरिकेत असतानाचा ते </span>‘<span lang="MR">इंडिअन रेव्होल्युशनरी पार्टी</span>’
<span lang="MR">या संस्थेचे सभासद झाले आणि त्यांनी सशस्त्र दलांमध्ये
ब्रिटिशांविरुद्ध असंतोष पसरवायला सुरुवात केली. अनेक नावे बदलून आणि वेषांतर करून
त्यांनी देशभर प्रवास केला. ठिकठिकाणी ते इंग्रजांच्या विरुद्धच्या असंतोषाची बीजे
पेरीत गेले. जनमानस चेतवीत गेले. </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">गदर कटाचा भाग झाले.
ऑक्टोबर १९१४ ला स्वतः पिंगळे, सत्येन भूषण सेन, कर्तारसिंग सराभा आणि काही शीख
क्रांतिकारक अमेरिकेतून निघाले. सत्येन आणि पिंगळे चीनमधे काही दिवस थांबले.
त्यांचा उद्देश होता तहाल सेन आणि अन्य नेत्यांना भेटून सहकार्याची चाचपणी करणे.
डॉ सन् यत् सेन यांचीही भेट चीनमधे झाली. नोव्हेंबर १९१४ ला सत्येन आणि पिंगळे
कलकत्त्यात पोहोचले. तिथे सत्येन ने पिंगळेंची ओळख जतिंद्रनाथ मुखर्जी म्हणजेच
बाघा जतिन यांच्याशी करून दिली. बाघा जतिन यांच्याशी विस्तृत चर्चा झाल्यावर त्यांनी
पिंगळेंना रासबिहारी बोस यांच्याकडे बनारसला पाठवले. बनारस त्यावेळी
क्रांतिकारकांचे केंद्र बनले होते. तिथून लाहोर, कलकत्ता, अमृतसर, बनारस असा
प्रवास पिंगळे करत राहिले. क्रांतिकारकांमधला दुवा म्हणून कार्यरत राहिले. इंग्रज
सैन्याच्या विविध तुकड्यांमधील सैनिकांच्या संपर्कात राहिले. सगळं व्यवस्थित जुळवत
आणलं होतं. फेब्रुवारी १९१५ ला उठाव करायचा असं ठरलं. पंजाबमधले २३ वे घोडदळ २१
फेब्रुवारीच्या दिवशी उठाव करून शस्त्रे हस्तगत करून आपल्या अधिकाऱ्यांना मारून
टाकणार होते. त्यावर लगेच २६ वी पलटण पंजाबात बंड करणार होती; जो लाहोर आणि
दिल्लीच्या उठावांसाठी संकेत ठरला होता. क्रांतिकारकांनी ढाक्यातल्या शीख
सैनिकांना आपल्यात सामील करून घेण्यात यश मिळवले होते. जर पंजाबातला उठाव यशस्वी
झाला तर हावरा स्टेशनला येणारी ‘पंजाब मेल’ रद्द झाली असती. आणि हाच संकेत तिथल्या
उठावासाठी ठरला होता. दळणवळणाची साधने मुळातच तुटपुंजी, वेगवान साधनांचा तर अभाव, आणि
वरून इंग्रज गुप्तहेर खात्याची वक्रदृष्टी ह्यातून मार्ग काढण्यासाठी असे संकेत
ठरले होते. पण,........</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">नेहमीचाच शाप पुन्हा
एकदा! फंदफितुरी! पंजाब सी.आय.डी. ने किरपाल सिंग नावाच्या अमेरिकेतून परतलेल्या
आपल्या गुप्तहेराच्या मदतीने सर्व कट अगदी अंतिम क्षणी यशस्वीरित्या जाणून घेतला. हा
किरपाल २३ व्या घोदडळात सैनिक असलेल्या बळवंत सिंग चा भाऊ होता. १५ फेब्रुवारी
१९१५ ला लाहोर ला रासबिहारी यांच्याकडे पिंगळेंसकट डझनभर क्रांतिकारक जमले होते.
तिथे किरपाल सिंग ने प्रवेश मिळवला होता. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">१३०व्या बलुच रेजिमेंटचा
रंगून इथला उठाव २१ फेब्रुवारीला मोडून काढण्यात आला. २६ वी पंजाब, ७ वी राजपूत,
२४ वा जाट तोफखाना हे सगळे उठाव मोडून काढण्यात आले. फिरोझपूर, आग्रा, लाहोर हे
सारे उठाव निर्दयीपणे चिरडून टाकण्यात आले. तरीही कर्तारसिंग आणि पिंगळे यांनी १२
व्या घोडदळ रेजिमेंट मधे मेरठ (मीरत) ला उठाव घडवून आणण्याचा पूर्ण प्रयत्न केला.
कर्तारसिंग यांना बनारसहून अटकेत घेण्यात आले आणि पिंगळे यांना मेरठहून २३ मार्च
१९१५ च्या रात्री अटक करण्यात आली. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">२३ मार्च १९१५ ला
त्यांना अटक करण्यात आली त्यावेळी त्यांच्या ताब्यात अति ज्वालाग्राही स्फोटके
सापडली. तत्कालीन मुंबई पोलिसांच्या रिपोर्टनुसार ‘लॉर्ड हार्डिंग्ज वर दिल्लीत जो
बॉम्ब फेकण्यात आला होता तशाप्रकारचे १० बॉम्ब्स विष्णू पिंगळेंकडे होते’. एक
अख्खी रेजिमेंट उडवून देण्यासाठी हे पुरेसे होते. ह्यानंतर मोठ्या प्रमाणावर धरपकड
झाली. रासबिहारी बोस लाहोरहून मे १९१५ ला जपानला निसटले. ग्यानी प्रीतम सिंग,
स्वामी सत्यानंद पुरी, आणि अन्य नेते थायलंड वगैरे देशांमध्ये निघून गेले.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">विष्णू गणेश पिंगळेंवर ब्रिटीश
सैन्यातील सैनिकांना भडकवण्याचा आणि इंग्रजी सत्ता उलथून टाकण्यासाठीचा असंतोष
सैन्यदलात पसरवण्याच आरोप ठेवण्यात आला. कर्तारसिंग, हरनाम सिंग, भाई परमानंद
यांच्याबरोबरीने ‘लाहोर कटाचा खटला’ डिफेन्स ऑफ इंडिया अॅक्ट, १९१५ च्या अंतर्गत
निर्मिलेल्या विशेष प्राधिकरणाने एप्रिल १९१५ मधे चालवून त्यांना मृत्युदंडाची
शिक्षा फर्मावण्यात आली. १७ नोव्हेंबर १९१५ ला लाहोर च्या सेन्ट्रल जेलमध्ये
त्यांना आणि कर्तारसिंग यांना फासावर चढविण्यात आले. किती त्वरेने हा खटला चालवला
गेला असेल पहा. एक तेजस्वी शलाका त्यांच्या रूपाने स्वातंत्र्याच्या नभोमंडळात
चमकून गेली, अनेकांना प्रेरणा देऊन गेली, भावी पिढ्यांसाठी राष्ट्रभक्तीचे नंदादीप
तेवत ठेवून गेली..</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">त्यांचे पुण्यस्मरण
म्हणून मुंबईतील चिंचपोकळी येथील एका रस्त्यास त्यांचे नाव दिले आहे.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पुढील लेख :- vikramwalawalkar.blogspot.in/2017/11/blog-post_26.html</span><br />
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-4358376339250868822017-10-24T16:02:00.000+05:302017-10-24T16:27:49.451+05:30संप संपतील काय ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> जेव्हा आपण एखादं नित्यकार्य करत असतो आणि दुसऱ्याला त्याची
जाणीव अथवा कदर नाही असं वाटलं आणि ते जाणवून द्यायचं असेल तर त्याची सोपी पद्धत
म्हणजे ते काम न करणं. अशातून समोरच्याला ते काम झालं नाही की आपली किंमत कळते.
लहानपणी निबंधाच्या नेहमीच्या विषयांपैकी एक ठरलेला विषय म्हणजे ‘आई संपावर गेली
तर..?’ त्याचाही साधारण मथितार्थ हाच असायचा की, आई दिवसभर अनेक कामं शांतपणे
निपटत असते. आई एखादा दिवस काही काम न करता बसून राहिली तर तीची किंमत कळेल,
तिच्या कामाचे मूल्य कळेल, कष्टांची जाणीव होईल वगैरे...</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> समाजव्यवस्थेत
एखादे गावं-नगर, तालुका, जिल्हा, राज्य, देश चालवायला अनेक घटक आपापले काम करत
असतात. राज्यव्यवस्थेच्या कार्यकारीमंडळ, कायदेमंडळ, न्यायव्यवस्था या प्रमुख
आधारस्तम्भांबरोबरच प्रशासन, विविध सेवा पुरवणारे, शेतकरी, कामकरी, शिक्षक,
व्यापारी, डॉक्टर्स, सैनिक, रेल्वे कर्मचारी, बँक कर्मचारी हे सर्वचजण आणि याही
व्यतिरिक्त कित्येक लोक संपूर्ण व्यवस्था आणि समाज चालवत असतात. हे सर्व घटक
एकमेकांवर कळत-नकळत अवलंबून असतात. यातल्या कुठल्याही एका घटकाने अथवा वर्गाने
आपले काम करायला नकार दिला तर संपूर्ण व्यवस्था आहत होते. काही घटक असे असतात की
संपूर्ण व्यवस्था कोलमडू शकते. उदा. रेल्वेच्या मोटरमन संघटनेने संप पुकारला आणि
लोकल्स व इतर ट्रेन्स धावल्याच नाहीत तर मोठीच अडचण निर्माण होईल. तीच गोष्ट
अन्नदात्या शेतकऱ्याबाबत. तीच गोष्ट आरोग्यसेवा पुरवणाऱ्या डॉक्टर्सबाबत. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संपाची कारणे :- </span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">लेखाच्या सुरुवातीलाच
स्पष्ट केल्याप्रमाणे संपाचे मुख्य कारण म्हणजे आपल्याकडे लक्ष वेधणे व मागण्यांची
पूर्तता करून घेण्याचा प्रयत्न करणे. संपकऱ्यांच्या मागण्या ह्या त्या त्या
क्षेत्रानुसार बदलतात. उदा. कुणाला पगारवाढ हवी असेल, कुणाला बोनस तर कुणाला
हमीभाव, कर्जमाफी. कुणाला वेतनआयोग शिफारशी लागू करून हव्या असतील तर कुणाला काही
सवलती हव्या असतील. कुणाला हल्ले रोखण्यासाठी एखादा कायदा हवा असेल तर कुणाला
एखाद्या क्षेत्र-व्यवसायाबद्दल केलेला कायदा रद्द व्हायला हवा असेल. अशाप्रकारे
विविध मागण्या त्या-त्या क्षेत्रातील मंडळींच्या असू शकतात.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">रास्त आणि वाजवी मागण्या विरुद्ध
अवास्तव आणि अवाजवी मागण्या :-</span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> खरं तर कुठल्याच एका क्षेत्रातील व्यक्तीला दुसऱ्या
क्षेत्रातील व्यक्तीच्या समस्यांची जाणीव पूर्णपणे होऊ शकत नाही. त्या व्यक्तीशी
आपुलकीने बोलल्यानंतर अथवा प्रत्यक्ष त्याच्याबरोबर राहून काही काळ अनुभव
घेतल्यानंतर सहवेदना निर्माण होऊ शकते. शेतकरी संपाच्या वेळेला भाजीपाला रस्त्यावर
फेकून दिल्यानंतर, दूध ओतल्यानंतर काहीजणांनी हा संप भंपक व राजकीय किनार असलेला आहे
असे मत व्यक्त केले तर काहीजणांनी शेतकऱ्याच्या जीवनाचे भयाण वास्तव समोर आणले.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> डॉक्टरांवर काही ठिकाणी रुग्णाच्या नातेवाईकांनी हल्ले
केल्यानंतरही दोन्ही बाजू समोर आल्या. त्यात काही डॉक्टर अवयवविक्री कशी करतात
इथपासून ते उगीच चाचण्या करायला लावून पॅथॉलॉजी लॅबशी संधान साधून कसे कमिशन
कमावतात याचीही माहिती समोर आली. पण डॉक्टरांनी वैद्यकीय शिक्षण घेताना कसे कर्ज
काढून प्रवेश मिळवला, खडतर शिक्षण कसे पूर्ण केले, शिकाऊ डॉक्टर असताना
खेडोपाडी-दुर्गम भागात जाऊन कसे अनुभव घेतले असेही मन हेलावून टाकणारे प्रसंग
समाजमाध्यमांतून छापून आले. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> एसटी कर्मचारी संपाच्याहीवेळी ऊन, पाऊस वाऱ्यात एसटी चालवणाऱ्या
चालकांची हलाखीची परिस्थिती इथपासून ते शाळा-कॉलेज केवळ एसटी मुळे कसे शक्य झाले
याचीही उदाहरणे दिली गेली.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> त्यामुळे मागण्या रास्त आणि वाजवीही असू शकतात अथवा अवास्तव
आणि अवाजवीही असू शकतात. ‘जावे त्याच्या वंशा तेव्हा कळे’ हेच खरे! सारासार विचार
करून , दोन्ही बाजू ऐकून घेऊन सुयोग्य निर्णय देऊन मार्ग काढण्याचे काम न्यायालयाचे
आहे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"></span><br />
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-font-size: 18.0pt; mso-bidi-language: MR;">संप : हुकूमशाही आणि लोकशाही :- </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-font-size: 18.0pt; mso-bidi-language: MR;">हुकूमशाहीत बऱ्याच
गोष्टी चालत नाहीत आणि घडल्याच तर त्या निर्दयीपणे चिरडून टाकल्या जातात.
लोकशाहीचा फायदा हा की, आचार विचाराचे स्वातंत्र्य, शासनातील लोकसहभाग, शासकांवरील
संयत टीकाटिप्पणी, धोरणांचा विरोध हे होऊ शकते. लोकशाहीत मुक्तपणे व्यक्त होता
येते. पण ‘हुकूमशाहीत ज्या गोष्टी चालत नाहीत त्या सर्वच लोकशाहीत चालतात, नव्हे
तो आपला हक्कच असतो’ अशा गैरसमजात राहण्याचे काही कारण नाही. उदा. हुकूमशाहीत
शासकीय उत्पादन कारखान्यातील कामगारांनी आळस अथवा कामात चालढकल केलेली चालत नाही;
पण म्हणून ते लोकशाहीत चालेल असं नव्हे. हुकूमशाहीत राष्ट्रविरोधी बोललेले,
लिहिलेले खपवून घेतले जात नाही याचा अर्थ ते लोकशाहीत चालवून घेतले जाईल असा
नव्हे. काही गोष्टी समाजहित लक्षात घेऊन करायच्याच नसतात आणि संप ही त्यातलीच एक
गोष्ट असं मला वाटतं. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-font-size: 18.0pt; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संप पारतंत्र्यातील जनतेचा आणि
स्वतंत्र भारतातील जनतेचा :-</span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> पारतंत्र्याच्या काळात गांधीजींनी असहकार आंदोलनाची दिलेली
हाक आपण इतिहासात वाचली आहे. त्यामागचा उद्देशच हा होता की, भारतीय लोक हे इंग्रज
शासनयंत्रणा चालवण्यासाठी कार्यरत आहेत आणि त्यांनी काम करायला जर नकार दिला तर
संपूर्ण यंत्रणा कोलमडून पडेल व इंग्रजांना राज्य करणे कठीण होऊन जाईल. तेव्हा
शासन परकीयांचे होते. आज घर आपले आहे; शासन स्वकीयांचे आहे. त्यामुळे गांधीजींनी
केलेल्या असहकार आंदोलनाची काठी आधारासाठी घेऊन आपला संप समर्थनीय ठरवणे ही मोठीच
चूक ठरेल. गांधीजी <i>‘यंग इंडिया’</i>तील दि. २०.४.१९२१ च्या आपल्या एका लेखात
म्हणतात, <i>“असहकाराच्या चळवळीचा उद्देश इंग्रजांना आमच्याशी सन्मान्य अटींवर
सहकार करण्याला आवाहन देणे हा नाही तर या देशातून त्यांना निघून जायला सांगणे हा
आहे. ही चळवळ त्यांच्या आमच्यामधले संबंध शुद्ध पायावर रचणारी, आमच्या
स्वाभिमानाला आणि प्रतिष्ठेला शोभेल अशारीतीने त्या संबंधाला रूप देणारी अशी आहे.”</i>
</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> तेव्हा आज स्वतंत्र भारतात संप करून जनतेला वेठीला धरून
आपल्या मागण्या मान्य करायला लावायच्या का हे ज्याचे त्याने ठरवायचे.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संप बुद्धिजीवी वर्गाचा आणि कामकरी
वर्गाचा; संप सरकारी नोकरांचा आणि खाजगी कर्मचाऱ्यांचा :- </span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संपकऱ्यांची वर्गवारी
करायची झाल्यास ती प्रामुख्याने या दोन वर्गात आणि चार विभागात करता येईल. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">डॉक्टर्स, वकील अशा बुद्धिजीवी वर्गाने केलेला संप व
शेतकरी, एसटी चालक-वाहक अशांनी केलेला संप यात समान सूत्र ‘काम ठप्प होणे’ हेच
असते. या संपांच्या समर्थनार्थ या वर्गवारीचा उपयोग नाही. म्हणजेच डॉक्टरांनी
केलेला संप जितका चुकीचा तेवढाच शेतकऱ्यांनी केलेला संपही चुकीचाच. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"> सरकारी नोकर खाजगी कंपनीच्या तुलनेत सहज संपावर जाऊ शकतात.
लेखणीबंदसारखी भुक्कडगिरी करू शकतात. खाजगी कंपनीत संप केल्यास मालकाकडून त्वरित
लत्ताप्रहार होण्याची शक्यता असते. मिल कामगार संपाने कशी वाताहत झाली हे आपल्याला
ठाऊक आहे. नुकतेच पुण्याच्या सुप्रसिद्ध चितळे कंपनीतही कामगारांनी संप केल्याची
बातमी होती. सैन्य, पोलीस कर्मचारी यांना तर संपावर जाण्याची मुभाच नाही.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संपाचे परिणाम :- </span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संपाचे एकूण व्यवस्थेवर
होणारे परिणाम हे तो संप कोणाचा आहे ह्यावर ठरत असले तरी वर म्हटल्याप्रमाणे सर्व
घटक एकमेकांवर अवलंबून असल्याने परिणाम हा होतोच. त्यातून हा संप डॉक्टर्स,
औषधविक्रेते, पेट्रोल पंप चालक अशांचा असेल तर प्रसंगी मानवी जीवन संपण्याची,
कुणीतरी दगावण्याचीही शक्यता दाट असते हे अनुभवातून आपण वेळोवेळी पाहिले आहे. आणि
खरंतर असे करण्याचा अधिकार कोणालाच नाही. संप राजकीय हेतूंनी प्रेरित असेल तर
शासनावर त्याचा काही परिणाम होणारही नाही, पण बरेचदा संप अंशतः यशस्वीही होताना
दिसतो. संपामुळे प्रश्नांवर तोडगा निघेलच अथवा ते सुटतीलच असे नसले तरी ते प्रश्न
चर्चेत येतात हे नक्की. </span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">अंततः :- </span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">जी नोकरी अथवा जो व्यवसाय आपण
स्वेच्छेने स्वीकारला आहे त्याबाबत पगारवाढ नाही, अडचणी आहेत, बोनस नाही म्हणून
संप करणे चुकीचेच आहे. जपानसारख्या देशात म्हणे निषेध नोंदवायला अथवा मागण्या समोर
ठेवायला अधिक तास काम करतात. खरे खोटे मला माहित नाही. पण भारतासारख्या देशात जिथे
मठ्ठ शासन आहे तिथे अशा उपायांनी परिणाम होणार नाही हेही खरेच. एका उदाहरणात बूट
बनवणाऱ्या कारखान्यातील कामगारांनी निषेध नोंदवायला अधिक तास काम करून फक्त एकाच
पायातील बूट बनवून ठेवले जेणेकरून प्रशासनाला त्यांचे म्हणणे नीट ऐकून घ्यावेच
लागले. असो. संपकऱ्यांच्या दृष्टीने काही अन्यायकारी, दमनकारी, शोषणयुक्त असेल तर
योग्य ठिकाणी दाद मागावी, न्यायव्यवस्थेचा आधार घ्यावा; न पेक्षा नोकरी सोडून
द्यावी. अन्यथा आज ह्यांचा संप उद्या त्यांचा संप ह्यात सगळ्यांचीच कामे रेंगाळतात
ज्याचा एकूणच व्यवस्थेवर परिणाम होत असतो. तेव्हा जेवढ्या लवकर हे संप संपतील
तितके बरे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-74115241688113302017-03-22T13:03:00.001+05:302017-03-22T13:03:08.427+05:30राजसंन्यास<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-LzxA2tyaJ-M/WNIhgzp3cvI/AAAAAAAAP8Q/zOCk1V05UOQouGJw1UNcy4Wk9fLK-zWCACLcB/s1600/20170319_190424.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-LzxA2tyaJ-M/WNIhgzp3cvI/AAAAAAAAP8Q/zOCk1V05UOQouGJw1UNcy4Wk9fLK-zWCACLcB/s320/20170319_190424.jpg" width="209" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">पुण्यातील संभाजी उद्यानातील राम गणेश गडकरींचा पुतळा ४
ज्ञात युवकांनी मध्यरात्रीच्या गहन काळोखात कापून काढला आणि तो जवळच्या प्रवाहात
फेकून दिला. या प्रवाहपतित आणि दिग्भ्रमित तरुणांमुळे राम गणेश गडकरी हे नाव आणि
त्यांची साहित्यकृती ‘राजसंन्यास’ नाटक हे दोघेही प्रकाशझोतात आले. अचानक
महाराष्ट्रात पुन्हा</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 17pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">राम
गणेश गडकरी कोण होते? संभाजी महाराज चरित्र? आणि त्याआडून नेहमीचा आवडता खेळ ‘तुही
जात कंची हाय ?’ हे सुरु झाले.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">मीही जिज्ञासा शमविण्यासाठी ‘राजसंन्यास’ शोधण्याच्या मागे
लागलो. शोध जवळच्याच वाचनालयात संपला. श्री. वसंत सावरकर यांनी चालवलेल्या वसंत
वाचनालयाने दखल घेऊन माझ्यासाठी ‘संपूर्ण गडकरी’- खंड पहिला (१९८४ चे पुनर्मुद्रण)
त्वरित शोधून काढले. त्यांना आणि कर्मचाऱ्यांना धन्यवाद देऊन नाटक वाचायला सुरुवात
केली. आज ते वाचून पूर्ण केल्यानंतर ब्लॉगच्या वाचकांसमोर माझी प्रतिक्रिया व्यक्त
करावी म्हणून हा लेखनप्रपंच.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">या पाच अंकी नाटकाची सुरुवात मालवणच्या पाणकोट सिंधुदुर्गात
होते. तुळशी, मंजुळा, दौलतराव, संभाजीराजे, तानाजी मालुसरेंचा मुलगा रायाजी, रायाजीची
प्रेयसी शिवांगी, जिवाजीपंत, देहू, कबजी, हिरोजी, साबाजी, येसूबाई, ही प्रमुख
पात्रे आहेत. मी ज्या प्रतीतून वाचले त्यात तरी सुरुवातीला पात्र परिचय दिलेला
नाही त्यामुळे वाचकाला नाटक वाचता वाचता पात्रांचा आपसातील संबंध लावत लावतच पुढे
जावे लागते. संपूर्ण नाटक संभाजीराजांना
केंद्रस्थानी ठेवून लिहिले आहे अथवा त्यांच्याभोवती फिरते असे मला मुळीच वाटले
नाही. सुरुवातीला संभाजीराजांचा प्रवेश आहे आणि शेवटी आहे. त्या दोन्ही ठिकाणी
संभाजीराजे चारित्र्याने, स्त्री-संबंधाने थोडेसे ढिले होते असे दाखवले आहे.
सुरुवातीला तुळशीबरोबरचे त्यांचे वागणे आणि शेवटचे साबाजीबरोबर बोलणे, जे
बऱ्याचअंशी स्वगत प्रकारचे म्हणजे स्वतःच कबुली दिल्यासारखे आहे, <b>(पहा पृ. २, ३, ४, ५, ६)</b> या दोन ठिकाणी
लेखकाने संभाजीराजांना रंगेल दाखवले आहे. ते आक्षेपार्ह वाटण्यासारखे आहे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">जिवाजी/जिवाजीपंत हा कीर्द-खतावण्या लिहिणारा, लेखणी
धरणारा, कारकुनी करणारा असा दाखवला आहे. त्याला स्पष्टपणे ब्राह्मण दाखविलेले नसले
तरी तो बिगर मराठा असल्याचे त्याच्या स्वतःबद्दलच्या संवादातून जाणवते. त्याला
स्वतःच्या कारकुनी पेशाचा माज आहे. लेखणीच्य ताकदीवर कुणाचेही बरेवाईट करू शकतो ही
प्रौढी तो स्वतःच मिरवतो. पण त्याला नाटककाराने वाईटच दाखवले आहे. तो
शिवाजीराजांबद्दल अनुदार उद्गार काढतो तसेच समर्थ रामदासांबद्दलही काढतो. रामदास
स्वामींना अगदी एकेरी लेखून तो बोलतो. देहू नावाच्या पात्राला स्वतः पराक्रमी राजा
होण्याची ईर्ष्या असते. तो अंगापिंडाने मजबूत असतो पण बुद्धीने थोडा कमीच दाखवला
आहे, त्यामुळे त्याला हा जिवाजीपंत आपल्या घोळात घेतो आणि तुला जर शिवाजी सारखा
राजा व्हायचे असेल तर रामदासासारखा कोणीतरी तुझ्यामागे हवा आणि तो मी होऊ शकतो अशी
आशा दाखवतो. अशा कारकुनाशिवाय राजाचे चालत नाही वगैरे. पण त्यासाठी तो मोबदला
मागताना दाखवला आहे. अगदी दारू-बाई असा मोबदला. त्यामुळे ह्या
ब्राह्मण-ब्राह्मणसदृश पात्राला नाटककाराने चांगलेच वाईट, दुटप्पी भूमिका घेणारा
असे रंगवले आहे हेही लक्षात घ्यावे लागेल. <b>पहा पृ. १.</b></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-MtU_9QG9FXE/WNIiAZV2WDI/AAAAAAAAP8Y/zfwGYNRR7SMMCOZZX2vzJmOgIeOlwRR8ACLcB/s1600/20170319_190114.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://3.bp.blogspot.com/-MtU_9QG9FXE/WNIiAZV2WDI/AAAAAAAAP8Y/zfwGYNRR7SMMCOZZX2vzJmOgIeOlwRR8ACLcB/s400/20170319_190114.jpg" width="255" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "kokila" , sans-serif;"><span style="font-size: 21.3333px;"><b>पहा पृ. १</b></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: kokila, sans-serif; font-size: 16pt;">साबाजी हा एक अत्यंत इमानी मावळा. तो कसेतरी करून
संभाजीराजे ज्या छावणीत शेवटी कैद असतात तिथे बुरखा पांघरून प्रवेश मिळवतो आणि
त्यांना तिथून बाहेर निघून जाण्याची विनंती करतो कारण त्याच्याकडे बेगमेकडून
मिळवलेला एक शिक्का असतो ज्याच्या आधारावर कुठल्याही चौकशीविना विनासायास छावणीतून
बाहेर निसटण्याची हमी तो राजांना देतो. पण धीरोदात्त संभाजीराजे त्याला नकार
देतात. ह्या शेवटच्या भागात संभाजीराजे स्वतःच्या तथाकथित केलेल्या वाईट कृत्यांची
कबुली देतात. सर्वांची माफी मागतात असे दाखवले आहे. यासाठी नाटककाराने कुठली
ऐतिहासिक साधने वापरली आहेत, कुठल्या बखरी वगैरेंचा संदर्भ घेतला आहे, कुठल्या
कागदपत्रांच्या आधारे हे सर्व लिहिले आहे ह्याचा बोध होत नाही. परंतु त्यातील काही
संवाद हे मला व्यक्तिशः अयोग्य आणि अनाठायी वाटले. लेखकाला पात्र रंगविण्याची मुभा
असली तरी संभाजीराजांसारखे ऐतिहासिक पात्र रंगवताना विशेष काळजी घ्यायला हवी होती.
ज्यांनी प्राणांतिक हालअपेष्टा सोसूनही शेवटपर्यंत हिंदू धर्म सोडला नाही आणि
अभिमानाने मृत्यूला कवटाळते झाले त्या संभाजीराजांबाबत बोलताना एवढे उद्गार काढणे
अनुचितच वाटतात. केवळ हिंदुत्वाला चिकटून राहिल्याने छळछावणीत कितीही अत्याचार
झाले तरी ‘हिंदू म्हणून जन्माला आलो आणि हिंदू म्हणूनच मरणार’ हे संभाजीराजांनीच
दाखवून दिले! त्यामुळे थोडे तारतम्य बाळगता आले असते, पण ते लेखकाचे स्वातंत्र्य.
खाली दिलेल्या काही उताऱ्यांवरून वाचकांना कल्पना येईलच पण वानगीदाखल हे उद्धरण
पहा:-</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><i><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">संभाजी : </span></i></b><i><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">गोब्राह्मणप्रतिपालक
हिंदूपदपादशहा श्रीमंत छत्रपति संभाजीमहाराज!<b> </b>नाही, साबाजी, ही माझी किताबत
नाही! संभाजी हा म्हणजे केवळ रंडीबाज छाकटा! काशीची गंगा आणि रामेश्वरचा सागर
एकवटून छत्रपतींनी बांधिलेल्या राष्ट्रतीर्थाची – श्रीगंगासागराची ज्याने
व्यभिचाराच्या दिवाणखान्यातील मोरी बनवली तो हा संभाजी ! वैराग्याच्या वेगाने
फडफडणाऱ्या भगव्या झेंड्याला दारूबाजाचे तोंड पुसण्याचा दस्तरुमाल केला ! महाराष्ट्रलक्ष्मीच्या वैभवाचा जरीपटका फाडून
त्याची रंडेसाठी काचोळी केली ! साबाजी, माझ्या नऊ वर्षांच्या नावलौकीकाची इमारत
नीटपणे पाहा ! चिटणीसाला हत्तीच्या पायाखाली तुडवून तिचा पाया घातला. मातोश्री सोयराबाईसाहेबांना जितेपणी भिंतीत
चिणून तिच्या भिंती उभारल्या; ती पातकी इमारत उंचावता उंचावता कळसाला
पोचण्यापूर्वीच कोसळून तिच्याखाली संभाजीचा चुराडा होऊन गेला. ...</span></i><b><i><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-tV48tDUbmpo/WNImO3gYlMI/AAAAAAAAP8k/0IQT3wPLfcoHGbf-K2U3u8T6ly7z8lidQCLcB/s1600/20170319_190253.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://4.bp.blogspot.com/-tV48tDUbmpo/WNImO3gYlMI/AAAAAAAAP8k/0IQT3wPLfcoHGbf-K2U3u8T6ly7z8lidQCLcB/s400/20170319_190253.jpg" width="250" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 21.3333px;">पहा पृ. २</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-s_-Uy1MNfKg/WNImPs9QL1I/AAAAAAAAP8o/Tm7cQV2ru98l8UO5Wqn_H27KMgr_R7V1ACLcB/s1600/20170319_190307.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-s_-Uy1MNfKg/WNImPs9QL1I/AAAAAAAAP8o/Tm7cQV2ru98l8UO5Wqn_H27KMgr_R7V1ACLcB/s400/20170319_190307.jpg" width="250" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 21.3333px;">पहा पृ. ३</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-PhXJYJb9b0g/WNImP3e9K7I/AAAAAAAAP8s/Lsp-MIonA58U1tWxH-1CZszpwomL0QSYgCLcB/s1600/20170319_190338.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-PhXJYJb9b0g/WNImP3e9K7I/AAAAAAAAP8s/Lsp-MIonA58U1tWxH-1CZszpwomL0QSYgCLcB/s400/20170319_190338.jpg" width="256" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 21.3333px;">पहा पृ. ४</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-yR8jDLiVHBQ/WNImZtU7IPI/AAAAAAAAP8w/VlpGWPiNGCYZN8XJQFVIk3u9I_hYsdAGACLcB/s1600/20170319_190343.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://3.bp.blogspot.com/-yR8jDLiVHBQ/WNImZtU7IPI/AAAAAAAAP8w/VlpGWPiNGCYZN8XJQFVIk3u9I_hYsdAGACLcB/s400/20170319_190343.jpg" width="242" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<b style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 21.3333px;">पहा पृ. ५</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-D2Z7MU-I2Wg/WNImbHDdiAI/AAAAAAAAP80/xIfZTnfB8cg1HGlDoz0MogxJcdItf775wCLcB/s1600/20170319_190401.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://4.bp.blogspot.com/-D2Z7MU-I2Wg/WNImbHDdiAI/AAAAAAAAP80/xIfZTnfB8cg1HGlDoz0MogxJcdItf775wCLcB/s400/20170319_190401.jpg" width="287" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 21.3333px;">पहा पृ. ६</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">इत्यादि मजकूर हा खचितच संभाजीराजांना मानणाऱ्या कुठल्याही
धर्माभिमान्यास लागेल असाच आहे. त्यातून त्यांचा पुतळा संभाजी उद्यानात असणे हे
थोडेसे विपरीतच आहे. आता पुतळा आधी बसवला की उद्यानाचे नामकरण आधी झाले ही माहिती
ह्या संदर्भात महत्वाची असली तरी ती माझ्याकडे तूर्तास नाही. आणि कसेही असले
तरी अर्थात त्यांचा पुतळा उखडून टाकणे आणि
तोही मध्यरात्रीच्या काळोखात ह्यात काय शौर्य आहे देव जाणे. आणि ती गोष्टही आत्ताच
का व्हावी हे सांगायलाही कोण मोठ्या राजकीय विश्लेषकाची आवश्यकता नाही. असो. कसेही
असले तरी नाटकातून संभाजीराजांच्या प्रतिमेला मलीन केल्याचे जाणवते आणि हे माझे
व्यक्तिगत आकलन आणि मत आहे. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-68687662765893203962016-08-17T18:16:00.001+05:302016-08-17T18:18:50.020+05:30गोहत्याबंदी, गोरक्षा आणि गोरक्षक <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><b>प्रस्तावना -</b> सहिष्णुता हे हिंदू समाजाचे
व्यवच्छेदक लक्षण आहे. दुसऱ्याची बाजू समजून घेणे, त्याच्या मताचा आदर करणे पण
त्याचवेळी आपली तत्वे, निष्ठा यांचा त्याग न करणे हे हिंदू समाजासाठी नवीन नाही.
दुसऱ्याला जबरदस्तीने आपले मत मानायला लावणे, अत्याचार करून आपला विचार त्याच्यावर
लादणे, दंड देऊन आपला पाईक बनवणे हे हिंदुत्वाला मान्य नाही. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">हिंदू हा सृष्टीशी आपले नाते जोडणारा
निसर्गपूजक समाज आहे. इथले सण-उत्सव, परंपरा या निसर्गाशी जोडलेल्या आहेत.
वटपौर्णिमा, नागपंचमी, बैलपोळा, बैसाखी, बिहू असे कित्येक उत्सव हे सृष्टीशी
असलेल्या आपल्या नात्याचे स्मरण करण्यासाठी आहेत. इथल्या कथा-कहाण्या-पुराण
यातूनही हा विचार प्रकट होतो. मग देवतांचे वाहन म्हणून अगदी उंदरापासून
राजहंसापर्यंत सर्वांना स्थान आहे. खारीपासून जटायूपर्यंत सर्वांनी आपले
धर्मरक्षणाचे कर्तव्य येनकेनप्रकारेण बजावलेले आहे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">सहिष्णू याचा अर्थ स्वत्व हरवलेला,
स्वाभिमान संपलेला असा होत नाही. त्याचमुळे इथल्या देवता शस्त्रसंपन्न आहेत. आई
भवानी, कृष्ण, विष्णू, मारुती, महादेव या सर्वांचे आपापले शस्त्र आहे. पुराणातून
अस्त्रांचा उल्लेखही आढळतो. कारण शस्त्रांशिवाय शास्त्रे टिकवता येत नाहीत याची
जाणीव हिंदू समाजाला आहे. संस्कृत भाषा पहिली असता हिंसा/मारणे यासाठी विपुल
शब्दभांडार, क्रियापदे मिळतील. संस्कृत शब्दकोशातील पान दर पान अशा
शब्द-क्रियापदांनी भरलेले आहे. आर्य मांस खातच नसतील असे मी छातीठोकपणे म्हणून शकत
नाही. किंबहुना नदीच्या काठावर स्थिर होईपर्यंत, शेतीसाठीचा सलग कालावधी
वास्तव्यासाठी मिळेपर्यंत क्षुधाशांतीसाठी आर्य सामिष भोजन करतही असावेत. काही
सुभाषितांमध्ये मांस खाण्याचा उल्लेख आढळतो, उपनिषदात मांस शिजवून खाण्याचा विधी आहे.
स्वामी विवेकानंदानी मांसाहार करण्याचा स्वीकार केलेला आहे. पूर्वांचलातील काही
जनजाती ज्या अजून ख्रिश्चन झालेल्या नाहीत त्यामध्ये अजूनही गोमांस खाल्ले जाते.
या सर्वाचा संदर्भ पुढे येईलच पण तूर्तास एवढे निश्चित की इथला समाज हा
शाकाहार-मांसाहार याबाबत अत्यंत आग्रही होता असे वाटत नाही.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">आपल्या इथे काही गोष्टी या पवित्र मानल्या
गेल्या आहेत. तसा संस्कार हिंदू मनावर असल्यामुळे आणि त्याचे नैसर्गिक,
व्यावहारिक, शास्त्रीय, प्राकृतिक, वैज्ञानिक फायदे असल्यामुळे. उदा. तुळस,
आंब्याची पाने, नारळ, गाय या आणि अशा निसर्गातील घटकांना समाजाने पवित्रता प्रदान
केली. ह्यातला गाय हा अत्यंत गरीब प्राणी. उपमाही दिली जाते ‘गरीब गायीसारखा’! </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><b>गाय, तिचे दूध आणि दुग्धजन्य पदार्थ - </b>भारत हा कृषिप्रधान देश आहे. म्हणजेच
येथील बहुसंख्य जनता प्रामुख्याने शेती, शेतमजुरी, शेतमाल, धान्य, वितरण अन्य
उत्पादने त्याचा व्यापार यावर उदरभरणासाठी अवलंबून आहे. आणि भारतातील शेती ही बैल,
रेडे यांना नांगराला जोडून केली जाते. बैलांची उत्पत्ती ही गोवंशातूनच होते.
गायीचा तर सर्वार्थाने उपयोग होतो. बाळाला मिळणारे आईचे स्तनपान सुटल्यानंतर दूध
प्रामुख्याने उपलब्ध होते ते गाईपासून. गाईच्या दुधापासून दही, ताक, लस्सी, चक्का,
लोणी, तूप, मस्का, पनीर असे अन्य दुग्धजन्य पदार्थ होतात, ज्याचा केवळ पौष्टिक
म्हणून नव्हे, तर समारंभात वा कार्यक्रमात पेढा, श्रीखंड, खरवस, मिठाई, खवा,
बासुंदी अशारीतीनेही वापर होतो. खाद्यपदार्थांव्यतिरिक्त गायीचा उपयोग मोठा आहे.
गोमूत्र, शेणाने जमीन सारवणे, शेणखत, बायोगॅस आणि मृत्यूनंतर चामडे याहीदृष्टीने
गाईचा उपयोग होतो. असा अन्य कुठल्याही प्राण्याचा भारतात सर्वार्थाने उपयोग होत
नाही. त्यामुळे आपल्याला कामधेनु म्हणून गाईचे महत्व कळायला परिश्रम पडू नयेत.
म्हणूनच गाईच्या स्थानी ३३ कोटी देवांची कल्पना केली गेली, गोग्रास, गोस्पर्श याला
महत्व दिले गेले, गोपालन करणारा गोपाल हा आमचा भगवान श्रीकृष्ण महाराज झाला.
दही-दूध-लोणी चोरणारा सर्वात मोठा चोर (चौराग्रगण्यं) बनला आणि एकूणच समाजाने हे
गाईचे महत्व ओळखले. पिढ्यानपिढ्या गाईला पूज्य मानणारा समाज इथे वास्तव्य करून
आहे. त्यामुळे ह्या देशाच्या संस्कृती आणि परंपरेत गाईचे महत्व आणि स्थान वादातीत
आहे. पण याचे महत्व घोड्याने शेती करणाऱ्या आणि उंटाचे दूध पिणाऱ्या समाजाला कळणे
कठीणच आहे. असे असूनही शेवटी गाय-बैल भाकड झाल्यानंतर त्यांचा त्याग शेतकऱ्याला
करावाच लागतो. अर्थात जर त्याला भाकड गाई-बैल यांच्यापासून आधुनिक मार्गाने पैसे
कसे कमवावे हे माहित नसेल तर (काही ठिकाणी असे प्रयोग झाल्याचे वाचले आहे) अथवा
त्याची भावनिक गुंतागुंत नसेल तर. अशा परिस्थितीत कोणी न्यायचे या पशूंना? किंवा हे
प्राणी मेल्यानंतर काय करायचे? ढोर ओढणारा वेगळा समाज अस्तित्वात आला.
गावकुसाबाहेर राहणारा, चामडे कमावणारा, पायताण शिवणारा असे समाजगट पिढ्यानपिढ्या
हे काम करत राहिले. स्वतःला हिंदू समजत आले. इतरांनी त्यांना हिंदू म्हणून वागवले
का? सन्मानाची वागणूक दिली का, मुख्य प्रवाहात, ग्राम उत्सवात सामील करून घेतले का,
मंदिर प्रवेश मुक्तपणे दिला का, सार्वजनिक पाणवठ्यावर पाणी भरू दिले का हे प्रश्न
अगदीच अप्रासंगिक नाहीत पण लेखनसीमेस्तव आत्ता तूर्तास सोडून द्यायला हवेत.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><b>गोमांस भक्षण - </b>तेव्हा इथल्या समाजातील काही घटक
गाईला – बैलाला मारून त्याचे मांस खातात. अन्य हिंदू समाजही गाय सोडल्यास अन्य
प्राण्यांवर यथेच्छ ताव मारतो. रानडुक्कर, ससा, कासव, बकरा, कोंबडी, मासे, खेकडे,
बदक, मांजर हे खाणार्यांची संख्या विपुल आहे. बृहदारण्यक उपनिषदात ‘ज्याला ख्यातनाम
विद्वान, सभा गाजवणारा, ऐकत रहावेसे शब्द बोलणारा, सर्व वेद जाणणारा, आणि
दीर्घायुष्य लाभलेला असा पुत्र हवा असेल त्याने आपल्या बायकोसोबत तूप घालून असा
भात खावा ज्यात तरुण अथवा मोठ्या बैलाचे मांस शिजवून घातले आहे. अशाने ते
(दाम्पत्य) अशाप्रकारच्या मुलाला जन्म देऊ शकतील.” हा ६.४.१८ चा स्वैरानुवाद आहे.
स्वामी विवेकानंदांनीही मांसाहार करण्याचे समर्थन केले आहे. मग गायच का अपवाद
ठरावी? हा प्रश्न अप्रस्तुत नाही. त्याचे उत्तर गाईला बहुसंख्य हिंदू समाज पूज्य
मानतो आणि वर म्हटल्याप्रमाणे कृषिआधारित अर्थव्यवस्था असल्याने गोवंशरक्षण हवे.
शिवाय वर उल्लेखलेल्या प्राण्याचे उपयोग असले तरी गाईएवढा सर्वार्थाने उपयोग
कुठल्याही प्राण्याचा होत नाही. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><b>गांधीजी आणि स्वातंत्र्यवीर सावरकर -</b> हिंदुस्थानातील हिंदुत्वाची कास धरणारे दोन महान
नेते म्हणजे गांधीजी आणि स्वातंत्र्यवीर सावरकर! दोघांनीही गाईला अनन्यसाधारण महत्व
दिले आहे. पण दोघांनी विविध मार्गाने आणि वेगवेगळी कारणे देऊन गोरक्षणाचे महत्व
अधोरेखित केले. गांधीजींचे थोडेसे धार्मिक, सांस्कृतिक, पूज्यभावना या अंगाने
जाणारे तर स्वातंत्र्यवीरांचे वैज्ञानिक, practical, उपयुक्तता या अंगाने जाणारे.
पण अंततोगत्वा गोवंश राहावा, त्याचे रक्षण व्हावे हीच दोघांची मनीषा! गांधीजी
म्हणतात, </span><i><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">“</span></i><i><span style="font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 150%;">THE COW is a poem of pity. One reads pity in the gentle animal.
She is the mother to millions of Indian mankind. Protection of the cow means
protection of the whole dumb creation of God. The ancient seer, whoever he was,
began with the cow. The appeal of the lower order of creation is all the more
forcible because it is speechless. (YI, 6-10-1921, p. 36)</span></i><i><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
My ambition is
no less than to see the principle of cow protection established throughout the
world. But that requires that I should set my own house thoroughly in order
first. (YI, 29-1-1925, p. 38)<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
My religion
teaches me that I should by personal conduct instill into the minds of those
who might hold different views, the conviction that cow-killing is a sin and
that, therefore, it ought to be abandoned.<br />
(YI, 29-1-1925, p. 38)<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">या
आणि अशा धर्तीवर गांधीजींनी अनेक ठिकाणी आपले गोवंशरक्षणाबद्दलचे विचार प्रकट केले
आहेत. स्वातंत्र्यवीर सावरकर म्हणतात, </span><i><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">“</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">गोरक्षणाचे दृष्टीनेही आजच्या वैज्ञानिक युगात पशूस देवता
मानणारी ती खुळचट गोमहात्मे सांगून भागणार नाही. तसली भाबडी प्रवृत्ती राष्ट्रांत
पसरविण्याचे सोडून जर आमचे गोरक्षक व्याख्याते ह्या कृषिप्रधान देशांत त्या
उपयुक्त पशूचा आर्थिक उपयोग किती मोठा आहे, गायीची नि बैलाची वीण कशी वाढवावी,
त्यांच्या मलमूत्रांची खते कशी करावी, गायीच्या दुधा-तुपाचे संवर्धनाचे प्रयोगहि उत्कृष्ट
प्रकार कोणते, गुण कोणते, हे सर्व प्रयोगसिद्ध नि रासायनिक घटकांसह प्रत्यक्षनिष्ठ
भाषेत सांगतील नि गोशाळाप्रभृति संस्था गायीच्या
आणि बैलाच्या जोपासनेचा मनुष्यास अधिकात अधिक प्रत्यक्ष उपयोग कसा होईल याच ऐहिक
दृष्टीने चालवतील तरच आता गोरक्षणाचे महत्त्व लोकांस अधिक पटणारे आहे.</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">”</span></i><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">त्यामुळे गोवंशरक्षण
झाले पाहिजे याबद्दल दुमत नाही. गोपालन आणि गोरक्षण या दोन वेगळ्या गोष्टी आहेत.
सर्वच गोपालन करणारे असतील आणि गोहत्या कोणी करणार नसेल तर गोरक्षणाचे प्रयोजन उरत
नाही. पण कोणी गाय कापणार असेल, वासरे मारणार असेल तर मग गोरक्षणासाठी काहीजण
आक्रमक होऊ शकतात. शिवचरित्रात बाल शिवाजीचा एक प्रसंग वाचायला मिळतो. कसाई गायीला
ओढत-फरफटत नेत होता. बाल शिवाजीने त्याला थांबवून गाईला सोडून देण्याची विनंती
केली. साहजिकच कसायाने नकार देत आपले काम चालूच ठेवले. त्यावर डोळ्यात खदिरांगार
फुललेल्या त्या तेजस्वी बाल शिवाजीने पूर्वकल्पना देत त्या कसायाचा हात
बुंध्यापासून उडवला. तेव्हा संस्कृतीच्या मानबिंदूंची, प्रतिकांची विटंबना, हत्या
होताना लोक आक्रमक होण्याची शक्यता टाळता येत नाही. पण त्यावेळची परिस्थिती,
राज्यव्यवस्था, कायदेपद्धती, संविधानाचे राज्य याचाही विचार व्हायला हवा. अथवा
एकाने केलेली हत्या योग्य आणि दुसऱ्याने केलेली चूक असे म्हणता येणार नाही. मुळात भारतीय संविधानात गोहत्या रोखण्याच्या दृष्टीने कायदेमंडळाने प्रयत्न करावेत असे मार्गदर्शक तत्व आहे. तेव्हा घटनेचा आधार गोवंश हत्याबंदीला आहे. आता बऱ्याच राज्यांनी गोवंशहत्याबंदीचे कायदे लागू केले आहेत. त्यानुसार कार्यवाही सुरु
केली आहे. त्यामुळे कायदा हातात घेऊन मारहाण करणे, शेण खायला लावणे असले प्रकार
होताच कामा नयेत.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><b>वर्तमान घटना -</b> चरखी-दादरी या उत्तर प्रदेशातील ठिकाणी गैरमुस्लिम
जमावाने अखलाक नावाच्या एका मुस्लीम माणसाला मारले. कारण दिले गेले की त्याच्याकडे
गोमांस होते. त्याच्या परसदारी वासराचे पाय सापडले इत्यादि. पुढे न्यायवैद्यक
प्रयोगशाळेत (forensic lab) कदाचित हे सिद्धही झाले असेल की त्याचेकडे गोमांस
होते. पण म्हणून जमावाने त्याच्या केलेल्या हत्येचे समर्थन होऊ शकत नाही. दिल्लीत
डॉ. नारंग नावाच्या एका उमद्या हिंदू तरुण दंतवैद्यकाची हत्या बिगरहिंदू जमावाने केली.
त्यावर मोठे रान उठले नाही ते कदाचित डॉ. नारंग हिंदू असल्याने असेल आणि या प्रकरणात गायीचा काही संबंध नव्हता. पुन्हा एक
दृश्य झळकले की काही दलित तरुणांना एका गाडीला दोरीने बांधून त्यांना लोखंडी
सळयांनी काही तरुणांनी मारले. (</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">http://abpmajha.abplive.in/india/gujrat-una-dalit-protest-in-loksabha-rajyasabha-<span lang="MR">255341</span></span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">) आरोप हाच की ते गोवंशाची तस्करी करत
होते. महाराष्ट्रातही पुण्याजवळ नसरापूर येथे मारहाण झाली ( </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">http://abpmajha.abplive.in/pune/pune-bogus-gorakshak-allegedly-beaten-up-trader-of-nasrapur-<span lang="MR">265767 </span></span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">), काही ठिकाणी अशाप्रकारे गायींची
वाहतूक करणाऱ्यांना जबरदस्ती शेण खायला लावण्यात आले. मला व्यक्तिशः गोसेवेसाठी
झटणाऱ्या, केसेस दाखल करणाऱ्या एका वकिलाचा पुढीलप्रमाणे मेसेज आला - </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">India Today: Karnataka Chief Minister Siddaramaiah's son
Rakesh passes away in Belgium. http://google.com/newsstand/s/CBIwgfbc<span lang="MR">0</span>yw<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">Siddharamaiah as soon
as becoming CM of Karnataka started Cow slaughtering in the state which was
stopped by the then BJP govt. when they were in power.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">Baap ke Paap ne Bete ko
nigal liya.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">Om shanti shanti
shanti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">Let's see who is the
next target in his family.</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">आणि एकुणातच देशभर असे </span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">‘</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">गोरक्षक</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">’</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">जोमाने </span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">‘</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">कामाला</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">’</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> लागल्याचे दिसले. आरोप-प्रत्यारोप होत
राहिले. अशांनी नाहक बळी जातातच पण त्याचे चित्रीकरण पुढील दहशतवादी तयार व्हायला
उपयुक्त ठरते. त्यामुळे अशा तऱ्हेचे
सामाजिक सौहार्द बिघडविण्याचे प्रयत्न चालू असताना कडक शासन, अशा गडबड करणाऱ्या तत्वांना
समज देण्याचे काम कोणीच करताना दिसून येईना. गुजरातच्या उना येथील तरुणांना गाडीला
बांधून मारतानाचा व्हिडिओ पाहून मीही व्यथित झालो. फेसबुकवर त्यादिवशी <b>१ ऑगस्ट</b> ला माझा विचार
प्रकट केला. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-KaDZsQUc_Fg/V7RXNwg8ZbI/AAAAAAAAP0A/oMjKCZEqDtgbia245gQVLsfoafYmhQO9wCLcB/s1600/ScreenHunter_01%2BAug.%2B17%2B16.44.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="327" src="https://2.bp.blogspot.com/-KaDZsQUc_Fg/V7RXNwg8ZbI/AAAAAAAAP0A/oMjKCZEqDtgbia245gQVLsfoafYmhQO9wCLcB/s400/ScreenHunter_01%2BAug.%2B17%2B16.44.jpg" width="400" /></a></div>
आणि या सर्व विचित्र
पार्श्वभूमीवर पंतप्रधान नरेंद्र मोदींना यांना या संदर्भात एक प्रश्न विचारला
गेला आणि ते बरसले. (<span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><a href="http://indianexpress.com/article/india/india-news-india/pm-narendra-modi-says-he-gets-angry-at-those-running-shops-in-name-of-cow-protection-2958092/"><span style="color: windowtext; mso-bidi-language: MR; text-decoration: none; text-underline: none;">http://indianexpress.com/article/india/india-news-india/pm-narendra-modi-says-he-gets-angry-at-those-running-shops-in-name-of-cow-protection-<span lang="MR">2958092/</span></span></a><span lang="HI">) ८०% गोरक्षक बोगस असल्याचे
म्हणाले. <b>७ ऑगस्ट </b>ला हे वृत्त आले. ह्यामुळे काही नमोभक्तही नाराज झाले. ते म्हणू लागले की आम्हाला आता
आरोपी असल्यासारखे वाटते आणि मुळात मोदींनी ही ८०% टक्केवारी आणली कुठून? आता
मुळात जेव्हा नरेंद्र मोदींसारखा कट्टर हिंदुत्ववादी कार्यकर्ता आणि पंतप्रधान
काही विधान करतो तेव्हा त्याला काही आधार तर असेल. आपल्याला जी माहिती कळते,
दिसते, दाखवली जाते त्यापेक्षा अधिक माहिती त्यांना निश्चितच प्राप्त होत असली
पाहिजे आणि तीही अखिल भारतीय स्तरावर. आणि मुळात आपण आपल्याला ८०% का समजावे आपण
त्या २० टक्क्यातले आहोत असे समजावे; नव्हे तसा विश्वास हवा. कर नाही त्याला डर
कशाला. आता राहता राहिला मुद्दा ८०% च का? तर त्याचा अर्थ </span></span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">‘</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">बहुतांश</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">’</span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> असा असावा. कारण मोदी म्हणाले ८०%
गोरक्षक हे गोरक्षणाच्या नावाखाली अवैध धंदे करत आहेत याचा अर्थ देशात एक लाख अमुक
हजार अमुकशे अमुक गोरक्षक आहेत आणि त्यातील ऐंशी हजार तमुकशे तमुक लोक अवैध धंदे
करतात असा होत नाही. 'त्या शाळेतील ५०% शिक्षक चांगले आहेत, ५०%हून अधिक वकील नाडतात, ७०% डॉक्टरांचे केमिस्टशी साटंलोटं असतं' या आणि अशा विधानांमागे खरोखरीची
टक्केवारी, प्रमाण नसते. त्यामुळे ८०% म्हणजे बव्हंशी, मोठ्या प्रमाणावर. आणि शिवाय उघड झालेल्या घटनांवरून
ते दिसतच होते. त्यामुळे कुणाही गोभक्ताने व्यथित होण्याचे काहीच कारण नाही. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघाची भूमिका </span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">–</span></b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">गोरक्षणासाठी
राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघ पहिल्यापासूनच आग्रही राहिला आहे. द्वितीय सरसंघचालक परमपूजनीय
श्री गोळवलकर गुरुजी यांच्या कार्यकाळात गोहत्या बंदीसाठी देशभर स्वाक्षरी संग्रह
करण्यात आला आणि तत्कालीन राष्ट्रपतींना तो देशाची मागणी म्हणून देण्यात आला. हा
सनदशीर प्रयत्न होता. अन्यथा त्याचवेळी हिंसेचे समर्थन करून जबरदस्तीने गोहत्या
थांबवण्याचा प्रयत्न संघाने केला असता. पण लोकशाही मूल्यांवर अढळ निष्ठा असणाऱ्या
संघाने स्वाक्षरी संग्रह केला. सामाजिक सौहार्द नाही बिघडवला. म्हणून वर्तमान घटनांच्या
पार्श्वभूमीवर मोदींच्या वक्तव्यानंतर संघानेही आपले अधिकृत विधान माननीय सरकार्यवाहांचे
वक्तव्य म्हणून ७ ऑगस्ट ला प्रसिद्ध केले. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-OyAO-Y4A6Yc/V7RYKsgxv-I/AAAAAAAAP0E/axB0bZx3FtEIj0pvogJsJLP9ArNGd0GUQCLcB/s1600/13872786_1164937196899965_3460582420430256930_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-OyAO-Y4A6Yc/V7RYKsgxv-I/AAAAAAAAP0E/axB0bZx3FtEIj0pvogJsJLP9ArNGd0GUQCLcB/s400/13872786_1164937196899965_3460582420430256930_n.jpg" width="400" /></a></div>
त्यामुळे आता संदेश स्पष्ट आहे. हिंदुत्व
चळवळीला बदनाम करणाऱ्या, कायदा हातात घेणाऱ्या तत्वांवर राज्य सरकारांनी कठोरतेने
कारवाई करायला हवी.</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-16487473544821682792016-04-29T22:24:00.000+05:302016-04-29T22:24:16.742+05:30कन्हैय्याचा खेळ...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">कोणत्याही समाजव्यवस्थेत जेव्हा एखादा गट, एखादी
विचारधारा सर्वात प्रबळ होते तेव्हा त्याचा व्यत्यास म्हणून स्वाभाविकपणेच विरुद्ध
विचारधारा, विरोधी नेतृत्व प्रबळ होण्याचा प्रयत्न करते. मग भांडवलशाहीच्या
विरोधात उदयाला आलेल्या साम्यवाद असेल किंवा साम्यवादाला टक्कर देणारा धार्मिक
उन्माद असेल, अशारीतीने एक गट प्रबल झाला की दूसरा आपलीही हत्यारे परजून येतो,
त्यात नेतृत्व उभे राहते, घडत जाते.</span><span lang="EN-US" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">अटलबिहारी वाजपेयी, लालकृष्ण अडवाणी, प्रमोद महाजन हे
आणि असे अन्य नेते हे त्यांना संघटनात्मक प्रशिक्षणाची पार्श्वभूमी असली तरीही
त्यावेळच्या विरोधाच्या वातावरणामुळे अधिक झळाळून उठले. त्यांचे नेतृत्व हे
काळाच्या कसोटीवर तावून-सुलाखून निघाले. आंदोलनातून नेतृत्व सिद्ध होत गेले.
संघर्षातून फळ साध्य होत गेले. अर्थात त्यामागे केवळ विरोध नसून विधायक कार्याची
आस, साधनशुचिता, ध्येयनिष्ठा, तळमळ या आणि अशा गुणांचा आग्रह होताच. पण तरीही
विरोध असला की अधिक बलवान कोंब बाहेर पडून सशक्त बनत जातो हा निसर्गनियमच आहे.</span><span lang="EN-US" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">हार्दिक पटेल, कन्हैय्याकुमार हे या निसर्गक्रमाचेच
निकाल आहेत. आऊटकम आहेत. लोकसभा निवडणुकांपूर्वी नरेंद्र मोदी आणि भाजप यांचा विजय
जसा निश्चित होऊ लागला तसे अगदी शिवसेनेने सुद्धा (अर्थात त्यांच्या सवयी आणि
संस्कारांप्रमाणे) दामोदरदास मोदी यांचेही नाव जाहीर सभेतून काढायला कमी केले
नाही. अफजलखानाच्या फौजा वगैरेही आले. विरोधकांनी मोट बांधायचा प्रयत्न केला. अगदी
कसोशीने केला. पण प्रत्यही दिसणारे प्रचंड घोटाळे, विकासकामांबाबतची उदासीनता,
बिनकण्याचे नेतृत्व या आणि अशा गोष्टींमुळे विटलेल्या जनतेने बदल घडवून आणला. आणि
भाजप अगदी सुरक्षित बहुमताने सत्तेवर आला. नरेंद्र मोदींचे निर्विवाद नेतृत्व
शीर्षस्थानी जाऊन बसले आणि विरोधक म्लानमुखाने आपला पराभव स्वीकारता झाले. अगदी
त्याचवेळेला हे स्पष्ट होते की विरोध वाढणार. </span><span lang="EN-US" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">विरोधकांना सावरायला वेळ हवा होता. नवे हीरोज शोधायला
अवकाश हवा होता. गुजरातेत हार्दिक पटेल ला हवा देऊन झाली. त्यावेळी पटेल समाजाने
हार्दिक नावाच्या नवतरुणाच्या नेतृत्वाखाली असे आंदोलन छेडले की कुणाला वाटले हा
मोदींना आता आव्हान उभे करणार. बिहारमधील नितीशकुमार आणि आघाडीच्या विजयाने पुन्हा
धुगधुगी आली. आणि इथेच कन्हैय्याचा जन्म निश्चित होता!</span><span lang="EN-US" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">कन्हैय्यामध्ये विशेष काहीच नाही. मोदींच्या झंझावाती लाटेने विरोधकांच्या
भूगर्भात जी प्रचंड पोकळी निर्माण झाली ती भरून काढायला कोणीही चालला असता.. राहुल
गांधीत तेही झेपण्याचे</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">झेलण्याचे किमान सामर्थ्य नाही त्यामुळे मग कन्हैय्या
सारखे</span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">नेतृत्व</span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">उभे राहते</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">मिरवते!</span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">आणि त्याला दत्तक घ्यायला सप्तर्षी</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">केतकर</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">मानव</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">, </span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">नितीश
अशा टुकारांची रीघ लागते.</span><span lang="HI" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">समाजवादी विचारसरणीला, चळवळीला
घरघर लागून कित्येक वर्षे झाली. झब्बा-लेंगा घालून आणि शबनम लावून फिरणाऱ्या
काळ्या दाढ्या पांढऱ्या झाल्या पण म्हणावा तसा तरुणांचा भरणा झाला नाही. युवक
क्रांती दल, राष्ट्र सेवा दल वगैरे फसलेले प्रयोग आशा ठेवून बसले. संघटना बांधता
आल्या नाहीत. आणि त्याचवेळेला ह्या समाजवादी विचारसरणीने ज्या संघ विचारधारेला
विरोध केला ती वाढत गेली. खाकी चड्डी, प्रत्यक्ष शाखेत महिलांना नसलेला प्रवेश,
हिंदुत्व, भगवा झेंडा या सर्वावर टीका-टिप्पणी, टिंगल करूनही संघाचे काम भारतभर
वाढले. अधिकाधिक तरुण संघधारेत स्वतःहून सामील होत गेले. संघविचार घेऊन चालणाऱ्या
अन्याय संस्था विविध क्षेत्रात आदर्श काम उभे करू लागल्या. सेवाकार्यांचे प्रचंड
जाले अनेक समाजोपयोगी प्रकल्प संघ कार्यकर्त्यांनी उभे केले. आणि तशातच सार्वत्रिक
निवडणुकात संघ विचारधारेला सर्वात जवळ असणारा राजकीय पक्ष भाजप राजकीय व्यासपीठाचे
केंद्रस्थान व्यापून राहिला.</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">ह्यामुळे विरोधाच्या अळंब्या उगवणार हे निश्चित होते.
हार्दिक पटेल चे आंदोलन, FTII मधील विद्यार्थ्यांचे आंदोलन, जेएनयू मधील
विद्यार्थ्यांचे (बेरोजगारांचे?) आंदोलन याला भाजपविरोधी पक्ष, नेते यांजकडून हवा
मिळत गेली. प्रस्थापित व्यवस्थेच्या, सरकारच्या विरोधात लढा देण्यात नेहमीच मजा
असते, तरुणाईला ते हवेहवेसे असते. विधायक कार्यापेक्षा ते सोपे असते. आणि नेहमीच
विघातक कार्य हे तुलनेने सोपे असते. झाड तोडणे सोपे पण वाढवणे कठीण! सुरुंग लावून
शाळा उडवून देणे सोपे पण चार विद्यार्थ्यांना एकत्र करून शिकविणे कठीण! त्यामुळेच
असे Anti-establishment लढे जगभर होत राहतात आणि त्यातला विचार हा खरोखरच चांगला
असेल, अन्याय्यकारक राजवटीच्या विरोधात असेल तर समाज तो विचार उचलून धरत
वेळप्रसंगी जुलमी सत्ता उलथवूनही टाकतो. </span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">त्यामुळे हे समजून कन्हैय्या आणि जागोजागच्या
आंदोलनांशी व्यक्त होण्याची रणनीती आखली पाहिजे. प्रसारमाध्यमांना कुणीही चालतो.
बातम्या देणे याहीपेक्षा बातम्या तयार करण्याकडे हल्ली कल असतो. बातम्या दरवेळी
असतातच नाही. किंवा विधायक बातम्या असतातही. पण त्यावर च्यानेल चालत नाही.
अशावेळेला घटना फुगवून दाखवणे, हवा देणे, भडकवणे अशी कामे प्रसारमाध्यमे शांतपणे
करीत असतात. तेव्हा जेएनयू मधील अफजल गुरूच्या वर्षश्राद्धाच्या वेळेला जमलेली
टोळकी ही तद्दन रिकामटेकडी आणि मगाशी म्हटल्याप्रमाणे Anti-establishment खाज
असलेली आहेत. अन्यथा अन्य संस्थांमध्ये खरंच मान मोडून शिक्षण घेणाऱ्या
विद्यार्थ्यांना हे करायला वेळाही नसतो. डॉ. बाबासाहेब आंबेडकरांचेच उदाहरण घ्या
ना! कशा खडतर अवस्थेतून त्यांनी आपला मार्ग बनवला. असे कित्येक दलित, सवर्ण
विद्यार्थी आज विविध शैक्षणिक संस्थानांमध्ये विद्याभ्यास करत आहेत. त्यामुळे
पहिल्या भाषणात आपली जी गरिबी कन्हैय्याने गाईली तिच्या अगदी विपरीत वर्तन त्याचे
आहे. आणि तो तथाकथित पुरोगामी पक्षांनी उभा केलेला एक कठपुतली बाहुला आहे जो
त्याचे बोलविते धनी हलवत राहणार तोपर्यंत हलत राहणार. त्यावर अधिक वेळ घालविण्याची
आवश्यकता नाही. अगदी संपूर्ण देशातील तरुणाई अण्णा हजारेंच्या आंदोलनाच्या पाठीशी
भक्कमपणे उभी राहिली होती. आज काय अवस्था आहे? तेव्हा अशा तात्कालिक, धनपूरित,
राजकीय हेतूप्रेरित आंदोलनांना विरोध करायची आवश्यकता नाही. ती आपोआपच थंड होणार
आहेत कारण ते तोतयांचे बंड आहे.</span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;">या सर्वांमध्ये नरेंद्र मोदी काय करत आहेत हेही जाणून
घेणे औत्सुक्याचे आहे. नरेंद्र मोदी अक्षरशः अनुल्लेखाने अशांना मारत आहेत. परदेश
प्रवास, त्यात भारताला दूरगामी फायदे मिळवून देणारे करार, संबंध दृढ करणे, हिंदू
संस्कृतीचा विश्वसंचार कसा होईल हे पाहणे, देशांतर्गत विकासकामे, वीजनिर्मिती,
रस्ते बांधणी, पारदर्शी व्यवहार, स्वच्छता, आरोग्य अशा विषयांवर ते काम करत आहेत.
त्यांच्याकडे अशा आंदोलनांवर बोलायलाही वेळ नाही. कन्हैय्या “मोदी जी का सूत पकडकर
बोलू” असं बोबड्या शैलीत टाळीखेचक म्हणाला तरी मोदी गप्पच! मन की बात मधेही एकदम
वेगळेच विषय. म्हणजे थोडक्यात कबड्डीच्या खेळाप्रमाणे आपल्या पाल्यात घुसून
‘असहिष्णुता, असहिष्णुता, आजादी, आजादी’ असे ओरडणाऱ्या, घुमणाऱ्या खेळाडूला
मोदींसारखा अनुभवी कप्तान फक्त जोखत आहे. अक्ख्या टीमला मागेच राहायची खूण करत आहे
कारण अजून खऱ्या समस्यांची टचलाईन कन्हैय्याने टच केलेलीच नाही. मोदींचे उत्साही
पाठीराखे पुढे गेले तर ते बाद होणार आहेत कारण कन्हैय्याला समस्या सोडवण्यात रस
नाहीचे. त्याला केवळ गडी बाद करायचे आहेत, जाळ्यात ओढायचे आहेत, चांगल्या कामावरून
लक्ष हटवायचे आहे. वात पहायची ती त्याचा दम निघेपर्यंत. तो उत्तेजक विधाने करणार,
मोदी मराठवाड्यात आले नाहीत म्हणणार पण विचलित होण्याची काहीच गरज नाही कारण
मराठवाड्यातील जनता जाणेल सरकार काय करते आहे. त्याचा दम निघाला की जाईल वापस!
हार्दिक आहेच तिथे उभा घाम पुसत. तेव्हा घटनेने दिलेल्या अधिकारात तो सभा घेत
असेल, भाषणे ठोकत असेल तर करू द्या त्याला. भाषणांना गर्दी होऊनही पुढे काय होते
हे आपण जाणत नाही काय! त्याला भारतभर फिरू द्या. त्याच्यामागच्या शक्तींना आसुरी
आनंद मिळू द्या. न्यायालयाने त्याला संपूर्ण निर्दोष ठरविलेले नाही. तो निर्णय योग्यवेळी
होईलच तूर्तास नाटकाचे खेळ पाहत राहणे, आज मुंबई, उद्या पुणे, परवा अमरावती..
निवडणुकात विशेष खेळ..काही जागा राखीव! </span><span style="font-family: Kokila, sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com24tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-31884269446303968392016-02-02T00:14:00.001+05:302016-02-02T00:24:00.839+05:30लोकसंख्या असंतुलन आणि भविष्यातील आव्हाने <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">भारताची लोकसंख्या हा
नेहमीच चिंतेचा विषय राहिला आहे. पण हीच लोकसंख्या त्यातील तरुण वर्गाच्या वाढत्या
प्रमाणामुळे नवीन शक्तीच्या स्वरूपात उभी होताना दिसत आहे. प्रत्येक हाताला काम
आणि प्रत्येक कामाला हात ही जरी प्रथमतः सरकारची जबाबदारी असली तरी अनेक संस्था
संघटना या दिशेने काम करत आहेत. चीन ने सुद्धा आपले ‘एक कुटुंब: एक अपत्य’ हे धोरण
आता सोडून देऊन दोन अपत्यांचे नवे धोरण अंगिकारले आहे. त्यामागे कमी होत जाणाऱ्या
तरुण लोकसंख्येचाही विचार त्यांनी केला आहे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">भारतामध्ये लोकसंख्येचा
हा प्रचंड डोलारा आणि त्याचा नैसर्गिक तथा मानवनिर्मित संसाधनांवर पडणारा ताण हा
चिंतेचा विषय आहे. त्यामुळेच भारतात ‘हम दो-हमारे दो’ ह्या घोषणेचा जाणीवपूर्वक
प्रसार केला गेला. दोनपेक्षा जास्त अपत्ये
असतील तर निवडणूक लढविण्यास बंदी अथवा निर्वाचित सदस्याला अनर्ह ठरविणे असेही बदल
कायद्यात केले गेले. पुढे जाऊन ‘हम दो-हमारा एक’ हेसुद्धा रूढ होऊ लागले. पण केवळ हिंदू समाज जर ही बंधने स्वतःवर घालून
घेणार असेल किंवा त्याचे पालन करणार असेल आणि अन्य काही समाजघटक मात्र ‘हम </span><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पांच</span><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">-हमारे
पच्चीस’ या बेजबाबदार भूमिकेतून वागणार असतील आणि होणारी अपत्ये हे कुणा ईश्वरी
शक्तीचे देणे मानणार असतील तर ह्या प्रश्नाचा वेगळ्या दृष्टीकोनातून विचार करावा
लागेल. कुणा संप्रदायाने संततीनियमनाच्या साधनांना धर्मबाह्य ठरवायचे (पहा : पोप
यांचे मे २००५ मधील भाषण, मार्च २००९ मधे पोप बेनेडिक्ट १६ वे यांचे कॅमेरून
देशाच्या भेटीदरम्यानचे वक्तव्य आणि त्यांचेच मे २००९ मधील काँगोलीझ बिशप्स च्या
परिसंवादातील भाषण) यामुळे मग हिंदू समाजातील काही नेते आग्रहीपणे इशारा देताना
दिसतात की आता हिंदूंनी ‘हम दो-हमारे दो’ ही भूमिका सोडून दिली पाहिजे. त्यावर मग
टीकेची झोडही उठते आणि ते एकूण देशप्रकृतीला हानिकारक असल्याचेही सांगितले जाते पण
मूळ समस्येवर अभावानेच विचार होतो.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">एखाद्या समाजाची
लोकसंख्या क्रमशः कमी होत गेली तर गणितीय पद्धतीने ठराविक कालावधीनंतर तो समाज
अस्तित्वहीन ठरू शकतो हे दाखवणारे सोदाहरण व्हिडिओज पुष्कळ संख्येने इंटरनेटवर
पाहायला मिळतात. त्या समाजाची लोकसंख्या लयास जाणे म्हणजे त्याची संस्कृती नष्ट
होणे. त्या समाजाने उचलून धरलेली, जोपासलेली, पिढ्यानपिढ्या संक्रमित केलेली
जीवनमूल्ये संपुष्टात येणे. एखाद्या देशाच्या सैन्यात तिथला मूळ समाज बहुसंख्येने
न राहता बाहेरून आलेला, अथवा तिथल्या मातीशी देणेघेणे नसलेला समाज जर वाढला तर काय
होईल? रशिया, फ्रान्ससकट अनेक देशांना हाच
प्रश्न भेडसावतो आहे. केवळ लोकसंख्या असली तरी असे ‘राष्ट्र’ हे ‘राष्ट्र’ म्हणून
जिवंत राहील काय? तिथल्या पुत्रवत् समाजाशिवाय त्या राष्ट्राची चिती अस्तित्वात
राहील काय? ज्याप्रमाणे चांगल्या वनस्पती आणि प्राण्यांच्या प्रजाती जपणे हे हे
गरजेचे आहे त्याचप्रमाणे चांगले विचार देणारा आणि आचरण करणारा सदाचारी, सहिष्णू
समाज अस्तित्वात राहणे हेही मानवतेच्या दृष्टीने अत्यावश्यक आहे. </span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 4.5pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पहा: <a href="https://www.youtube.com/watch?v=6r6Lxobv5Hg">Change in demography and dangers ahead.</a> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">भारताची जनगणना झाल्यानंतर एक विदारक वास्तव समोर येते, ते
म्हणजे इथल्या हिंदू समाजाचा घटता लोकसंख्या दर. ह्याला विविध कारणे देता येतील.
वर उल्लेखिलेल्याशिवाय बांगलादेश आणि अन्य ठिकाणाहून होणारी घुसखोरी, भारत सोडून
परदेशात स्थायिक होणारी जनसंख्या, आमिष दाखवून, छळ-कपट करून, भय दाखवून होणारे
परावर्तनाचे प्रयत्न अशीही कारणे त्याला आहेत. या विषयावर राष्ट्रप्रेमी नागरिक चिंतित
आहेतच. विविध माध्यमातून यावर चर्चाही सुरु झाल्या आहेत. या भीषण वास्तवाचा सामना
करणे आता पटू लागले आहे. काही वर्षांपूर्वी संघाने या विषयावर जनजागरण अभियान
सुद्धा केले होते. <span style="background: white;">नुकत्याच पार
पडलेल्या रांची येथील अखिल भारतीय कार्यकारी मंडळाच्या बैठकीत राष्ट्रीय स्वयंसेवक
संघाने याबाबत एक प्रस्ताव पारित केला आहे. त्या प्रस्तावाबद्दल चिंतन करणे आणि
समाजातील केवळ बुद्धिजीवीच नव्हे तर जनसामान्य लोकांपर्यंत हा प्रस्ताव पोहोचवणे
हे गरजेचे ठरते.</span></span><span style="background: white; font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 16pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: center;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघ – अखिल भारतीय कार्यकारी मंडळ
द्वारा पारित प्रस्ताव – २०१५.</span></b><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">देश में
जनसंख्या नियंत्रण हेतु किए विविध उपायों से पिछले दशक में जनसंख्या वृद्धि दर में
पर्याप्त कमी आयी है. लेकिन</span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span></b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">इस सम्बन्ध में अखिल भारतीय कार्यकारी मंडल का मानना है कि</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> <b>2011</b> <span lang="HI">की जनगणना के पांथिक आधार
पर किये गये विश्लेषण से विविध संप्रदायों की जनसंख्या के अनुपात में जो परिवर्तन
सामने आया है</span><b>, </b><span lang="HI">उसे देखते हुए जनसंख्या नीति पर
पुनर्विचार की आवश्यकता प्रतीत होती है. विविध सम्प्रदायों की जनसंख्या वृद्धि दर
में भारी अन्तर</span><b>,</b><span lang="HI">अनवरत विदेशी घुसपैठ व मतांतरण के कारण
देश की समग्र जनसंख्या विशेषकर सीमावर्ती क्षेत्रों की जनसंख्या के अनुपात में बढ़
रहा असंतुलन देश की एकता</span><b>, </b><span lang="HI">अखंडता व सांस्कृतिक
पहचान के लिए गंभीर संकट का कारण बन सकता है.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">विश्व में
भारत उन अग्रणी देशों में से था</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, <span lang="HI">जिसने वर्ष</span> <b>1952</b> <span lang="HI">में ही जनसंख्या नियंत्रण के उपायों की घोषणा की थी</span><b>, </b><span lang="HI">परन्तु सन्</span> <b>2000</b> <span lang="HI">में जाकर ही वह एक
समग्र जनसंख्या नीति का निर्माण और जनसंख्या आयोग का गठन कर सका. इस नीति का
उद्देश्य</span> <b>2.1</b> <span lang="HI">की</span> <b>‘</b><span lang="HI">सकल प्रजनन-दर</span><b>’ </b><span lang="HI">की आदर्श स्थिति को</span> <b>2045</b> <span lang="HI">तक प्राप्त कर स्थिर व स्वस्थ जनसंख्या के लक्ष्य को प्राप्त करना था. ऐसी
अपेक्षा थी कि अपने राष्ट्रीय संसाधनों और भविष्य की आवश्यकताओं को ध्यान में रखते
हुए प्रजनन-दर का यह लक्ष्य समाज के सभी वर्गों पर समान रूप से लागू होगा. परन्तु</span> <b>2005-06</b> <span lang="HI">का राष्ट्रीय प्रजनन एवं स्वास्थ्य सर्वेक्षण और सन्</span> <b>2011</b> <span lang="HI">की जनगणना के</span> <b>0-6</b> <span lang="HI">आयु वर्ग के
पांथिक आधार पर प्राप्त आंकड़ों से</span> <b>‘</b><span lang="HI">असमान</span><b>’ </b><span lang="HI">सकल प्रजनन दर एवं बाल जनसंख्या अनुपात का संकेत मिलता है. यह इस तथ्य में
से भी प्रकट होता है कि वर्ष</span> <b>1951</b> <span lang="HI">से</span> <b>2011</b> <span lang="HI">के बीच जनसंख्या वृद्धि दर में भारी अन्तर के कारण देश की जनसंख्या में
जहां भारत में उत्पन्न मतपंथों के अनुयायिओं का अनुपात</span> <b>88</b> <span lang="HI">प्रतिशत से घटकर</span> <b>83.8</b><span lang="HI">प्रतिशत रह गया है</span>,
<span lang="HI">वहीं मुस्लिम जनसंख्या का अनुपात</span> <b>9.8</b> <span lang="HI">प्रतिशत से बढ़ कर</span> <b>14.23</b> <span lang="HI">प्रतिशत
हो गया है.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">इसके
अतिरिक्त</span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span></b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">देश के
सीमावर्ती प्रदेशों यथा असम</span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span></b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पश्चिम बंगाल व बिहार के सीमावर्ती जिलों में तो मुस्लिम
जनसंख्या की वृद्धि दर राष्ट्रीय औसत से कहीं अधिक है</span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span></b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">जो स्पष्ट
रूप से बंगलादेश से अनवरत घुसपैठ का संकेत देता है. माननीय सर्वोच्च न्यायालय
द्वारा नियुक्त उपमन्यु हजारिका आयोग के प्रतिवेदन एवं समय-समय पर आये न्यायिक
निर्णयों में भी इन तथ्यों की पुष्टि की गयी है. यह भी एक सत्य है कि अवैध
घुसपैठिये राज्य के नागरिकों के अधिकार हड़प रहे हैं तथा इन राज्यों के सीमित
संसाधनों पर भारी बोझ बन सामाजिक-सांस्कृतिक</span><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, </span></b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">राजनैतिक तथा आर्थिक तनावों का कारण बन रहे हैं.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">पूर्वोत्तर
के राज्यों में पांथिक आधार पर हो रहा जनसांख्यिकीय असंतुलन और भी गंभीर रूप ले
चुका है. अरुणाचल प्रदेश में भारत में उत्पन्न मत-पंथों को मानने वाले जहां</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"> <b>1951</b> <span lang="HI">में</span> <b>99.21</b> <span lang="HI">प्रतिशत थे</span>, <span lang="HI">वे</span> <b>2001</b> <span lang="HI">में</span> <b>81.3</b> <span lang="HI">प्रतिशत व</span> <b>2011</b> <span lang="HI">में</span> <b>67</b> <span lang="HI">प्रतिशत ही रह गये हैं.
केवल एक दशक में ही अरूणाचल प्रदेश में ईसाई जनसंख्या में</span> <b>13</b> <span lang="HI">प्रतिशत की वृद्धि हुई है. इसी प्रकार मणिपुर की जनसंख्या में इनका अनुपात</span> <b>1951</b> <span lang="HI">में जहां</span> <b>80</b> <span lang="HI">प्रतिशत से अधिक था</span>,
<span lang="HI">वह</span> <b>2011</b> <span lang="HI">की जनगणना में</span> <b>50</b> <span lang="HI">प्रतिशत ही रह गया है. उपरोक्त उदाहरण तथा देश के अनेक जिलों में ईसाईयों
की अस्वाभाविक वृद्धि दर कुछ स्वार्थी तत्वों द्वारा एक संगठित एवं लक्षित मतांतरण
की गतिविधि का ही संकेत देती है.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">अखिल भारतीय
कार्यकारी मंडल इन सभी जनसांख्यिकीय असंतुलनों पर गम्भीर चिंता व्यक्त करते हुए
सरकार से आग्रह करता है कि -</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 18.75pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify; text-indent: -.25in;">
<!--[if !supportLists]--><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">1.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; font-weight: normal; line-height: normal;">
</span></span></b><!--[endif]--><b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">देश में
उपलब्ध संसाधनों</span></b><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">, <span lang="HI">भविष्य की
आवश्यकताओं एवं जनसांख्यिकीय असंतुलन की समस्या को ध्यान में रखते हुए देश की
जनसंख्या नीति का पुनर्निर्धारण कर उसे सब पर समान रूप से लागू किया जाए.</span><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 18.75pt; margin-right: 0in; margin-top: 0in; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list .5in; text-align: justify; text-indent: -.25in;">
<!--[if !supportLists]--><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">2.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; font-weight: normal; line-height: normal;">
</span></span></b><!--[endif]--><b><span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">सीमा पार से
हो रही अवैध घुसपैठ पर पूर्ण रूप से अंकुश लगाया जाए. राष्ट्रीय नागरिक पंजिका का
निर्माण कर इन घुसपैठियों को नागरिकता के अधिकारों से तथा भूमि खरीद के अधिकार से
वंचित किया जाए.</span></b><b><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;">
<span lang="HI" style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;">अखिल भारतीय
कार्यकारी मंडल सभी स्वयंसेवकों सहित देशवासियों का आवाहन करता है कि वे अपना
राष्ट्रीय कर्तव्य मानकर जनसंख्या में असंतुलन उत्पन्न कर रहे सभी कारणों की पहचान
करते हुए जन-जागरण द्वारा देश को जनसांख्यिकीय असंतुलन से बचाने के सभी विधि सम्मत
प्रयास करें.</span><span style="font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 150%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-16225067267165667432016-01-26T19:49:00.001+05:302016-01-26T19:52:43.447+05:30असहिष्णुतेच्या नावानं...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="SA" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;">कोळसा </span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;">खाणी, २-जी, दुष्काळ सहाय्यता निधी
घोटाळा, सिंचन घोटाळा या आणि अशा घोटाळ्यांनी गांजलेल्या जनतेला ‘स्वच्छ भारत’
स्वप्न सत्यात उतरवण्यासाठी सत्तापालट करावा लागला आणि त्यानंतर सुरु झाली हळूहळू
असहिष्णुतेवर चर्चा! कायदा-सुव्यवस्था राखणे हे राज्य सरकारचे आद्यकर्तव्य. समाजात
शांतता आणि सौहार्द असेल, सारे गुण्यागोविंदाने नांदत असतील तरच समाज विकासाच्या
दिशेने पुढे जाऊ शकतो. केवळ रस्ते, पाणी, वीज असली तरी भांडणारा, झगडणारा समाज
प्रगती करू शकत नाही. त्यामुळे राज्य सरकारांनी पोलीस दल, गुप्तचर यंत्रणा यांचा
योग्य तो वापर करून समाजात खेळीमेळीचे आणि सुरक्षित वातावरण राहील हे पहायचे असते.
ज्याप्रमाणे गोध्रा हत्याकांड झाल्यानंतर गुजरात सरकारवर चहुबाजूंनी ताशेरे ओढले
गेले, किंवा २६/११ चा हल्ला झाल्यानंतर महाराष्ट्र सरकारवर टीकेची झोड उठली आणि
सरकारने त्वरित पावले उचलत उपाययोजना केली, त्याचप्रमाणे दादरीमधील निंदनीय घटना
घडल्यानंतर मात्र तेथील राज्य सरकारला कोणीच जाब विचारला नाही. एकदम येथील हिंदू
समाज हा असहिष्णू झाल्याचा आभास निर्माण केला गेला. </span><span lang="EN-US" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;">साहित्यिक, कलाकार,
संशोधक यांनी निषेध म्हणून आपल्याला मिळालेले कित्येक वर्षांपूर्वीचे पुरस्कार परत
करायला सुरुवात केली. त्यासाठी त्यांनी एकच कारण दिले की संपूर्ण देशात
असहिष्णुतेचे वातावरण पसरले आहे. यातील फोलपणा तेव्हाच सर्वांना समजला कारण आजची
परिस्थिती ही कितीतरी पटीने चांगली असे दिवस आणि अशा रात्रीही येथील समाजाने
पूर्वी अनुभवल्या आहेत. ठराविक समाजाची घरे जाळणे, ठराविक समाजाला अगदी दिवसाढवळ्या
ट्रेन्समधून बाहेर काढून मारणे, स्वतःची खुर्ची शाबूत ठेवण्यासाठी आणि स्वतःचे बूड
स्थिर करण्यासाठी नागरिकांच्या मूलभूत हक्कांवर गदा आणणे, न्यायालयांचे निर्णय
कायदे करून वाकवणे, सत्तेच्या हव्यासापायी विनाकारण हजारो लोकांना तुरुंगात डांबून
हजारो कुटुंबांची वाताहत करणे यावेळी जणू असहिष्णुताही घाबरून कुठल्यातरी
कोनाड्यात लपून बसली होती की काय म्हणून कुणाला त्यावेळी पुरस्कार परत करावे वाटले
नाहीत!</span><span lang="EN-US" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;">पण आता एकदम
सर्वांना जाणवू लागले की देशात असहिष्णुता फोफावली आहे. मग इथल्याच समाजाच्या
आधारावर मोठ्या झालेल्या काही कलाकारांनी आपल्या बायकोचा हवाला देऊन खुल्या
मंचावरून सांगितले की त्यांना एवढे असुरक्षित वाटते की ‘हा देशच सोडून जावे’. पण
त्यांना कुठल्या देशात ‘सुरक्षित’ वाटते ते सांगणे मात्र शिताफीने टाळले. आसपासचे
सोडा पण अन्य खंडातील एकही देश सध्याच्या जागतिक परिस्थितीमध्ये असा दिसत नाही की,
जो सुरक्षित आणि सहिष्णू समाजाची शाश्वती देऊ शकेल. त्यामुळे इथला मुळातच सहिष्णू
असलेला आणि आपल्या घरातच साप पाळून त्यांना दुग्धपान करायची सवय असलेला समाज न
खवळता तरच नवल! बहुतांश समाजाने वरील प्रकारच्या वक्तव्यावर तिखटपणे प्रतिक्रिया
द्यायला सुरुवात केली. प्रसारमाध्यमातून त्याचे पडसाद उमटू लागले आणि मग
असहिष्णुतेचा प्रचार करणाऱ्यांना मोकळे रानच मिळाले. </span><span style="color: #303030; font-family: "kokila" , sans-serif; font-size: 16pt;">विविध विषय आणि खऱ्या
समस्या यांवरून लक्ष उडवून विनाकारण समाजात तेढ पसरवण्याचे उद्योग सुरु झाले.
संसदेचे कामकाज रोखायला काही इंधन तयार झाले.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">याच
सुमारास फ्रान्समधे अतिरेक्यांनी हल्ला केला. तोही कुठे? तर संगीताच्या
कार्यक्रमाला जमलेल्या रसिक, निःशस्त्र लोकांवर. त्यावरही आपल्या येथील काही
तथाकथित विचारवंत तावातावाने ह्या सर्वामागची ‘आर्थिक गणिते’, तेलाचे राजकारण
वगैरे समजावून सांगत होते! कधीकधी तर असे वाटते की आपल्या खुर्चीखाली बॉम्ब
फुटेपर्यंत खऱ्या दहशतवादाला हे लोक ओळखणारच नाहीत काय? एखाद्या गटाच्या, अतिरेकी
संघटनेच्या विस्तारामागे, शस्त्रास्त्र पुरवठ्यामागे जशी आर्थिक बाजू असते तशी त्या
अतिरेकालाही आर्थिक कारणे असतीलच. ‘</span><span lang="SA" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">तण्डुलाः
प्रस्थमूलाः’ </span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">हे आहेच; </span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">पण ज्यामुळे हजारो पद्मिनी जोहार करत्या झाल्या, ज्यामुळे
संभाजीराजांना हालहाल करून ठार मारले गेले, ज्यामुळे जोरावरसिंह आणि फतेहसिंह ह्या
गुरुपुत्रांना भिंतीत जिवंत चिणून मारले गेले, आगगाड्या भरून मृतदेह स्वतंत्र
भारतात पाठवले गेले आणि अशी असंख्य उदाहरणे जी देताना लेखणी झिजेल पण अत्याचारांची
मालिका संपणार नाही, त्या सांप्रदायिक उन्मादाला मोकळेपणाने ओळखण्यात एवढी भीड का
पडावी? आणि त्याहून घोर थट्टा म्हणजे अशा रानटी, अमानवी आणि राक्षसी जमातीची तुलना
ही सुसंस्कृत, शांतताप्रिय, सहिष्णू हिंदू समाजाशी करायची. संस्कृत भाषेत एक
सुभाषित आहे,</span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;"> </span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">अहं
स्वर्णम् न मे दुःखं अग्निदाहेन ताडये</span><span lang="SA" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">त् </span><span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">|</span><span style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0.0001pt 148.5pt; text-align: center;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;"> </span><span lang="SA" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">एतद् तु मे महादुःखं गुञ्जया सह तोलनम् ||</span><span lang="SA" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;"> </span><span style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;">म्हणजे थोडक्यात <i>सोन्याला
दागिना घडवताना अगदी आगीत तापवून, वितळवून दागिना घडवतानाही दुःख होत नाही पण
जेव्हा त्याची व्यवहारात गुंजेशी तुलना (वजन मापण्यासाठी एका पारड्यात सोन्याचा
दागिना आणि दुसऱ्यात गुंजेच्या बिया) केली जाते तेव्हा सोन्याला खरे दुःख होते.</i></span><span style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 15.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0in 0in 0.0001pt 4.5pt; text-align: justify; text-indent: 31.5pt;">
<span lang="MR" style="color: #303030; font-family: "kokila" , "sans-serif"; font-size: 16.0pt;">
<span lang="MR" style="font-size: 16pt; line-height: 115%;">१०८
वेळा नदीवर जाऊन आंघोळ करण्याची सहिष्णुता हा समाज जपतो. उकळत्या तेलात टाकले आणि
शरीरदाह केला तरी ईश्वरावरची अतूट निष्ठा मानणारा हा समाज आहे. सतरावेळा लढाईत
पराभव करून शरण मागितल्यानंतर उदार मनाने अभय देणारा हा समाज आहे. ह्या समाजाला
सहिष्णुतेचे पाठ कोणी शिकवायला नकोत. त्याच्या रक्तातच सहिष्णुता आहे. गौतम बुद्ध,
भगवान महावीर, शिबीराजा, चिलया बाळ, कर्ण, युधिष्ठिर अशी मालिका केवळ याच पावन
भूमीवर होऊ शकते. दुसऱ्याचे विचार ऐकून घेणे, त्याच्याही मताचा आदर करणे हे अगदी
चार्वाकापासून चालत आलेले आहे. पण म्हणून त्याचवेळी हा समाज वीर्यहीन नाही याचीही
जाण ठेवणे गरजेचे आहे. गोमातेच्या रक्षणासाठी कायदेशीर लढाई देणारा पण त्याचवेळी
पूर्वकल्पना देऊन कसायाचा हात बुंध्यापासून कलम करणारा, स्वतःचे मुलगे लढाईत मारले
गेल्यावरही अभेद्य आत्मविश्वासाने हुंकार भरणाऱ्या शीख गुरुंच्या ‘इन सिख्वन के
शीश पर, वार दिये सुत चार | चार मरे तो क्या हुआ, जीवित कई हजार’ या वाणीचे स्मरण
करणारा, आणि तीच परंपरा आजही जपत ‘माझी मुलेही देशरक्षणासाठी सैन्यातच जातील’
म्हणणाऱ्या वीरगती प्राप्त कर्नल संतोष महाडिक यांच्या वीरपत्नी, वीरप्रसवा यांचा
हा समाज आहे. त्यामुळे कुणा छछोर माणसाची बायको शयनगृहात त्याला काय म्हणते ह्याला
महत्व द्यायचे, की स्वप्राणांचे बलिदान देणाऱ्या पतीच्या चितेच्या प्रकाशात आपल्या
मुलांनाही मातृभूमीच्या ओंजळीत अर्पण करणाऱ्या वीरपत्नीचे धीरोद्गार मनात जपायचे
हे ज्याचे त्याने ठरवायचे.</span></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-86379873770838792092014-10-17T12:16:00.004+05:302014-10-17T12:16:41.736+05:30खरं सांगायचं तर...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">खरं सांगायचं तर राज्यशास्त्र हा माझ्या अभ्यासाचा विषय आणि राजकारण हा माझ्या
रुचीचा विषय राहिला असला तरी प्रत्यक्ष राजकारण, प्रचार, पक्षकार्य यात मी कधीच
सहभागी झालेलो नाही किंबहुना कटाक्षाने स्वतःला या सर्वांपासून दूर ठेवत आलेलो
आहे.</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">भाग्य चांगले असल्याने लहानपणापासूनच राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघाचा स्वयंसेवक
झालो. संघकार्यात टिकून राहात कार्यकर्ता झालो. राजकारणात भाग घ्यावा अशी ना कधी
इच्छा झाली ना कधी सूचना केली गेली. समाजाच्या संघटनाचे काम करत असताना सारेच आपले
आहेत हा विचार मनात घेऊनच काम करायला शिकलो. संघाचे काम हे ‘सर्वेषां अविरोधेन’
आहे हा पूजनीय श्रीगुरुजींचा दिशादर्शक विचार. आणि समाजाची जी विविध अंगे आहेत उदा
शिक्षण, आरोग्य, क्रीडा, वैद्यकीय, भाषा, संस्कृती, व्यापार, धर्म इ. त्यातलेच एक
राजकारण आहे. राजकारण आपल्याला अस्पृश्य नाही. अन्य क्षेत्रांप्रमाणे त्याचाही
विचार व्हावा. प्रचलित राजकारणाच्या शुद्धीकरणाचा विचार आपणही करावा. पण पक्षीय
राजकारणापासून कटाक्षाने अलिप्त राहावे. कारण राजकारणात आज मित्र, उद्या शत्रू,
पुन्हा परवा मित्र असे बेभरवशाचे सारे असल्याने आपल्याला ते जमणारे नाही. शिवाय
‘वारांगना एव नृपनीती’ असल्याने आपण त्यात पडू नये. राजकारणात एकाची बाजू
घेतल्यावर स्वाभाविकच बाकी सारे विरोधक होतात, आपली इच्छा असो वा नसो! त्यामुळे
ज्याला समाज संघटनाचे काम करायचे आहे त्याने राजकारणात न पडलेलेच बरे. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पण तरीही या विधानसभेच्या निवडणुकीत आम्ही बऱ्यापैकी सक्रिय राहिलो.
लोकसभेच्या वेळी केवळ अधिकाधिक लोकांनी मतदान करावे असा आग्रह धरला होता. किंबहुना
शत-प्रतिशत मतदान हे परमपूजनीय सरसंघचालक मोहनजी भागवत यांनी आवाहन केले होते
त्यामुळे सर्व स्वयंसेवक वर्ग त्यात उतरला. अखिल भारतभर सगळीकडे लोकांना आग्रह,
विनंती, जागृती या माध्यमातून मतदानाचे आवाहन केले आणि भारतीय जनतेने त्याला
उत्स्फूर्त प्रतिसादही दिला. मतदानाची टक्केवारी प्रचंड वाढली. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">खरं सांगायचं तर विधानसभेच्या वेळीही केवळ मतदानाचाच आग्रह धरणार होतो. पण
युती तुटली आणि आरोप-प्रत्यारोपांची मालिका सुरु झाली. त्यात हिंदुत्वाचा मुद्दा
काढला गेला, मराठी-गुजराती वाद अगदी जाणीवपूर्वक निर्माण केला गेला, लोकांच्या
मनात विविध भयगंड रुजवले गेले, स्वतःच्या वर्तमानपत्रातून निर्बुद्धासारखी विखारी
टीका केली गेली, शिवाजी महाराजांना प्रांतीयतेच्या सीमांनी बांधण्याचा अश्लाघ्य
प्रयत्न केला गेला, हिंदुत्वाची टिमकी वाजवणारे मराठी-गुजराती असा वाद निर्माण
करताना कचरले नाहीत, नरेंद्र मोदींवर – देशाचे पंतप्रधान असून – निम्नपातळीवर जाऊन
टीका-टिप्पणी करण्यात आली. हे सर्व एवढे वाढले की संघाचे नव्याने स्वयंसेवक झालेले
काहीजण आपसात मराठी-गुजराती करून एकमेकाची महाराष्ट्रनिष्ठा विचारायला लागले..आणि
या सर्वांमुळे समाजाचा एक घटक म्हणून मला त्यात पडावे लागले.</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">माझ्या अंगाला वाळू लावून नाचण्याचा सेतू बंधनाला कितपत फायदा होईल हा भाग
अलाहिदा परंतु मला खोटे बघवले नाही. निरर्गल आरोप, वाईट शब्दात खिल्ली उडविणे,
लहान तोंडी मोठा घास घेणे याचा विरोध करण्याची अंतःऊर्मी मला स्वस्थ बसू देईना.
फोटोशॉपिंगच्या माध्यमातून खालच्या पातळीवर जाऊन बनवलेली चित्रे मला प्रचारात
खेचून गेली. दुसऱ्याचे आई-बाप काढायचे आणि स्वतःचे काढल्यावर त्याला मारायचे, काळे
फासायचे, तोडफोड करायची हे तर जणू त्यांचे व्यवच्छेदक लक्षण. महाराष्ट्राच्या
राजकारणाचे मवालीगिरीत कोणी रुपांतर केले हे महराष्ट्राच्या जनतेला वेगळे सांगायला
नको. विचारांची मुक्तता नाही, मोकळेपणाने विरोधी विचार स्वीकारणे नाही, ‘हटाओ
लुंगी बजाओ पुंगी’ यांसारखी देशविघातक आरडाओरड करायची, मराठी तरुणांची स्वप्ने
दाबून ठेऊन छोट्या महत्त्वाकांक्षेत त्यांना जखडून ठेवायचं आणि स्थानिक पातळीवर
दादागिरी करत राहायची, स्वतः निवडणूक कधी लढवायची नाही या सर्वांमुळे मला
पहिल्यापासूनच युती पचली नव्हती. पण युती झाली तेव्हा मी केवळ ३ वर्षांचा होतो. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पुढे मोठं झाल्यानंतर मनात हे शल्य डाचत असे की आपल्या पसंतीच्या पक्षाला का
मतदान करता येऊ नये? बरं ध्येयधोरणे वेगवेगळी, कार्यक्रम वेगवेगळे, कार्यपद्धती
वेगवेगळी, टीका सदोदित..एवढे असूनही का मतदान करायचे? ती मानसिक घुसमट थांबली..</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">भाजप ने अन्य पक्षातील लोकांना घेऊन लगेच तिकिटे दिली याला मी राजकीय डावपेच
म्हणून शकत नाही. त्याला मी दूरदृष्टीहि म्हणू शकत नाही. काही म्हणायचेच असेल तर
भाजप ज्या कर्मनिष्ठांचा वैचारिक वारसा सांगतो त्या नीतिवान नेत्यांचा तो घोर
पराभव होता. सत्तालालसेपायी त्या विचारनिष्ठ धुरिणांना न पटणारी ती तडजोड होती.
मला अस्वस्थ करणारी ही गोष्ट होती आणि आहे. पण तरीही भाजपने पूर्वाश्रमीच्या
मित्रपक्षावर खालच्या पातळीवर जाऊन टीका केली नाही. शिवरायांचे राजकारण केले नाही,
हिंदुत्वाला आपली खाजगी प्रॉपर्टी कधी बनवले नाही. कोण कोणाचे किती फोटो छापतो
यावरून त्याची निष्ठा मोजली नाही. आणि याचाच मला त्रास झाला. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">ही हिंदू मानसिकता आहे. दुर्बलाच्या बाजूने उभे राहणे ही स्वाभाविक भावना आहे.
मी नाटकी बोलत नाही परंतु भाजपने जर अशाप्रकारे कुणाच्या शिवनिष्ठेवर प्रश्न उठवले
असते, कुणाचे फोटो छापले आहेत-नाहीत यावरून अश्या कोत्या प्रकारचे राजकारण केले
असते, मराठी-गुजराती अशाप्रकारची समाजात फूट पाडण्याचे, तेढ निर्माण करण्याचे
प्रयत्न केले असते तर मी त्याविरोधात उभा राहिलो असतो. परत तेच, माझ्या अशा
विरोधाचा कुणाला किती फायदा-तोटा झाला असता हा मुद्दा माझ्या लेखी संभवतच नाही. जे
होईल ते होईल पण माझ्या मनाला जे पटत नाही त्याचा विरोध मी करणारच. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">शिवाय ज्या प्रकारे कुजबूज आघाडी भाजप च्या पूर्वमित्रांनी उघडली आणि त्याला
विरोध केला असता धमकावण्याचे प्रयत्न केले त्यावरून मी सुद्धा फेसबुक, whatsapp
अशा माझ्या हाताशी असणाऱ्या साधनांद्वारे आघाडी उघडली. त्यावरसुद्धा काहीजणांनी मग
भाजपविरोधी पोस्ट्स टाकायला सुरुवात केल्यावर मी त्या सरळ उडवायला लागलो. कारण
स्वतः हवे तसे खालच्या पातळीवर जाऊन campaign करायचे आणि दुसरा कोणी बोलला की
त्याला धमकावत राहायचे, प्रश्न करत राहायचे हे मला मान्य नव्हते आणि नाही. म्हणून
माझ्या पोस्ट्सवर मला न पटणारी कॉमेंट आली की मी ती पुसून टाकायला सुरुवात केली.
हे वादविवादाच्या सर्वसंमत तत्वांना धरून नाही याची मला पूर्ण जाणीव असूनही मी तसे
केले कारण लढाईत समोरचा कसेही वार करत असेल तर केवळ ढाल धरून बसणे मला मान्य नाही.
</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 16.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">या माझ्या नेहमीपेक्षा वेगळ्या प्रकाराने मित्र चिडल्यासारखे झाले, followers
(फेसबुकवर रूढार्थाने followers) unfollow व्हायला लागले आणि ते स्वाभाविकही होते.
पण मी त्याची परवा केली नाही. आज निवडणूक संपल्यावर त्या सर्वांना सॉरी म्हणणे
माझे कर्तव्य आहे. निवडणुका येतील जातील, सरकारे स्थापन होतील, युत्या-आघाड्या
तुटतील-जुळतील पण आपल्यात मनभेद नकोत. झाले गेले विसरून जाऊ. मुद्दाम हे सर्व
निकाल लागण्याआधीच स्पष्ट केले कारण निकालानंतर काय चित्र असेल माहिती नाही.
तेव्हा या लेखाचा कदाचित वेगळा अर्थ लावला जाऊ शकला असता म्हणून निकालाआधीच हे
सर्व लिहून मन मोकळे केले...<o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-90999893388713776262014-05-20T18:39:00.000+05:302014-05-20T18:39:08.238+05:30काका ...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काका! हो. काकाच नाव पुरेसं आहे त्यांच्यासाठी. आम्हा
सर्वांचेच काका होते ते! त्यांचं नाव-आडनाव जाणून घेण्याची गरज नाही भासली कधी. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">ठेंगणा बांधा, लहानपणी आट्यापाट्या, खो-खो खेळल्याने चपळ
शरीर, पांढरे केस, कपाळाला काळा बुक्का, साधासा चष्मा, पंधरा सादर लेंगा, क्वचित
शर्ट, खांद्याला झोळी, प्रेमळ डोळे आणि चेहऱ्यावर नेहमी हसू. प्रसन्न व्यक्तिमत्व!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काका एकटेच राहायचे. बाबामहाराज आर्वीकर हे त्याचं सर्वस्व
होतं. त्यांच्यावरच्या भक्तीपोटी काका अविवाहित राहिले आणि भक्तिमार्गात रमले.
बाबामहाराज जाऊन कितीतरी वर्ष झाली पण जगाला प्रेम अर्पण करण्याचा त्यांचा संदेश
काकांनी तंतोतंत पाळला.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काका स्वतःचं जेवण स्वतः करत, कपडे स्वतः धूत आणि सर्व कामं
आनंदाने करत. आम्ही कधी थकूनभागून काकांकडे गेलो की पाणी आणि एखादा लाडू, केळं हे
तर हमखास मिळेच पण त्याबरोबर एखादी गरमागरम चपाती किंवा तूप-मीठ-भात खाऊन जाण्याचा
आग्रह असे. त्यांचं जेवण नेहमीच चविष्ट असे कारण त्यात ते अम्च्यावरची माया ओतत
असत आणि आपुलकीने वाढत असत. बिटाची कोशिंबीर, गरमागरम डाळीची आमटी अहाहा!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">कधीकधी काका खुंटीवरची एकतारी काढून तल्लीन होऊन भजनं म्हणत
असत. ती श्रीकृष्णाची मूर्तीच त्यांची माता-पिता-बंधू होती. आम्हीही रममाण होऊन
जात असू. हिंदी-मराठी भजनं, त्यांच्या चाली श्रवणीय असत.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काका साधे होते. त्यांना जगाचे छक्के-पंजे कळले नाहीत.
स्वार्थ साधणे जमले नाही आणि कुणाचे दडपण झुगारणे शक्य झाले नाही. सतत एखाद्या
दडपणाखाली, कुणाच्यातरी ताणाखाली आपले जीवन व्यतीत करत असतानाही हसतमुख राहून
सर्वांची प्रेमळपणाने सेवा करत राहणे हे काकांकडून शिकण्यासारखे!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आमच्या वाढदिवसाला त्यांचा आठवणीने फोन ठरलेला असे. “हां...काका
बोलतोय...काय प्लान आज?...येऊन जा नक्की!”</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आज काका आपल्यात नाहीत. त्यांना स्वर्गवासी होऊनही बरीच
वर्षे झाली; पण त्यांच्या वाढदिवशी
आम्हाला प्रकर्षाने त्यांची आठवणं झाल्याशिवाय राहत नाही. वाटतं जावं त्यांच्या
घरी. तिथे बेल वाजवल्यावर हसतमुखाने दार उघडतील आणि मोठ्ठ्याने म्हणतील, “या ss !”</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काका खूप सश्रद्ध मानाने आणि तल्लीनतेने बाबामहाराजांच्या गोष्टी,
प्रसंग, आठवणी, अनुभव आम्हाला सांगत असत. संतमंडळींचे भक्त म्हणजे लेकरं असतात हे
आम्हाला जाणवलं. सोलापूर जवळच्या ‘माचणूर’ या गावाचं नाव ‘माचणूर’ कसं पडलं ती
गोष्ट काका खूप रंगवून सांगत असत. मला त्यातली नावं आठवणार नाहीत पण एक मुघल सरदार
रयतेवर अत्याचार करत आला आणि गावच्या शिवमंदिरावर लोकांची खूप श्रद्धा असल्याने
तिथे तो नाश करायला पोहोचला. त्याने गोमांस आणलं होतं एका ताटात भरून; जे तो घेऊन
गाभाऱ्यापर्यंत गेला खरा; पण तातावारचे वेष्टन/कापड दूर करताच चमत्कार नजरेस पडला.
मांसाच्या तुकड्यांच्या जागी गुलाबपुष्पांच्या पाकळ्या होत्या. अशाप्रकारे ‘मांसाचा
नूरच’ बदलला म्हणून तेव्हापासून ‘मांसनूर’ चे मग ‘माचणूर’ झाले. अशा कित्येक
गोष्टींचा खजिना काकांकडे होता.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">कालाष्टमी, रामजन्म
अशा गोष्टी काका खूप उत्साहाने साजऱ्या करत असत. त्यामध्ये खूपजण सहभागी होत असत.
काकांचे स्वयंपाकघर भक्तमंडळींच्या कुटुंबांनी भरून जात असे. ४०-४५ पाने उठत असत.
मग दुसऱ्या दिवसापासून काका एकटेपणाचा उत्सव साजरा करत असत.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">काकांना वर तोंड करून कुणाला बोलणे कधीच जमले नाही. पटलं
नाही तरी चार खडे बोल सुनावता आले नाहीत. काकांनी निमूटपणे, सोशिकतेने सर्व सहन
केलं. कदाचित त्यांच्यासमोर पर्यायही नसावा. अगतिक असावेत. पण आम्हाला हे शेवटीशेवटी
कळलं. वेळप्रसंगी आपल्या घरी वयोवृद्ध, आजारी व्यक्तिंची त्यांनी केलेली
शुश्रुषाही आम्ही पाहिली. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 15.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आज आम्ही त्यांना ओळखणारी मित्रमंडळी एकत्र जमतो तेव्हा
हमखास त्यांच्या आठवणी निघतात. “जीवनात चांगले काम करावे” तर लोक तुमची चांगली
आठवण काढतील हे काकांकडून शिकावे. देवाने त्यांना तसं अकालीच बोलावून घेतलं. खूप
साधे, निर्मळ, आनंदी, उत्साही आणि प्रेमळ असणारे काका आज हवे होते; म्हणजे हक्काने
सांगता आलं असतं, “काका आम्ही येतोय..काहीतरी फक्कड बेत करा!”<o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-66932713327914833392014-02-19T15:27:00.001+05:302014-02-19T15:27:23.653+05:30रामू आणि झाकिर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="" name="OLE_LINK2"></a><a href="" name="OLE_LINK1"><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">तसे नकाशावर सहसा नसणारेच खेडेगाव होते ते. शुद्ध-स्वच्छ
हवा, नदीचं निर्मळ-निवळशंख पाणी, चहुबाजूंनी हिरवेकंच डोंगर आणि संथ लोकजीवन. </span></a><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">गावात
एकच शाळा होती. अन् तिथले गुरुजी सर्व वर्ग घ्यायचे. गाव छोटं असल्याने सर्वजण
एकमेकाला ओळखत असत. गावातल्या देवपंचायतनाच्या जवळ रामू राहत असे. तिथून डाव्या
अंगानं थोडं पुढे गेलं की चढावावर रामूच्या खास मित्राचं म्हणजेच झाकिरचे घर येत
असे. दोघांचीही अगदी घट्ट मैत्री होती. शाळेत जाताना एकत्र, नदीवर पोहायला जाताना
एकत्र, जत्रेला सोबत. मैत्रीची घट्ट वीण जपत दोघंही मजेत जगत होते. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामूचे
वडील ग्रामपंचायत कार्यालयात कारकून होते तर झाकिरचे वडील जिल्हा परिषदेच्या शाळेत
कारकून होते. दोघांचीही मैत्री होती. साधारण आर्थिक दर्जा तोच होता. दिवाळीला
झाकिर, त्याचा मोठा भाऊ हनिफ आणि धाकटी बहीण रझिया हे रामूच्या घरी कंदील बनवायला
जमत असत आणि रामू ईदच्या दिवशी झाकिर बरोबर शीरकुर्म्याचा आस्वाद घेत धूप जाळत
असे. मग मजमुआचे अत्तर लावून ऐटीत घरी येणे हा रामूचा ठरलेला क्रम होता.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामू
आणि झाकिर तसे अभ्यासातही सारखेच गुण मिळवत असत. रामूचं गणित चांगलं होतं आणि
झाकिर चा भूगोल. दोघांनी एकमेकाला अडलेल्या गोष्टी शिकवायच्या असा जणू अलिखित
करारच झाला होता दोघांमध्ये. शाळेत जाताना शिवमंदिरात घंटा वाजवून रामू बाहेर येत
असे तर मशिदीच्या धूपाचा अंगारा लावल्याशिवाय झाकिर पुढे जात नसे. त्यांच्या
मैत्रीच्या आड या गोष्टी कधीच आल्या नाहीत. रामूचे मंदिरात श्रद्धेने जाणे आणि
त्याच, तितक्याच, तशाच श्रद्धेने झाकिरचे मशिदीत जाणे एवढाच काय तो फरक दोघांमध्ये
होता. बाकी सर्व सारखे.. घरची आर्थिक परिस्थिती, आई-वडिलांचे शिक्षण, त्यांचे
कामाचे तास, पगार, कष्ट, नैसर्गिक अडीअडचणी हे सर्व सारखे. हाकेच्या अंतरावर तर
घरे होती दोघांची. पावसाळ्याला सुरुवात होण्यापूर्वी फुटकी कौले बदलण्याचा
कार्यक्रम ठरलेला. एकूण कौलं झाकिरचे बाबा घेऊन येणार आणि मग दोन्ही घरांवर ती कौलं
चढणार. तर उन्हाळ्यात लागणारी झापं रामूचे बाबा घेऊन येणार आणि मग दोन्ही अंगणात
मस्त सावलीची सोय होणार..</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">एकाच
वर्गात, एकाच बाकावर बसणारे रामू आणि झाकिर मोठे होत होते. एक दिवस वर्गात शिक्षक
आले आणि फी गोळा करताना म्हणाले झाकिर, “आजपासून तुझी फी माफ!” रामूला आणि झाकिर
ला दोघांनाही प्रश्न पडला की नेहेमीप्रमाणे रामूची फी तर जमा करून घेतली; मग झाकिर
ची फी का माफ केली? त्यांनी जास्त विचार केला नाही. शाळा सुटली. झाकिरने फी च्या
पैशातील थोडे पैसे खर्च करून चिक्की घेतली आणि दोघंही चिक्की खात खात घरी परतले. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पुन्हा
काही महिन्यांनी अशाच एका दिवशी शिक्षक वर्गात आल्यावर त्यांनी झाकिर ला उभे
राहायला सांगितले. त्याला फी तर माफ होतीच पण शिवाय आता शिष्यवृत्ती मिळणार होती.
शिक्षकांनी त्याला सांगितले की, “आता तुला दर महिन्याला शिष्यवृत्ती मिळणार आहे
तेव्हा हा अर्ज घरी घेऊन जा आणि त्यावर अब्बा-अम्मीची सही घेऊन ये”. पुन्हा दोघंही
पुरते चक्रावून गेले. रामू बुचकळ्यात पडला की शिक्षक बरोब्बर झाकिरचीच निवड का
करतात? मला का अर्ज दिला नाही?<br />
रामू आणि झाकिर दोघेही विचारी मनाचे होते. एखादी गोष्ट का घडली याचा ते विचार करत
असत आणि प्रसंगी ज्येष्ठांना विचारत असत. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामूने
घरी येऊन बाबांना हा प्रश्न विचारला तर ते निरुत्तर झाले. त्यांना हे काही ठाऊकच
नव्हते. ते म्हणाले शाळेतील शिक्षकांनाच विचार. झाकिरच्या बाबतही असाच प्रकार
घडला. दुसऱ्या दिवशी दोघं नेहमीप्रमाणे शाळेत गेले अन् त्यांनी शिक्षकांना
विचारले.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">आता
मोठाच पेच निर्माण झाला. रामू तर विचारत होता की झाकिर ला मिळणारी सवलत मला का
नाही? शिक्षकांना सुचेना की ह्या निरागस मनांना काय सांगावे? खरं उत्तर तर एका
वाक्यात अन् अत्यंत सोप्पं होतं. रामूला सांगायचं की, “झाकिर केवळ मुसलमान आहे
म्हणून त्याला फी माफ आणि शिष्यवृत्ती; तर तू हिंदू आहेस म्हणून तुला काही मिळणार
नाही”, खरंतर सरकारी फतवाच तसा होता. पण शिक्षक धजावले नाहीत. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामूचा
प्रश्न अजूनही अनुत्तरितच आहे. पुढे रामू मोठा होईल तेव्हा त्याला समजून येईल की
शाळेत नक्की काय झालं. त्याचे ते व्रण कायम राहतील. आपल्या कष्ट करणाऱ्या बापाला
केवळ तो हिंदू असल्यामुळे सवलत मिळाली नाही हे समजायला रामूला वेळ लागणार नाही. तर
आपला बाप हा पैसे भरू शकत असताना आणि तयारी असताना सरकारने आपल्याला मिंधं का
बनवलं हे न कळायला झाकिर काही कायम लहान राहणार नव्हता. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">जैन,
बौद्ध,शीख, मुस्लीम, ख्रिश्चन ह्या सर्वांना सवलती देऊन सरकार केवळ आणि केवळ
हिंदूंना बाहेर ठेवते आहे हे त्यांना कळून चुकणार होते. किंबहुना ह्या सर्वांना
सवलती देणार ह्याचाच दुसरा अर्थ असा की ‘हिंदू असाल तर तुम्हाला सवलती मिळणार
नाहीत’. हा भेद राष्ट्रीय जीवनाच्या खोलवर रुतवणारे किती पापराशी जमा करत आहेत
ह्याचा हिशोब कोणीच लावू शकणार नव्हते. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामू
अन् झाकिर ची दृष्ट लागण्याजोगी मैत्री यामुळे अजिबात बदलणार नव्हती पण एकमेकांकडे
पाहण्याची दृष्टी मात्र बदलणार होती हे नक्की...</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-sUzV0CZNDsY/UwR_rMUr4-I/AAAAAAAAAqg/t8SRiVOOPqw/s1600/bias.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-sUzV0CZNDsY/UwR_rMUr4-I/AAAAAAAAAqg/t8SRiVOOPqw/s1600/bias.jpg" height="360" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-lUBRF8CiBCE/UwR_snX1ITI/AAAAAAAAAqo/bn-KAulJRTc/s1600/bias2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-lUBRF8CiBCE/UwR_snX1ITI/AAAAAAAAAqo/bn-KAulJRTc/s1600/bias2.JPG" height="640" width="464" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-Q_ZVBgToKYI/UwR_vcVLa3I/AAAAAAAAAqw/DUTU3uKhrk4/s1600/maln5.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-Q_ZVBgToKYI/UwR_vcVLa3I/AAAAAAAAAqw/DUTU3uKhrk4/s1600/maln5.jpg" height="432" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/--GE4WxByUwo/UwR_w5QqbII/AAAAAAAAAq4/Ddls6OuFFjs/s1600/maln3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/--GE4WxByUwo/UwR_w5QqbII/AAAAAAAAAq4/Ddls6OuFFjs/s1600/maln3.jpg" height="406" width="640" /></a></div>
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-7536750956601945842014-02-01T16:01:00.000+05:302014-02-01T16:01:37.733+05:30दगडू, खळ्ळखटॅक आणि दगडू...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दुपार झाली. दगडू उठला. माध्यान्हिक आटोपताच चहा हजर झाला.
दगडूने पेपरवर नजर फिरवली. साहेबांचा आदेश वाचला “इंग्रजी पाट्यांना काळे फासा.” <a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK2"></a><a href="https://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK1">दगडू</a>
खुशीत आला. त्याला ‘काम’ मिळाले. साहेब म्हणतच तर असतात ‘प्रत्येक हाताला काम!’. दगडूने
फोनाफोनी केली आणि चार रिकामटेकडी टाळकी जमवली. २ जण एयरपोर्टवर नाईट शिफ्ट करून
आलेले आणि एकाची चायनीज गाडी संध्याकाळी लागायची होती, एक जण नोकरीच्या शोधात
होता. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दगडू म्हणाला “आपला नाव झाला पायजेल अशी पाटी निवडूया”. कार्यकर्ते
सुचवायला लागले - घेलाशेठ वेलजी चं किराणा मालाचं दुकान आहे... नवीनच झालंय... इंग्रजी
नाव लावलंय साल्याने... ‘वेणीचंद किरोडीमल
सुपर मार्केट’. विचारलं तर म्हणतो, ‘ते आमचे वडिल्ची याद में’.. त्यालाच काळं
फासूया. अरे ते ‘महावीर ग्लास वर्क्स’ आहे ना ते फोडू. असे विविध पर्याय समोर
आल्यावर दगडू विचारमग्न झाला. घेलाशेठ ने गणपतीला २००० मोदकांचं सामान मोफत दिलं
होतं. आणि महावीर ने गड क्र. XX च्या खिडक्या आणि दरवाज्यासाठी फुकट काचा दिल्या
होत्या. एकदम दगडूला आठवलं की आपल्या मुलाची शाळा ‘सर्वोदय हायस्कूल’! सायबांची
मुलं ‘बाम्ब्ये स्काटीश’ मधे असल्याने आपणही इंग्रजी माध्यमात घातलेल्या आपल्या
मुलाच्या शाळेचं नाव. इंग्रजी पाटी. तेवढाच शाळेत आपला बोलबाला पण होईल. चला रे...</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">अशीच एक दुपार.. साहेबांचा आदेश “xx मोबाईल कंपनी मराठीतून
उद्घोषणा करत नाही”. फासा काळे, फोडा काचा. चला रे... पण मध्येच स्थानिक नेत्याचा
फोन – आंदोलन तूर्तास करायचे नाहीये. बोलणी झाली आहेत. दगडू शांत.</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">अशीच एक दुपार.. साहेबांचा आदेश “.......” . . . चला रे...</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">आताशा दगडू समजून चुकला होता की सारखे काळे लागते, सारखे
सारखे दगड लागतात. म्हणून दगडूने ‘दामले आणि कंपनी’ च्या दुकानातून धाक दाखवून २
बुधले काळा रंग आणून पक्याच्या ग्यारेजमधे ठेवला होता. आणि चंदूला दगड जमवून
ठेवायला सांगितले होते. हो, मराठीच्या रक्षणासाठी सदैव तयार राहायला हवे. साहेब
सुद्धा अहोरात्र झटत असतात पक्षवृद्धीसाठी!</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">आणि अशातच साहेब गरजले “टोल भरू नका..कोणी आडवे आले तर
तुडवा”.. झाले...दगडू गीअरमधे ...एव्हाना दगडू चा कार्यकर्ता संच वाढला होता. पण
सुरुवातीचे शिलेदार अंगावर केसेस आल्याने हैराण होऊन मागे पडले होते. घरची दुखणी,
स्वतःच्या केसेस आणि पैसे याचे गणित घालत ते शिलेदार दगडूचा चेहराही पाहण्यास तयार
नव्हते. पण दगडू ला कुठे पर्वा होती. मराठीच्या संरक्षणासाठी एवढा त्याग तर करावाच
लागणार ना. शिवाय दोघे गेले तर चौघे येतील अशी स्थिती होती. दगडूवर स्थानिक
नेत्याचा वरदहस्त असल्याने त्याला काही चिंता नव्हती... शेवटी मुलाचे डोनेशन
भरलेल्या आणि मुलीला कॉलेजात अॅडमिशन मिळवून दिलेल्या स्था.ने.साठी एवढे करायलाच
हवे. आता दगडू चांगलाच तयार झाला होता. ‘आदेश दिला की आंदोलन सुरु करायचे आणि
संदेश मिळाला की बंद करायचे’ त्यानुसारच दगडू आपल्या प्रदेशातील कार्यकर्त्यांना
निर्देश द्यायचा.. हल्ली तर दगडूच सांगू शकतो बोलणी कधी फलद्रूप होणार आणि आंदोलन
कधी बंद होणार. कार्यकर्ते भक्तिभावाने दगडू कडे पाहतात. हल्ली त्याच्या वेशातसुद्धा
आमूलाग्र बदल झालाय. आधी रंगीत पण साधे शर्ट घालणारा दगडू आता कडक खादीचा
पांढराशुभ्र शर्ट घालतो. पहिली दोन बटणे उघडी टाकणे गरजेचे. गळ्यात पूर्वी मारुतीच्या
काळ्या दोऱ्यात अडकवलेलं साईबाबांचं लॉकेट असे तिथे आता सोन्याची जाड साखळी आलीये.
त्यात वाघनखं. कपाळावर उभे गंध. मनगटात जाड साखळी. बोटांत आंगठ्या. ४ मोबाईल्स.
तोंडात पान आणि तत्सम. आपले आयुष्य मार्गी लागले ते केवळ साहेबांमुळे असं सांगायला
दगडू कधीच विसरत नाही. ‘साहेब नसते तर आज आपण कुठे असतो याचा विचारही करवत नाही’
असं तो साश्रुनयनांनी आणि सद्गदित कंठाने म्हणतो. आपल्या वडिलांनीसुद्धा पूर्वी
खस्ता खाल्ल्या आणि पक्ष वाढवला पण त्यांना कोणी मान दिला नाही ही खंत तो बोलून
दाखवतो. खिशातले पैसे खर्च करून पत्रक छापल्याचे आणि आईने घरी बनवून दिलेली खळ
घेऊन सायकलवरून पत्रके चिकटवीत निघालेल्या आपल्या गरीब बापाचे खरे चित्र तो उभे
करतो. साहेबांच्या साहेबांची १४ कोटीची घोषित संपत्ती असल्याचे वृत्त त्याला
विचलित करत नाही! एकूण दगडू स्वतःच्या ‘कर्तबगारीवर’ खूष आहे. आता त्याला पुढे
नगरसेवक म्हणून तिकीटसुद्धा मिळेल अशी अटकळ अनेकजण बांधतात. अशातच साहेबांनी
मुलाखती घेणार असं जाहीर केलंय. त्याने ३ नवीन खादीचे शर्ट्स खरेदी (‘राणावत
फैशन्स’ मधून मोफत!) केलेत. दगडू स्वप्नं पाहतोय.. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">असाच एक दिवस उजाडतो तो दगडूचे विश्व हलवून सोडत. आईला
छातीत असह्य कळा सुरु होतात. दगडू फोनाफोनी करतो. पक्षाची रुग्णवाहिका त्वरित
येते. त्यावर स्था.ने. चा फोटो आणि वकुबानुसार लहानमोठे असे अजून ४३ फोटो असतात!
आईला घेऊन प्रवास सुरु होतो. त्या विभागातील सर्वोत्तम हॉस्पिटल पाऊण तासावर असते.
वाटेत एका ठिकाणी रास्ता रोको असतो. दगडूच्याच पक्षाचा आणि साहेबांच्याच
आदेशानुसार. टायर्स ना आगी लावून टाकलेल्या असतात. रस्ता बंद असतो. दगडू चरफडतो. बाजूच्या
गल्लीतून काढून म्हणजे १५ मिनिटं अधिक मोडणार. प्रवास सुरु. पुढे एका ठिकाणी
प्रचंड वाहनकोंडी कारण अर्ध्याहून अधिक रस्त्यावर कार्यक्रमाचा दादागिरी करून
घातलेला मंडप. धीम्या गतीने पुढे. प्रवास सुरूच. पुढे शाळेच्या बाहेर गलका आणि
जोरदार आंदोलन. कार्यकर्ते कुंड्या उचलून फेकताय्त कारण ५० रु. शुल्कवाढ झालीये.
पुन्हा बाजूच्या गल्लीत. अजून १० मिनिटं मोडणार. प्रवास सुरु. दिसायला लागले
हॉस्पिटल. पण एवढा शुकशुकाट का ते दगडू ला कळेना. जवळ गेल्यावर समजले की आज पहाटेच
‘साहेबांच्या’ एका नातेवाईकाचे निधन ह्या इथे झाले जो इथे ६ दिवस उपचारात होता.
त्यामुळे कार्यकर्त्यांनी तोडफोड केली आहे. डॉक्टर्स चिडून संपावर गेलेय्त. दगडू
चरफडला – साला त्याला मरायला आणि ह्यांना आंदोलन करायलाही हाच दिवस मिळाला..रुग्णवाहिका
गर्रकन फिरवून दुसऱ्या हॉस्पिटलकडे प्रवास सुरु. जिथे पोहोचायला १ तास लागणार.
वाटेत साहेबांच्या हस्ते उद्यानाचे उद्घाटन. कार्यकर्त्यांच्या दुचाक्या, झेंडे, अरेरावी.
प्रवास सुरु. हॉस्पिटल आले. पण साहेबप्रणित कर्मचारी संघटनेचा संप. शेवटी स्वतः
व्हीलचेअर आणून त्यात आईला बसवले आणि ढकलत ढकलत डॉक्टरांकडे नेईपर्यंत आईचे
प्राणोत्क्रमण. दगडू सुन्न. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">...सर्व आटोपून घरी आल्यावर दगडू विचारमग्न. साला काय
मिळवलं आपण! आणि काय गमावलं! ज्या आईने तळहातावरच्या फोडासारखं जपून आपल्याला वाढवलं
तिला साधे उपचारदेखील आपण मिळवून देऊ शकलो नाही. काय अर्थ राहिला. हे सारं
कशामुळे, कोणामुळे? आपणसुद्धा असे काहीजणांच्या दुःखाला आणि नुकसानाला कारणीभूत
असू का? हे बंद नको का व्हायला? हे कधी शाळा नाही काढू शकले, अवैध धंदे नाही बंद
करू शकले, </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">बांबू</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">दांडा</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">उखडू</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">फोडू</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">गाडू</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">छाटू</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> </span> </span><span lang="AR-SA" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%;">कापू अशी भाषा</span><span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> यांनी कधी बांगलादेशींविरोधात नाही वापरली. दगडू चं डोकं
गरगरायला लागलं. ग्लानीत तो झोपून गेला. दुसऱ्यादिवशी उठला तेच मुळी एका ठराविक
विचाराने. मी नाही या निरर्थक भानगडीत पडणार. तरुणांना यात गुंतवून त्यांची आयुष्य
आणि घरंदारं मी नाही उद्ध्वस्त करणार. आता चांगले जगायचे. ही घाण अधिक नाही
वाढवायची. होता होईल तो अधिकाधिक जणांना शहाणे बनवायचे. आपण पोळून निघालो तर खरेच
पण या युवकांना नाही जळायला द्यायचे. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दगडू आता कष्ट करतो. साहेबांच्या आदेशाशी त्याला देणंघेणं
नाही. आईच्या फोटोला नमस्कार करताना तो चांगलं वागण्याची आठवण स्वतःच्या मनाला
करून देतो. </span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पण असे गल्लोगल्लीतले ‘दगडू’ सुधारायला त्यांच्या आईला
जावंच लागेल का...</span><span style="font-family: "Kokila","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-24731234792641725712013-10-16T23:55:00.000+05:302013-10-17T00:10:47.099+05:30वाजवा रे वाजवा...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">प्रत्येक जागेची, परिसराची स्वतःची अशी ओळख असते, वैशिष्ट्य असतात. आणि तसंच
त्यांचे विशिष्ट प्रश्नसुद्धा असतात. उदा. कोणाच्या जवळ चांगल्या शाळा-कॉलेजेस
असतात पण विमानतळ जवळ असल्याने विमानांचा आवाज येत राहतो. तर कुणाचे घर
समुद्राकाठी असल्याने नित्य समुद्रदर्शन, सागरी वारा यांचा आस्वाद घेता येतो पण खाऱ्या
दमट हवेने घरातली सॉकेट्स आणि अन्य उपकरणे खराब होतात.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">शिवाजी पार्क आणि परिसर ही एक नितांतसुंदर गोष्ट आहे. तिथे राहणाऱ्यांना तर हे
माहितीच आहे पण बाहेरच्याही अनेकांचे तसे मत आहे. मोठे मैदान, स्वच्छ हवा, गर्द
झाडी, आबालवृद्धांसाठी विविध जागा उद्याने, मुली-स्त्रिया-बालके यांच्यादृष्टीने
सुरक्षित, हाकेच्या अंतरावर पोलीस स्टेशन, उद्यानगणेश मंदिर, तरणतलाव, बंगाल क्लब-कालीमातेचे
मंदिर, केरळी समाज, जिमखाना, स्वातंत्र्यवीर सावरकर स्मारक...बघा लिहीतच राहिलो. मूळ विषयापासून थोडेसे भरकटलोच. असे सर्व प्रकारांनी युक्त असले तरी शिवाजी
पार्कच्या स्वतःच्या अशा समस्याही आहेत. भटके कुत्रे, मद्यप्राशनास बसणारे लोक,
आवाज, गर्दी, कचरा, खेळाडूंचा उत्साहाच्या भरात मारलेला चेंडू इ. विविध वेळी होणारी
गर्दी उदा. गणेशोत्सव, ६ डिसेम्बरचा महापरिनिर्वाणदिन आणि पूर्वी होत असत त्या
राजकीय सभा.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">राजकीय सभांना तर खासच मजा येत असे. अटलजींची भाषणे तर मला स्पष्टपणे
आठवतात. त्यांचा आवाज, ओजस्वी विचार आणि
त्या भारदस्त आवाजाचा समोरच्या इमारतींवर आपटून येणारा प्रतिध्वनी. असंख्य
प्रज्वलित मने ऐकत असत ते भाषण. शिवसेनेचा दसरा मेळावा असे त्यादिवशीची
संध्याकाळसुद्धा खास असे. असंख्य भगवे ध्वज वाऱ्यावर गर्वाने फडकत असत, सभेला वेळ
असल्याने पूर्ण मोकळे मैदान, पोलीस बंदोबस्त आणि
वाऱ्यावर पसरणारे अजरामर सूर ‘वेडात मराठे वीर दौडले सात’, ‘गर्जा
महाराष्ट्र माझा’. मग हळूहळू वर्दळ वाढत जात असे. जत्थ्याने येणारे शिवसैनिक,
भगव्या साड्या नेसून एकत्र येणाऱ्या महिला, मैदान भरायला सुरुवात होत असे. त्यातच
कधीतरी भाषणं सुरु होत असत. काही चिरक्या, काही घोगऱ्या तर काही तारस्वरातील अशी
विविध पट्टीतली भाषणं होत असत. मनोहर जोशींचे भाषण सुरु झाले की तो जणू सिग्नल असे
की आता बाळासाहेब येणार. मग घरातून निघायचं...</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">भारदस्त आवाजात बाळासाहेबांचे भाषण सुरु होई. भाषणाआधी सुरु झालेले फटाके भाषण
चालू झाले तरी फुटतच राहात. मग नाट्यमय रीतीने अंगुलीनिर्देश करत “ए बास करा ते
आता”...मग एकही फटाका फुटत नसे. (अगदी तसेच हल्ली मनसेच्या सभेत होते! असो.) तर मग
भाषणातून अंगार फुलवत, जोशपूर्ण हाक घालत थेट हृदयाला भिडणारे भाषण होत असे.
काहीकाही शेलक्या, कमरेखालच्या टिप्पण्या ऐकायला वाईट वाटत असे. त्यातले काही तर मला
अजूनही आठवतात. कानात प्राण आणून आपले ऐकणारे लाखो जण असताना त्यांच्यासमोर हीन
अभिरुची ठेवणे मला पटत नसे. पण लोकांना ते आवडत असे. मला ते भाषण म्हणजे
शिवसेनेच्या ‘विचारांचे सोने लुटायला या’ या जाहिरातीत उल्लेख केलेले सोने मुळीच
वाटत नसे. अर्थात कोणाला किती ‘कॅरेट’ आवडेल, झेपेल, पेलेल हे प्रत्येकावर अवलंबून
आहे. असो.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">स्थानिक समस्या :</span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> कोणत्याही राजकीय सभेनंतर पुढचे बरेच दिवस मैदानाची अवस्था
भयानक असे. एकतर स्टेज उतरवायला, मैदानात खड्डे खणून गाडलेले बांबू काढायला काही
दिवस लागत असत. मग खोदलेले खड्डे, खिळे, सुतळी, दोरखंड, पत्रके, प्लास्टिकच्या
पिशव्या, बसायला आणलेले वर्तमानपत्राचे कागद तसेच काही दिवस राहात असे. बकाल
झालेले असे ते सुंदर शिवाजी उद्यान अभागी बलात्कारित स्त्रीप्रमाणे आपल्या
जखमा बऱ्या होण्याची वाट पाहत असे. संघशाखेत खेळणाऱ्या आम्हां लहान मुलांच्या
पायांना कितीवेळा खिळे, काचा, ब्लेड्स, पत्रे लागून पाय कापले आहेत त्याची गणतीच
नाही. मग मंदिरात जाऊन हळद भरायची लगेच. घरी गेल्यावर टिट्यानस चं इंजक्शन घेण्यास पिटाळत असत! असो.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">शांतता क्षेत्र :</span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> जेव्हा शिवाजी पार्क ‘शांतता क्षेत्र’ म्हणून घोषित झाले
तेव्हा आसपासच्या नागरिकांनी निःश्वास टाकला कारण आता तिथे राजकीय सभा होऊ शकणार
नव्हत्या. आवाजापासून तर मुक्तता लाभणारच होती पण कचरा, उखडलेले मैदान, दादागिरी,
दोन-दोन दिवस मैदान बंद असणे यापासून मुक्तता मिळणार होती. आणि तसेच झाले. राजकीय
सभा बंद झाल्या. मैदान खेळायला जास्त दिवस उपलब्ध होऊ लागले. पण हे औट घटकेचेच
स्वप्न ठरले. दसरा मेळाव्यासाठी परवानगी मिळावी म्हणून शिवसेना उच्च न्यायालयात
गेली. म्हणजे आधी शिवसेनेने मुंबई महानगरपालिकेला अर्ज केला आणि तो पालिकेने उच्च
न्यायालयाचा आदेश दाखवून नाकारला म्हणून त्याविरुद्ध सेना न्यायालयात गेली.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">रामलीला बंद! : </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">विजयादशमी च्या १० दिवसांमध्ये शिवाजी पार्काच्या एका कोपऱ्यात चालणारी
रामलीला हे खासे आकर्षण असे. मोफत प्रवेश असे. स्टेजवर नाचणारे वानरगण, हनुमंत आणि
मग शेवटच्या दिवशी मोठ्ठ्या रावण प्रतिकृतीचे दहन. त्यात फटाके वगैरे ठासून भरलेले
असत. रामलीलेला बऱ्यापैकी गर्दी असे. रामलीला महोत्सव समिती का अशी काहीतरी संस्था
वर्षानुवर्षे हे सादरीकरण करत असे. बाबांबरोबर दरवर्षी रामलीलेला जायचे हा प्रघातच
झाला होता जणू. खूप मजा यायची. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पण प्रभूच्या मनात काही वेगळेच होते. ‘शांतता क्षेत्रामुळे’ रामलीला महोत्सव
समितीला परवानगी नाकारली गेली. आता शिवाजी पार्कवर रामलीला होत नाही! पण शिवसेना मात्र
उच्च न्यायालयात गेली होती.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">उच्च न्यायालय : </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">गेल्यावर्षी </span><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">जेव्हा शिवसेनेने न्यायालयात याचिका दाखल केली तेव्हा
न्यायालयाने ठराविक निर्बंध घातले. आवाजाची मर्यादा, साउंड </span><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">बॅरियर, शिवाजी पार्कच्या वापराऐवजी पुढील वर्षी वेगळे
मैदान अशा काही बाबी सांगितल्या होत्या. तेव्हा सभा पार पडली. पण त्या सभेतसुद्धा
न्यायालयाचा अवमान करणारी आणि थोडक्यात ‘आम्ही सगळ्याला फाट्यावर मारतो’ अशी भाषा
होती. पण बिनकण्याच्या न्यायालयाने त्यावर काहीच केले नाही. भीड चेपलेल्या सेनेने
याहीवर्षी महापालिकेने फेटाळलेल्या परवानगी विरोधात उच्च न्यायालयात धाव घेतली.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">सुनावणी : </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">न्यायालयात
सुनावणीचेवेळी मी उपस्थित होतो. दोन्ही बाजूंनी जोरदार युक्तिवाद करण्यात आला. यात
पुढे आले की गेल्यावेळी न्यायालयाने परवानगी देताना यावर्षी आधी <a href="http://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK2"></a><a href="http://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK1">MMRDA
मैदाना</a>साठी परवानगी चा अर्ज करावा असे सांगितले होते. पण तो अर्ज
सेनेने केलेलाच नाही. त्यासाठी कारण काय तर म्हणे <i>‘सेनानेतृत्व विचाराअंती अशा
निर्णयाप्रत आले की MMRDA मैदान हे दसरा मेळाव्यासाठी योग्य नाही’. आणि त्याचे
भाडे ७० लाख रुपये आहे. जवळ रेल्वेस्थानक नाही</i> इ. म्हणजे न्यायालयाने दिलेल्या
आदेशाचे पालन तर नाहीच केले शिवाय आणखी ही गुर्मी की आम्हाला ते योग्य वाटले नाही!
याचा विरुद्ध बाजूने समाचार घेत हे स्पष्ट केले की <i>जवळची स्टेशन्स किती अंतरावर
आहेत, स्टेशनपासून स्कायवॉक आहे इ.</i></span><i><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पुढे शिवसेनेच्या वतीने अशी बाजू मांडण्यात आली की <i>दसरा मेळावा हे एक
सामाजिक-सांस्कृतिक संमेलन आहे. socia-religious function. आणि व्यासपीठावर
आपट्याची पाने देऊन सोने देवाणघेवाणीचा कार्यक्रम केला जातो.</i> आता मेळावा होऊन
गेलाय. मनोहर जोशी यांना व्यासपीठावर नक्की काय दिले गेले हे आम जनतेने पाहिलेच
आहे. श्रीफळ दिले की वाटाण्याच्या अक्षता लावल्या! आपट्याची पाने दिली की नाही
माहित नाही पण पंतांच्या तोंडाला मात्र पाने पुसली! पण कोर्टासमोर छातीठोकपणे हे विधान केले
गेले. कोर्टाने ते ग्राह्य धरले! शेवटी सोने देवाणघेवाणीचा कार्यक्रम पडला हो!
मान्यता मिळायलाच हवी! विरुद्ध बाजूने असाही युक्तिवाद केला की <i>एखाद्या गरिबाला
वाटले की आपल्या मुलाचे लग्न एखादे महागडे सभागृह घेऊन करण्यापेक्षा मध्यवर्ती
असलेल्या शिवाजी पार्कच्या मोकळ्या मैदानात करावे, तर त्याला ते उपलब्ध नाही. तो
राजकीय कार्यक्रम नसूनही आणि धार्मिक कार्यक्रम असूनही त्याला परवानगी नाही पण
राजकीय पक्षाला ते मिळू शकते!</i> न्यायालयाचे हूं नाही की चू नाही!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">गेल्यावेळी सुद्धा ध्वनिमर्यादा ओलांडली गेली होती आणि त्यासाठी पोलिसांनी
गुन्हाही दाखल केला होता. याहीवर्षी पुन्हा पोलिसांनी ध्वनिमर्यादा उल्लंघनासाठी
गुन्हा दाखल केला आहे. पण कोर्टात युक्तिवाद केला गेला की <i>आजूबाजूने देवी जात
असतात, जवळच बंगाल क्लब आहे त्याचा आवाज असतो असे विविध आवाज मिसळून ध्वनिमर्यादा
ओलांडली जाते.</i> तिथे मात्र आवाज कुणाचा??? तर इतरांचा! अशाप्रकारे सर्वप्रकारे
न्यायालयाचे आदेश धाब्यावर बसवून सभा झाली.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">अजून एक मुद्दा शिवसेनेच्या बाजूने मांडण्यात आला तो म्हणजे, <i>आसपासच्या
परिसरातील लोक ह्या मेळाव्याला येतात. शिवाजीपार्क आणि दादर ह्या परिसरातील
लोकांचे ‘भले’ शिवसेनेने केले आहे आणि </i> <i>त्यामुळे या परिसरातील लोकांचे सेनेला समर्थन
आहे. तेव्हा हा स्थानिकांचा कार्यक्रम आहे. </i>धडधडीत खोटे विधान.
दादर-शिवाजीपार्क परिसर ज्या लोकसभा क्षेत्रात येतो त्याचा खासदार काँग्रेसचा,
आमदार मनसेचा आणि सर्व नगरसेवक मनसेचे! जिथे शिवसेनेला लोकसभा, विधानसभा आणि
महापालिका या तीनही स्तरांवर एकही जागा मिळू नये तिथे स्थानिक लोकांचा भरघोस
पाठिंबा आहे असे म्हणणे कितपत योग्य ठरते? पण न्यायालयाला ते पटले बुआ!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">अशाप्रकारे न्यायालयाने मग यंदाही दसरा मेळाव्याला परवानगी देण्याचे ठरविले. <i>‘हे
सर्व आधीच ठरलेले होते</i>’ अशी टिप्पणीही ऐकायला मिळाली. आधीच म्हणजे सर्वच
‘विधिलिखित’ असते अशा अर्थाने हो! असो. तर परवानगी देताना न्यायालयाने याहीवर्षी
ध्वनीपातळी मोजण्यासाठी एक समिती नेमण्याचे आदेश दिले. त्या समितीत सुमेरा अब्दुलअली
यांचा समावेश असावा असे म्हणताच त्या त्वरित म्हणाल्या ‘माफ करा न्यायमूर्ती
महोदय, पण मला ह्या समितीवर राहायचे नाही.’ त्यावर न्यायमूर्तीनी का असे विचारताच
बाणेदारपणे त्या म्हणाल्या की ‘माझ्या <a href="http://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK4"></a><a href="http://www.blogger.com/blogger.g?blogID=4609481811653178410" name="OLE_LINK3">नोन्दी</a> या निष्पक्ष असतात आणि त्यांना
किंमत दिली जावी असं मला वाटतं’. त्यांनी गेल्यावर्षीच्या नोन्दी, त्यावर झालेला
चौकशीचा फार्स, आरोप आणि पर्यायाने त्या नोन्दीन्ना दाखवलेली केराची टोपली याचा समाचार
अक्षरशः दोन वाक्यात घेतला. सर्वजण सर्द झाले. आता हत्ती गेलाय म्हटल्यावर पुढे
शिवसेनेच्या वतीने मागणी करण्यात आली की <i>१३ तारखेला</i> <i>मेळावा असला तरी मैदान
११ तारखेपासूनच ताब्यात मिळावे तयारीसाठी. </i>कोर्ट एवढे वाकले होते की हीसुद्धा
मागणी लगेच मान्य करण्यात आली, पण विरुद्ध बाजूने लगेच निदर्शनास आणले की ही मागणी
आत्ताच केली जात आहे, महापालिकेकडे केलेल्या अर्जात तशी मागणी नाही अथवा प्रस्तुत
याचिकेतही तशी मागणी नाही. मग कोर्ट दोन पावले मागे गेले आणि १२ तारखेपासून मैदान
दिले गेले. काय म्हणावे याला? (बातम्यात ११ तारखेपासून डीएल गेल्याचा उल्लेख आहे,
लेख प्रकाशित होईपर्यंत न्यायालयाचा निर्णय शोधूनही संदर्भास उपलब्ध होऊ शकला
नाही.) </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">कोर्टाच्या आत उपस्थित असलेल्या लोकांना खटकलेली बाब म्हणजे महापालिकेने न
केलेला विरोध, राज्य सरकारने न केलेला विरोध. महापालिकेने तर अत्यंत संशयास्पद
भूमिका घेतली. सरळ स्पष्टपणे विरोध करणे अपेक्षित असताना गुळमुळीत विधाने आणि
बोटचेपेपणा का झाला हे सुद्धा अनाकलनीय आहे. खेळाचे मैदान, शांतता क्षेत्र,
मैदानाची नंतर होणारी दुरवस्था असे सर्व बिंदू उपलब्ध असतानाही त्याचा अनुल्लेख हा
खूप बोलका होता. न्यायदेवता आंधळी असते पण तिच्या पुजाऱ्यांनी डोळसपणा दाखवायला
नको का? </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">आगामी काळ : </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">न्यायालयाने दिलेला निर्णय हा कायद्याच्या ताकदीचा असतो. त्याला कायद्याचेच
वजन असते. आणि कायद्यासमोर सर्वजण सारखे असतात. तेव्हा उद्या जर कोणी मैदानावर
धार्मिक कार्यक्रम केले तर कुणालाही वावगे वाटू नये. कोणत्या तोंडाने त्याला विरोध
करायचा? एकाला एक न्याय आणि दुसऱ्याला दुसरा असे होऊ शकत नाही. भारतीय राज्यघटना ही
सर्वोपरि आहे आणि तिने सर्व भारतीय नागरिकांना समानतेने जगण्याचा हक्क दिला आहे.
त्यामुळे न्यायालयाच्या अशा निर्णयामुळे हे मैदान आता अशाप्रकारच्या
सामाजिक-धार्मिक कार्यक्रमांना खुलेच झाले आहे अशी भावना सामान्य जनतेची झाल्यास
त्यात काहीही चुकीचे नाही. आणि असे सामाजिक-धार्मिक-पारंपरिक कार्यक्रम झाल्यास
त्याला विरोध होऊ शकत नाही. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">कायद्याचे भय राहात नाही हा एक प्रकार लोकशाहीला अत्यंत घातक असतो. किंवा
काहीजण कायदा वाकवून घेऊ शकतात आणि तसा टेम्भा मिरवतात हाही प्रकार लोकशाहीसाठी
लाजिरवाणा असतो. आणि त्यात सहभागी असणारे (सहकार्य करणारे अथवा कृतीहीन राहून मदत
करणारे) सर्वजण हे लोकशाहीचे आणि न्याय-समतेचे मारेकरी असतात.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">तेव्हा आता शिवाजी उद्यान कार्यक्रमांना खुले झाले आहे हो SSS ... अशी दवंडी
पिटत उच्चरवाने म्हणायला हरकत नाही ‘वाजवा रे वाजवा...’ </span><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-11921910648734135052013-09-12T03:12:00.001+05:302013-09-12T03:12:54.189+05:30मालेगाव बॉम्बस्फोटामागील अदृश्य हात <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">वाचता-वाचता येणारी झोप ही सर्वोत्तम असते हे तर खरेच; पण
झोपच उडवणारे पुस्तक म्हणजेच उत्तम पुस्तक हेही तितकेच खरे! </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">गेल्या आठवड्यात मी हे पुस्तक पूर्ण केल्याच्या रात्री शांत
झोपू शकलो नाही. आणि तेव्हाच निश्चित केले की आपल्या वाचकांपर्यंत, विचार करणाऱ्या
लोकांपर्यंत हे पुस्तक पोहोचवायचे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">लेखकाचा आणि माझा पूर्वपरिचय नाही. मी पुस्तकातील पात्रांना
भेटलेलो नाही. पण महानाट्य काय असू शकते आणि ते किती भयानक असू शकते याची केवळ
कल्पना पुस्तक वाचल्यावर येते. लेखक विक्रम विनय भावे. एक संसारी मराठी हिंदू
तरुण. एका चित्रपटगृहाबाहेरच्या झालेल्या बॉम्बस्फोटाबद्दल आरोपी. सध्या जामिनावर
बाहेर.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">कारागृहात असताना लेखकाचा अगदी जवळून सबंध येतो मालेगाव
स्फोटासंदर्भात आरोपी असलेल्या हिंदू आणि मुस्लिम बंद्यांशी. लेखक हा त्यावेळी
लेखक नसतो. सहबंदी असतो. त्याला लेखनाचा पूर्वानुभव असावा असे शैलीवरून वाटते पण
तसा उल्लेख कोठे नाही. सहज गप्पा म्हणून विषय निघतात आणि लेखकासमोर एक प्रचंड मोठे
महानाट्य उलगडत जाते. हिंदू आरोपी मेजर श्री. रमेश उपाध्याय, लेफ्टनंट कर्नल श्री.
प्रसाद पुरोहित, श्री. समीर कुलकर्णी, श्री. राकेश धावडे, श्री. अजय राहिरकर,
श्री. शाम साहू, श्री. शिवनारायण कलसंग्रा, श्री. जगदीश म्हात्रे आणि शंकराचार्य
स्वामी यांच्याबरोबर एकाच अंडासेल मध्ये
व्यतीत केलेला काळ अन् कालांतराने तिथे आलेले मुस्लिम आरोपी उदा. डॉ. फारूक इकबाल
अहमद मगदूमी या सर्वांमुळे या नाट्याचे धागे जुळत जातात. एक अदृश्य चित्र
स्पष्टपणे समोर येऊ लागते. कारागृहातून जामिनावर बाहेर पडल्यानंतर प्रस्तुत
लेखकाला माहिती अधिकाराच्या अर्जांवर काही माहिती मिळते, आरोपींच्या वकिलांची भेट
होते, जुने रेकॉर्ड्स चाळता येतात, अन्य व्यक्तिंना भेटता येते आणि मग
परिश्रमपूर्वक या सर्व सामग्रीवर पुस्तकाची निर्मिती होते.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">हे पुस्तक हे केवळ पुस्तक नाही, ती एक व्यथा आहे. अनाकलनीय
वाटणारे सोपे करून सांगण्याची केलेली शर्थ आहे. पहिल्याच प्रकरणात लेखक
लिखाणामागची भूमिका तर स्पष्ट करतोच पण हेही सांगतो की त्याने सत्याशी प्रतारणा न
करता, ऐकीव माहितीपेक्षा कागदपत्रांवर अधिक भर देऊन निर्भीडपणे ते वाचकांसमोर
मांडण्याचा प्रयत्न केला आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">दुसऱ्या प्रकरणात मालेगाव प्रकरणातील आरोपींची भेट कशी झाली
याचा उल्लेख करून एक आरोपी श्री. समीर कुलकर्णी यांनी कारागृह प्रशासनाकडे
‘रक्तदानाच्या परवानगीची मागणी’, ती धुडकावून लावल्यावर त्यांनी पत्राद्वारे उच्च
न्यायालयात केलेली याचिका, मेजर रमेश उपाध्याय यांचे कारागृह प्रश्न
सुधारण्यासाठीचे प्रयत्न यांची नोंद आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">तिसऱ्या प्रकरणापासून पुस्तक मनाची पकड घ्यायला लागते. यात
पात्रपरिचय आला आहे. अगदी इथूनच आपण पुस्तकाशी समरस व्हायला सुरुवात होते. जणू
पहिल्या रांगेत बसून पाहतोय असे. संस्कृतमधे एम.ए. केलेले सुधाकर चतुर्वेदी
कारागृहातच या बंद्यांना कालिदासाचे मेघदूत रंगवून सांगत होते. लेखकाला हे समीकरण
कळेना. हळव्या मनाचा, विद्वान, सुसंस्कृत माणूस अन् मानवतेला काळिमा फासणाऱ्या
बॉम्बस्फोटाच्या आरोपावरून तुरुंगात? म्हणून विक्रमजी सुधाकर चतुर्वेदींना विचारते
झाले आणि पाचव्या प्रकरणात ए.टी.एस. ने कशाप्रकारे फसवून त्यांना ताब्यात घेतले
याचा उहापोह आला आहे. कुणी बागडे नावाच्या अधिकाऱ्याने आणि त्यांच्या ४-५ धटिंगण
सहकाऱ्यांनी पकडून सुधाकरजींना शिव्या देत, कानाखाली मारून जीपमध्ये कोंबले.
पुन्हा शिव्या हासडत म्हणाले <i>“मादरचोद, बॉम्बस्फोट करता काय? आता तुझ्या गांडीत
बॉम्ब लावतो, सगळी आय-माय आठवेल तुला भडव्या.”</i> हात-पाय बांधून लाथाबुक्क्यांनी
तुडवत पोलीस स्टेशनात नेले. पुढची २ पाने हा अत्याचार वाचवत नाही अशाप्रकारचा आहे.
हवे ते जबाब काढून घेण्यासाठी मारहाण, त्याचे प्रकार आणि मारणारे अधिकारी यांचा
नावासकट उल्लेख आला आहे. कोरे कागद पुढ्यात ठेऊन बळजबरीने साक्ष द्यायला लावली,
खोटे पंचनामे तयार केले, अंगावरचे सर्व कपडे फाडून टाकले या गोष्टी कपोलकल्पित वाटत
नाहीत. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">पुढे तर मुंबई ते भोपाळ हा विमानप्रवास कसा खोट्या नावाने
म्हणजे सुधाकर चतुर्वेदीला ‘संग्रामसिंग’ दाखवून केला गेला. ते विमान ‘इंडिया
बुल्स’ या खाजगी कंपनीचे सात आसनी विमान होते. भोपाळ ला सुधाकरजींना समीर
कुलकर्णीला फोन करायला लावला. त्याला फसवून ताब्यात घेतले आणि परतीच्या प्रवासातसुद्धा
‘संग्रामसिंग’ ही खोटी नोंद करून तशी बनावट कागदपत्रे <a href="" name="OLE_LINK2"></a><a href="" name="OLE_LINK1">ए.टी.एस.</a> च्या
अधिकाऱ्यांनी सादर करून मुंबई गाठली. परतीला सुद्धा ‘इंडिया बुल्स’ कंपनीचे तेच सात
आसनी विमान होते. ही सर्व माहिती ए.टी.एस. च्या त्या अधिकाऱ्यांच्या नावांसकट
माहिती अधिकारात उघड झाली आहे. वास्तविक ह्यात खाजगी कंपनी कशी आली? कोणाच्या
इशाऱ्यावर हे सर्व चालू होते? ‘इंडिया बुल्स’ आणि त्याच्या मालकांची/अधिकाऱ्यांची
या सर्व प्रकारात चौकशी व्हायला नको का? ए.टी.एस. चे अधिकारी मिंधे झाले होते काय?
त्यांना कुणाची भीती वाटत होती? त्यांच्यावर कुणाचा दबाव होता? न्यायालयाने ‘इंडिया
बुल्स’ आणि असे कर्तव्यच्युत अधिकारी यांजकडे खुलासा मागून सखोल चौकशीचे आदेश
द्यायला हवेत की नको? ही सर्व प्रश्नांची जंत्री वाचकाच्या डोक्यात फिरत राहते..</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">चतुर्वेदींना अटक झालीये २०.११.२००८ रोजी..पण त्यांची ब्रेन
मॅपिंग ची चाचणी मात्र ११.११.२००८ रोजी करण्यात आली. काय ही तत्परता! कोणाच्या
इशाऱ्यावर?</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">चतुर्वेदींनी तर सरळच कोर्टाकडे केलेल्या याचिकेत म्हटले
आहे की आपले अपहरण करून आपल्याकडून घराच्या किल्ल्या काढून घेण्यात आल्या आणि ए.टी.एस.
चे अधिकारी सहाय्यक पोलीस निरीक्षक बागडे यांनी आर.डी.एक्स. मिश्रित माती तेथे
टाकली आणि याच मातीचा पुढे पंचनामा करून बॉम्ब तिथेच बनवल्याचा सपशेल खोटा पुअरावा
तयार करण्यात आला. बागडे यांची चौकशी कसून व्हायला नको का? इंडिया बुल्स चे विमान
अटकेआधीच कसे वापरायला मिळते याचा खुलासा व्हायला नको का?</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">असे वेचक, अचूक आणि वाचकाच्या मनात रुतणारे १४ मुद्दे देऊन
लेखक पुढे सरकतो. ७ व्या प्रकरणात मुस्लिम आरोपींच्या कथा-व्यथा आल्या आहेत. लेखक
प्रकरणाची सुरुवात आपल्याशी निगडित खटल्यातील साक्षीदाराचे उदाहरण देऊन करतो. शरद
बळीद या इसमाला पोलिसांनी साक्षीदार म्हणून उभा केले. त्याने हिंदू असल्याचे
सांगितले. पण उलटतपासणीत त्याने बरेच आढेवेढे घेऊन मग ख्रिश्चन असल्याचे मान्य
केले. शिवाय चर्चच्या आवारात आपण राहतो याचीही कबुली त्याने दिली. ख्रिस्ती
धर्मांतरणाला विरोध करणाऱ्या हिंदुत्वनिष्ठांना विरोध करण्याच्या भूमिकेतून
त्यांना गोवणे हा शरद बळीद चा हेतू असावा हा लेखकाने दिलेला तर्क नाकारता येत
नाही. मा. न्यायालयाने या शरद ची साक्ष रद्दबातल ठरवली. पुढे लेखक कोल्हापूरला
गेल्यावर त्याच्या लक्षात आले की शरद बळीद हा पोलिसांचा आवडता साक्षीदार आहे.
कित्येक प्रकरणांत त्याने साक्षीदाराची आणि पंचाची निर्णायक भूमिका निभावली आहे
आणि ते गरीब बिचारे आरोपी अशा पुराव्यांच्या आधारे आज तुरुंगवास भोगत आहेत. या
पार्श्वभूमीवर मुस्लिम आरोपींना सुद्धा फसवून गोवल्याचे लेखक विविध तर्कांच्या आणि
माहितीच्या आधारे निर्भेळपणे स्पष्ट करतो. मुस्लिम आरोपींची कारागृहातील वागणूक,
त्यांची धर्मनिष्ठ आणि प्रेमळ वागणूक, डॉ. फारूक इकबाल चे कैद्यांना वाटणारे
आधाराचे स्थान, आणि स्वतः मिळवलेली कागदपत्रे, कायद्याची माहिती, सहाय्यभूत
न्यायनिवाडे उदार मनाने आणि मोकळेपणाने हिंदू सहबंद्यांना देणे याचाही उल्लेख आला
आहे. मालेगाव प्रकरणात गोवले गेलेले हे मुस्लिम आरोपी आपले सहबंदी हिंदू आरोपी
न्यायालयातून पुन्हा आल्यावर उत्कंठेने विचारत असत की आज काय काय झाले.. माझ्यामते
हे मुस्लिम आरोपी आज जामिनावर बाहेर आहेत.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">पुढे कर्नल श्री. पुरोहित, बेपत्ता दिलीप पाटीदार चे गूढ, मेजर
श्री. रमेश उपाध्याय यांच्यावरील आरोप, राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघावरील आरोप, साध्वी
प्रज्ञासिंग अशा अनेक पैलूंचा धांडोळा लेखकाने घेतला आहे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">साध्वीवरील पोलिसी अत्याचारांची परिसीमा तर रक्त खवळून
टाकते. तिला आवश्यक त्या वैद्यकीय सुविधा न पुरविण्याबरोबरच तिला संभोगाच्या
अश्लील चित्रफिती दाखवण्यात आल्या आणि नृशंस मारझोड करण्यात आली या बातम्या केवळ ऐकीव
नसाव्यात. साध्वी प्रज्ञासिंगला अजूनही जामीन मिळू नये आणि कारागृहात पिचत
राहण्याची सत्वपरीक्षा तिला द्यावी लागावी यापरतें अधिक दुर्दैव ते कोणते!
साध्वीवर कारागृहातीलाच एका मुस्लिम महिलेने केलेल्या हल्ल्याची दखल घेतली जात नाही.
पण सिमीच्या काही सदस्यांनी भारतविरोधी घोषणा देऊन एका तुरुंग कर्मचाऱ्याला मारहाण
केली त्याबाबत तुरुंगाधिकारी स्वाती साठे यांनी कडक पावले उचलताच काही निवडक अधिकाऱ्यांना
गृहमंत्रालयाने बोलावून घेऊन सज्जड दम भरला आणि ‘स्वाती साठे यांना अडकवा’ असे
सांगितल्याची कुजबूज लेखकाच्या कानावर येत असे. याच स्वाती साठेंवर बिलाल नाझकी या
मुंबई उच्च न्यायालयाच्या न्यायाधीशांनी ठपका ठेऊन खटला चालवायला दिला आणि
साठेंविरुद्ध निकाल दिला. हे निकालपत्र सर्वोच्च न्यायालयाने मोडीत काढले. स्वाती
साठे यांच्यावर दोषारोप करणाऱ्या पाकिस्तानवादी कैद्यांची बाजू श्री. नाझकी यांनी
का घेतली असावी? नाझकी यांनी काश्मिरात लढणाऱ्या भारतीय जवानांविरुद्ध गरळ ओकण्याचे
कारण काय? श्री. नाझकी यांचे धोरण कोणाला धार्जिणे आहे? असे प्रश्न लेखक उपस्थित
करतो. याची सखोल चौकशी व्हायला हवी.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">लेखक साहित्यिक ताकदीने विषयाला भिडतो – <i>“चतुर्वेदी
यांनी केलेली याचिका व सैन्यात असलेली अस्वस्थता, यांमुळे राष्ट्रीय तपास
यंत्रणेला कोंबडे झाकून सूर्याचे उगवणे थांबविण्याच्या आपल्या सत्यद्रोही
खटाटोपातील व्यर्थता एक दिवस निश्चितपणे जाणवेल.”</i> </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">या पुस्तकात असे अनेक पैलू आले आहेत ज्या सर्वाचीच नोंद मी
इथे करणार नाही. पण हे पुस्तक सर्व विचार करणाऱ्या, चिंता करणाऱ्या सुजाण नागरिकांनी
वाचायला हवे. शरद पवारांनी पुण्यातील भाषणात दहशतवादाचे उघडपणे केलेले समर्थन,
इफ्तार पार्ट्या झोडणारे आपले नेते, हज अनुदान बंद करा असे सर्वोच्च न्यायालयाने
निकाल देऊनही नवीन हज हाऊसेस बांधणारे सरकार, मदरशांवर कोट्यवधींची खैरात उधळणारे
दळभद्री राज्यकारभारी, भाषणांनी हिंदू आणि मुस्लिम जनतेला चिथावणी देणारे हिंदू
आणि मुस्लिम ‘स्वयंघोषित’ नेते हे असे सर्वजण अजूनही अदृश्य राहू शकतील? अस्वस्थ
करणारे प्रश्न...</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-NptPqPrmdrk/UjDi7NW6PwI/AAAAAAAAAlE/K0VPYMhXEPA/s1600/ScreenHunter_02+Sep.+10+22.19.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="http://4.bp.blogspot.com/-NptPqPrmdrk/UjDi7NW6PwI/AAAAAAAAAlE/K0VPYMhXEPA/s640/ScreenHunter_02+Sep.+10+22.19.jpg" width="408" /></a></div>
<br />
पुस्तकाचे मुखपृष्ठ आणि मलपृष्ठ<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-kjk1oturhyw/UjDi-uWUK6I/AAAAAAAAAlM/wHsCHxjd1Ig/s1600/ScreenHunter_04+Sep.+10+23.07.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="http://3.bp.blogspot.com/-kjk1oturhyw/UjDi-uWUK6I/AAAAAAAAAlM/wHsCHxjd1Ig/s640/ScreenHunter_04+Sep.+10+23.07.jpg" width="582" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><b><u>पुस्तक मिळवण्यासाठी संपर्क करा</u> –</b> गुरुकृपा प्रतिष्ठान,
द्वारा – हिंदू विधिज्ञ परिषद, ३०५, बिर्या हाऊस, पेरिन नरीमन रस्ता, बाजारगेट
फोर्ट, मुंबई – ४००००१. मो. ९२०९१७०४४५.<br />आणि हो, आपल्या प्रतिक्रियांची प्रतिक्षा मला आहेच, नेहेमीप्रमाणे...<o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com34tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-90893214536418031792013-08-29T00:40:00.000+05:302013-08-29T00:41:21.695+05:30पाकिस्तानातील मदरसे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><i>['सांस्कृतिक वार्तापत्र' या पुणे स्थित पाक्षिकासाठी लिहिलेला हा लेख इथे पुनर्मुद्रित करत आहे.]</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">हिंदू आणि त्यातूनही मराठी मनाला असा प्रश्न पडणे साहजिक
आहे की, शेजारील राष्ट्रातील धार्मिक शिक्षण देणाऱ्या प्रणालीचा एवढा विचार
करण्याची आवश्यकता काय आहे? परंतु सांस्कृतिक वार्तापत्राचे जे वाचक आहेत त्यांना
खचितच या विषयाचे गांभीर्य माहित आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पाकिस्तान आपले केवळ शेजारी राष्ट्र राहिलेले नाही तर ते एक
उघड ‘शत्रूराष्ट्र’ त्याच्या आरंभापासूनच झालेले आहे. भारतविरोध-हिंदूविरोध हा
त्याच्या निर्मितीचा पाया आहे. किंबहुना म्हणूनच पाकिस्तानातील ‘मदरसा’ या एका
प्रणालीचा आपण सखोल विचार केला पाहिजे.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">धर्म हा शब्द पूर्वीपासूनच चर्चेचा विषय राहिलेला आहे.
परंतु पश्चिमी जगताला ‘रिलिजन’ या शब्दातून जो बोध अपेक्षित आहे तो भारतीय अथवा
हिंदू मनाला ‘धर्म’ या शब्दातून अपेक्षित नाही. तेव्हा रिलिजन म्हणजे संप्रदाय होऊ
शकेल, धर्म नव्हे. म्हणून इस्लाम अथवा ख्रिश्चन हे संप्रदाय होत. उपासनापद्धती
होत. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">इस्लाम संप्रदायाचा हिंसक मार्गावरील विश्वास लपून राहिलेला
नाही. बुत शिकन, बुत परश्त, जिहाद, जिझिया, जकात, काफर, दार उल् हरब, दार उल्
इस्लाम या संकल्पनांमधून उघडपणे इस्लाम एका सर्वव्यापी इस्लामी जगताचेच स्वप्न
पाहतो आणि ते सत्यात उतरवण्यासाठी हिंसेचा आधार घेतो हे सर्वविदित सत्य आहे. या
इस्लामच्या मार्गावर ‘मदरसा’ कशाप्रकारे सहाय्यभूत ठरते, मदरसांतून कसे कार्य
चालते, त्यात बदल होऊ शकतील का? अशा प्रश्नांचा विचार या लेखात केला आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">जन्मतःच कोणी अतिरेकी नसतो. अतिरेकी हे पद्धतशीरपणे घडवले
जातात. त्यांचे काफिले तयार केले जातात आणि मग ते सोडले जातात रक्तपात
घडवण्यासाठी. संसदेवरील हल्ल्याच्या, २६/११ च्या मुंबईच्या आणि तत्सम घटनांच्या
द्वारे भारतीय आता या प्रकाराशी चांगलेच परिचित झाले आहेत. जगभर चिंतेचा विषय होऊन
राहिलेल्या इस्लामी मूलतत्ववादाच्या प्रकटीकरणात ‘मदरसा’ आपली प्रमुख भूमिका बजावत
आहे. आणि त्यामुळेच आपले शत्रुराष्ट्र असलेल्या आणि इस्लामी अतिरेकाचे वैश्विक अपिकेंद्र
असलेल्या ‘पाकिस्तानातील मदरसे’ कसे काम करतात, त्यांची कार्यपद्धती कोणती हे जाणून
घेण्याची आवश्यकता आहे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरसाचे थोडक्यात वर्णन करायचे झाले तर म्हणता येईल की, ‘इस्लाम
संप्रदायाचे एकसुरी, कट्टर, झापडबंद प्रशिक्षण देणाऱ्या निवासी संस्था म्हणजे
मदरसा’. मुले तिथे चार भिंतीत राहूनच हे प्रशिक्षण घेतात. त्यांना तिथे इस्लाम कसा
सर्वश्रेष्ठ आहे आणि संपूर्ण जगावर केवळ इस्लामचे राज्य आणणे हे आपले कसे
जीवनकर्तव्य आहे याचा पाठ पढवला जातो. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">प्रवेशप्रक्रिया – </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरसांमध्ये सर्वांनाच मुक्त प्रवेश नसतो. प्रवेशपरीक्षा
यशस्वीरीत्या पूर्ण करणाऱ्या विद्यार्थ्यांनाच मदरसा प्रवेश मिळतो. तेव्हा ज्या
मुलांना प्रवेश मिळालेला असतो त्यांच्या मनावर मुळात आधी हे बिंबवले जाते की ते
‘विशिष्ट बुद्धिमान वर्गातील आहेत’. ‘१०० पैकी २ अत्यंत हुशार मुले केवळ निवडली
गेली आहेत’ इत्यादी. उदाहरणार्थ भारतातील प्रसिद्ध दार – उल् – उलूममध्ये नऊशे
जागांसाठी सुमारे नऊ-दहा हजार मुले दरवर्षी प्रवेशपरीक्षा देतात. ९ -१० अशा
कोवळ्या आणि संस्कारग्रहणक्षम वयातील ही मुले असतात. मदरसातील सर्व मुले अगदी गरीब
घरातील आणि आर्थिकदृष्ट्या दुर्बलच असतात असे नव्हे. मध्यम वर्गातील मुलेही मदरसात
पाठवली जातात. पण प्रामुख्याने शेतमजुरांची, रोजंदारीवर गुजराण करणाऱ्या लोकांची
मुले मदरसात येतात. पाकिस्तानातील पंजाब प्रांतात मुलतान, बहावलपूर अशा ठिकाणी
ह्याची घनता जास्त दिसून येते. पख्तुनी जमातीमध्ये आपल्या मुलांना मदरसात
पाठवण्यावर विशेष भर दिसून येतो. पाकिस्तानातील मदरसात तर मलेशिया, थायलंड,
अफगाणिस्थान, उझबेकिस्तान येथूनही मुले दाखल होतात. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-ueBmpN56y1M/Uh5HvwxvmlI/AAAAAAAAAkU/Q9wq0dKB_zk/s1600/madarasa1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://4.bp.blogspot.com/-ueBmpN56y1M/Uh5HvwxvmlI/AAAAAAAAAkU/Q9wq0dKB_zk/s400/madarasa1.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">प्रशिक्षण – </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरसात शिकवणारे अध्यापक हे स्वतःसुद्धा मदरसातील शिक्षणक्रम पूर्ण केलेलेच
असतात. अध्यापक आणि विद्यार्थी अशा सर्वांनीच मदरसाच्या प्रांगणात पूर्णकाळ राहूनच
शिकायचे असते. सर्वप्रथम वाचन-लेखन शिकवले जाते. ‘आपल्या देवाला समाधानी
करण्यासाठी आपण सर्वस्वसमर्पण करून जिहादसाठी तयार होणे आणि इतरांना तसे बनवणे आणि
हे आपले ईश्वरप्रदत्त कार्य आहे असे समजणे’ हा हेतू प्रामुख्याने मदरशातील
शिक्षणातून जोपासला जातो. देवबंदी आणि अह्ल-ए-हादिथ या इस्लामिक पंथांमधील
अध्यापकांचे मदरशांतून प्राबल्य दिसून येते. ज्यू, ख्रिश्चन आणि हिंदू हे
मुस्लिमांवर कसे अत्याचार करत आहेत आणि त्यातून “इस्लाम खतरे में है” हे सतत
सांगितले जाते. ८० च्या दशकात जनरल मोहम्मद</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">-<span lang="MR">झिया</span>-<span lang="MR">उल्</span>-<span lang="MR">हक (कारकीर्द
१९७७-१९८८) यांनी पाकिस्तानातील शिक्षणाचे जोरदार इस्लामीकरण केले. अशा कट्टर
इस्लामिक प्रशिक्षणातून अतिरेकी तयार होणारच नाहीत हे म्हणणे धाडसाचेच ठरेल.
झिया-उल्-हक यांचा मोठा वाटा पाकिस्तानातल्या मदरशांत लक्षणीय वाढ होण्यात आहे. तेव्हापासून
मदरशांची संख्या वेगाने सतत वाढतीच राहिली आहे. मदरशातील स्नातकांना पाकिस्तानी
सैन्यात भारती करण्याची सुरुवातदेखील जनरल झिया-उल्-हक यांच्याच काळात झाली. किंबहुना
२६/११ च्या मुंबई हल्ल्यातील एकमेव जिवंत अतिरेकी (आता पैगंबरवासी) अजमल कसाबने
आपण मदरशात शिक्षण घेतल्याची कबुली दिली होती. पण असे मदरशातून तयार झालेले युवक
हे मनापासून जिहाद करणे हे त्यांचे </span>‘<span lang="MR">ईश्वरी कार्य</span>’<span lang="MR"> असल्याचे मानतात. आणि जिहाद केल्यावर जन्नत मिळते असाही त्यांचा
दृढविश्वास असतो. किंबहुना असे युवक जिहादला निघून जाताना अतिरेकी संघटना
त्यांच्या कुटुंबाला पूर्ण सांभाळण्याची ग्वाही देतात. मदरसे या सर्व गोष्टींमध्ये
प्रमुख भूमिका पार पाडतात.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">तेव्हा मदरशातील प्रशिक्षणक्रमाचा हेतू हा केवळ इस्लामी
तत्ववेत्ते तयार करणे असा नसून त्याबरोबरीनेच आक्रमक इस्लामची सैद्धांतिक मांडणी
करतील असे विद्वान घडवणे, मदरशात शिकवू शकतील असे अध्यापक तयार करणे, फिलीपाईन्स,
थायलंड, मलेशिया अशा ठिकाणी जाऊन नवे मदरसा उघडू शकतील, वेळप्रसंगी जिहादला तयार
होतील अशा युवकांना तयार करणे हा आहे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-hdr9Te8ZBwU/Uh5IN0cpx8I/AAAAAAAAAkc/zHQ9mDcb7EE/s1600/madarasa2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="280" src="http://2.bp.blogspot.com/-hdr9Te8ZBwU/Uh5IN0cpx8I/AAAAAAAAAkc/zHQ9mDcb7EE/s400/madarasa2.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">आर्थिक गणित – </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">कोणतीही संस्था, संघटना चालविताना आर्थिक बाबीचा विचार करावाच लागतो.
पाकिस्तानातील मदरसा याला अपवाद नाहीत. २०१२ मध्ये पाकिस्तानी सरकारने जवळपास ७ ते
१० कोटी डॉलर्सची मदत मदरशांना दिली होती. त्यामुळे राज्यपुरस्कृत मदरसासुद्धा
आहेतच; परंतु पाकिस्तानातील मदरसांचा मुख्य आर्थिक स्त्रोत आहे सौदी अरेबिया. सौदी
अरेबियाहून प्रचंड प्रमाणावर पैसा हा इस्लामला चालना देण्यासाठी भारतातसुद्धा येत
असतो. त्याला ‘पेट्रो डॉलर्स’ ही संज्ञा प्रचलित आहे. असाच निधी पाकिस्तानात
सौदीहून पाठवला जातो. जागतिक राजकीय अभ्यासकांचे असे मत आहे की साधारणपणे ८० च्या
दशकात सौदी अरेबियाहून पाठवल्या जाणाऱ्या या निधीचा ओघ वाढला आणि त्याचे प्रमुख
कारण म्हणजे रशियाशी लढण्यासाठी पाक-अफगाण जमाती तयार करणे, इस्लामचा जागतिक
प्रभाव वाढवणे. कसेही असले तरी आज सौदी अरेबिया आणि अरब अमिरातीहून येणारा पैसा हा
पाकिस्तानातील मदरशांचा मुख्य आर्थिक आधार राहिला आहे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">‘पाकिस्तानात आजमितीला २५,००० नोंदणीकृत मदरसे आहेत’ असे
‘इंटरनॅशनल हेराल्ड ट्रिब्यून’ आपल्या अभ्यास अहवालात म्हणतो. आणखी कित्येक मदरसे अनधिकृत
आहेत. एकट्या इस्लामाबादेत ८३ बेकायदेशीर मशिदी आणि त्याला जोडलेले मदरसे आहेत.
ह्या बेकायदेशीर संस्थांवर हातोडा चालवायला कुणाचीच राजवट धजावत नाही. कारण
त्यातून प्रतिकाराची आणि विध्वंसाची एक जबरदस्त लाट येईल असा अंदाज आहे. त्यामुळे
किमान हे मदरसे ‘वफकुल मदरिस अल् अरेबिया पाकिस्तान’ आणि ‘तंझीमुल मदरिस
पाकिस्तान’ या दोन संस्थांशी जोडले जावेत असा प्रयत्न पाकिस्तानचे अंतर्गत व्यवहार
मंत्री रेहमान मलिक यांनी केला. पण तोही असफलच ठरला.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">सुधारणा – </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरसांमधील
अभ्यासक्रम, इतर संप्रदायांबद्दलचा द्वेष, एकसुरी आणि कट्टर दृष्टिकोन या
सर्वांमुळे मदरशातून घटक रसायन तयार होत असल्याचे लक्षात आल्यानंतर या भस्मासुराला
शांत करण्यासाठी एकूणच मदरसाप्रणाली मध्ये बदल अथवा सुधारणा करण्याची आवश्यकता
सर्वांनाच भासू लागली. पाकिस्तानचे वेळोवेळचे राष्ट्राध्यक्ष आणि लष्करप्रमुख
यांनी या दिशेने सावध प्रयत्न कमीअधिक प्रमाणात केले. ठराविक मर्यादेपलीकडे तेही
काही करू शकले नाहीत. याचे कारण पाकिस्तानातील अत्यंत स्फोटक असलेली परिस्थिती.
त्यात मदरशांसारख्या धार्मिक संवेदनशील मुद्द्याला चाळवून आत्मनाश करून घ्यायला ते
तयार नाहीत. परवेझ मुशर्रफ यांनी आपल्या कार्यकाळात मदरशांनी जर बाकीचे विषयसुद्धा
शिकवले तर त्यांना आर्थिक मदत देण्याचे जाहीर केले, पण मदरशांनी मदत घेऊन नंतर
परीक्षणाला ठाम नकार दिला. भारतातसुद्धा अल्पसंख्यांकांच्या लांगूलचालनामुळे म्हणा
अथवा मुस्लीम अनुनायाच्या धोरणामुळे म्हणा, हा प्रश्न जटिल झालेला आहे. मदरशांच्या
सुधारणेसाठी खालील उपाय उपयुक्त वाटतात.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">१.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">सर्व मदरशांना नोंदणी सक्तीची करणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">२.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">सर्व नोंदणीकृत मदरशांना आर्थिक ताळेबंद मांडणे बंधनकारक
करणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">३.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरशांमधील अभ्यासक्रमावर निरीक्षकांचे लक्ष असले पाहिजे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">४.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरशांमधील मुलांना संगीत, योग असे इस्लामबाह्य अनुभव देणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">५.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरशांना संगणक पुरवून त्यांचे आधुनिकीकरण करणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">६.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">गणित, विज्ञान अशा विषयांचे शिक्षण देणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">७.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">भारतातील मदरशांचे अन्य राष्ट्रांशी सबंध तपासून पाहणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">८.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मुस्लिम समाजातील उदारमतवादी विचारवंतांची नेमणूक मदरसा
प्रबंधक म्हणून करणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpLast" style="line-height: 200%; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Utsaah;">९.<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरशांमध्ये खेळ व क्रीडाप्रकारांचे आयोजन करणे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मदरशांचे उत्पादन – </span></b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">कट्टरता, मूलतत्ववाद हा सर्वच संप्रदाय व
उपासनापद्धतींमध्ये कमीजास्त प्रमाणात असला तरी एखाद्या संप्रदायात जर नियमित आणि
नियोजनबद्ध रीतीने अशी निर्मितीप्रक्रिया होणार असेल तर त्यावर अंकुश हवा. गेल्या
काही वर्षातील दहशतवादी हल्ल्यांमधील आणि आत्मघातकी पथकांमधील पकडले गेलेले जिवंत
अतिरेकी जेव्हा चौकशीला सामोरे गेले तेव्हा त्यांनी आपले मूलभूत प्रशिक्षण हे
मदरशांतून झाल्याचे मान्य केले. लंडनमधील बॉम्बहल्ला, अफगाणिस्तानात होणारे हल्ले,
खुद्द पाकिस्तानमधील आत्मघातकी प्रकार यांना मदरशांतून तयार झालेले कट्टर जिहादी
तरुण हे जबाबदार होते. असे प्राणावर उदार होऊन जिहादसाठी तयार युवक घडवणे हे
मदरशांचे एक फलित अथवा हेतू आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify; text-indent: 36.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दुसरा हेतू म्हणजे इस्लामची भूमिका जागतिक विचारवंतांमध्ये
ठामपणे मांडणे, वैचारिक व्यासपीठांवरून जिहादची मांडणी करणे आणि अमेरिका, इस्त्रायल,
भारत, अशांविरोधात आवाज उठवणे, इस्लामला पोषक असे जन्मात तयार करणे, हिंसक घटनांचे
समर्थन करणे अशी कामे मदरशांतून निघालेले काही विद्यार्थी करतात. थोडक्यात कट्टर
इस्लामचे समर्थन करणारा विचारप्रवाह मजबूत करून हिंसक इस्लामला तात्विक बैठक
प्रदान करण्याचे काम हा गट करतो.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">वरील दोन हेतूंव्यतिरिक्त तिसरा हेतू म्हणजे या मदरसांतून
तयार होऊन निघालेले काही विद्यार्थी अस्तित्वात असलेल्या मदरशांचे योग्य संचालन
आणि नवीन मदरशांचे निर्माण व त्यासाठीचा प्रवास हे काम करतात. वर्तमान मदरशांतून
अपेक्षित असे फळ मिळावे यासाठी त्यांच्यावर लक्ष ठेऊन असणे, त्यांच्यातील उणीवांची
पूर्तता करणे, समस्यांचे निराकरण करणे, नव्या भरतीसाठी प्रयत्न करणे हा झाला एक
भाग आणि त्याबरोबरच नवीन मदरसा कुठे स्थापन होऊ शकतात याची चाचपणी करणे,
मदरशांच्या स्थापनेनंतर त्यांचे व्यवस्थापन करणे, या नव्या मदरशांवर अध्यापकांची
नेमणूक करणे आणि फिलीपाईन्स, मलेशिया, उझबेकिस्तान, भारत, थायलंड, बांगलादेश अशा
देशात प्रवास करून नवनवीन मदरसा निर्मितीसाठी प्रयत्न करणे असे काम हा गट करतो. मुल्ला-मौलवी
म्हणून ओळखले जाणारे हे मदरशांचे विद्यार्थी थोडक्यात नवीन बीज म्हणून अथवा
वादाच्या पारंब्यांसारखे काम करतात ज्यातून मदरसाप्रणाली चालू राहते, पुष्ट होते
आणि आणखी वाढते. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> पाकिस्तानात
नक्की किती मदरसे आहेत हे कुणीच सांगू शकत नाही कारण त्यांची नोंदणी नाही. अगदी
दुर्गम भागातसुद्धा मदरसे चालतात. बरेचदा आंतरराष्ट्रीय संघटनांचे आकडे हे
फुगवलेलेही असू शकतात. पाकिस्तानातील मदरशांपैकी ६४ टक्के देवबंदी, २५ टक्के
बरेलवी, ६ टक्के अह्ल-ए-हादिथ व ३ टक्के शिया आहेत. २००२ साली पाकिस्तानात सुमारे
९८८० मदरसे होते तर २००८ मध्ये त्यांची संख्या ४०,००० वर पोहोचली. पाकिस्तानातील
या सर्व मदरशांपैकी काही मदरशांतून खरोखरीच चांगले प्रशिक्षण दिले जातही असेल.
काही हाताच्या बोटांवर मोजण्याएवढे परोपकारी विद्यार्थीही बाहेर पडले असतील. पण या
सर्व जर-तर च्या गोष्टी झाल्या आणि मदरशांचे समर्थन करणारे याच धर्तीवर म्हणणे
मांडत असले तरीही आज इस्लामच्या वैश्विक दहशतवादाला वैचारिक, तात्विक बैठक पुरवणे
आणि प्रत्यक्ष जिहादला युवक तयार करणे हेच काम सर्वसाधारणपणे पाकिस्तानातील मदरसे
करत आहेत हे सत्य कुणीच नाकारू शकत नाही आणि नाकारल्यास नियती आपल्याला माफ करणार
नाही.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com1Mumbai, Maharashtra, India19.0759837 72.87765590000003618.595792699999997 72.232208900000032 19.5561747 73.52310290000004tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-44379114387423731532013-08-24T19:55:00.000+05:302013-08-24T20:15:05.962+05:30नरेंद्र दाभोळकरांची हत्या आणि शरद पवार… <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">कै. नरेंद्र दाभोळकरांच्या दुःखद निधनानंतर मी माझ्या
फेसबुक भिंतीवर खालीलप्रमाणे ‘कॉमेंट’ केली होती.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 36.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">“</span><span lang="MR" style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; color: #37404e; font-family: Utsaah, sans-serif; line-height: 115%;"><i><span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;">दाभोळकरांची हत्या आणि शरद पवार… </span><br style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;" /><span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;">. </span><br style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;" /><span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;">कै. नरेंद्र दाभोळकर यांच्या निर्घृण हत्येने कायदा सुव्यवस्थेचे तीनतेरा वाजल्याचे निश्चित आहे पण सर्व जनतेला आठवते आहे की, महाराष्ट्रातील दहशतवादाला खतपाणी घालण्याचे काम श्री शरद पवार थोड्याच दिवसांपूर्वी आपल्या वक्तव्याने केले होते…दहशतवाद्यांची बाजू घेऊन त्यांना एक प्रकारची मोकळीकच शरद पवारांनी दिली होती (पुणे येथील भाषण !)</span><br style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;" /><span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 18px; text-align: left;">माझे महाराष्ट्राच्या माननीय मुख्यमंत्र्यांना विनम्र आवाहन आहे की जर खरीच इच्छाशक्ती असेल तर इथे तिथे फुकटचे वायबार न काढता शरद पवारांवर खटला भरावा कारण कुणाही सूज्ञाला पुणे येथील त्यांचे दहशतवाद्यांची बाजू घेणारे भाषण आणि कालची धडक कृती याचा सबंध नाकारता येईल??? </span></i>”</span><span lang="EN-IN" style="background: white; color: #37404e; font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 36.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; color: #37404e; font-family: Utsaah, sans-serif; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">ज्यावर मोजक्या प्रतिक्रिया आल्या व जवळपास २५ जणांनी
आजमितीस ‘लाईक’ केले आहे.परंतु खाजगीत अनेकजणांनी याबाबतीत बोलणे केले. काहींनी
नापसंती दर्शविली, काहींनी टीका केली, प्रश्न विचारले, तर्क जाणून घेतला, तर बरेच
जणांनी सहमती दर्शवली. पण या सर्वामुळे ती प्रतिक्रिया विस्ताराने विषद करावी असे
वाटले आणि त्यामुळे हा लेखनप्रपंच. </span><span lang="EN-IN" style="background: white; color: #37404e; font-family: "Tahoma","sans-serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">दहशतवाद हा एकच प्रकारचा नसतो.
स्फोटके, शस्त्रहल्ले इथपासून ते वर्गात मुख्याध्यापकांच्या पाऊलांची चाहूल लागताच
धाकाने, दहशतीने चिडीचूप होणारी चिमणी पाखरं, हप्ते वसूल करणारे, वाळूमाफिये,
गल्लीचा दादा, वर्गणीखोर या सर्वांची दहशतच असते. दहशतवादाला आर्थिक (व्यापारीवर्गाद्वारे),
धार्मिक (जिहाद), भौगोलिक (सीमावाद), राजकीय (निवडणुका-हत्या), जातीय
(जात-पंचायती) अशी अनेक कारणे असतात. बॉम्बस्फोट झाला की, आम्ही नेहमीच उच्चरवाने
ऐकतो बुआ, ‘दहशतवादाला धर्म नसतो, रंग नसतो वगैरे; पण हिंदुत्वाला दहशतवादाच्या
आरोपीच्या पिंजऱ्यात उभे करणाऱ्या ढुढ्ढाचार्यांनाही आम्ही नेहमीच पाहतो. असो.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">तर मालेगाव बॉम्बस्फोट प्रकरणी
आरोपींचे दोन संच पकडण्यात आले. एक हिंदू तर एक मुस्लीम. दोघांवरही अजून गुन्हे
सिद्ध झालेले नाहीत. पण मुस्लीम युवकांची सुटका करण्यात आली अन् साध्वी
प्रज्ञासिंह वगैरे हिंदू गटातील आरोपी (तेही अद्याप निर्दोषच आहेत) मात्र अजूनही
तुरुंगातच आहेत. मुळात आधी हा प्रचंड जटिल प्रश्न आहे की, सरकारने दोन विविध
तपासयंत्रणांकडे हा तपास वेगवेगळ्या वेळी का सोपवला – NIA (National Investigation
Agency) आणि ATS-MH ( Anti Terrorism Squad, Maharashtra). त्यामुळे तपासाचे
तीनतेरा तर वाजलेच पण सामान्य जनतेच्या मनात संभ्रम निर्माण झाला. राज्यकर्ते
मोकाटच राहिले आपल्या फायद्यासाठी या तपासाचा वापर करून घ्यायला. आणि त्याचीच
परिणती ही शरद पवारांनी अक्कलहुशारीने आपली स्वार्थाची पोळी भाजून घेण्यात केली. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">पुण्यामध्ये दि. १० ऑगस्टच्या
आसपास भाषण करताना ते म्हणाले की, </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/60L61-WZMHA?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"> . त्यांची मजल हे म्हणण्यापर्यंत गेली की
त्यांनी का या देशाकडे आपला देश म्हणून बघावं? आता अशाप्रकारे दहशतवादाचे अथवा
समाजाविरुद्ध घातक काम करण्याचे समर्थन कोणी करणार असेल आणि तेही आमच्यासारख्या
कुणी ‘सोम्यागोम्या’ नव्हे तर महाराष्ट्राचा माजी मुख्यमंत्री, खासदार, केंद्रीय
कृषिमंत्री राहिलेला-असलेला माणूस, तर मग कोणाचे मनोधैर्य उंचावणार नाही हो?! </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">शिवाय ‘दहशतवादाला धर्म तर नसतोच’
ही बांग आम्ही दिवसातून ५-५ वेळा ऐकतो त्यामुळे पवारांनी केलेले विधान हे समाजातील
तद्दन दहशतवादी शक्तींना खतपाणीच होते हे निखालस सिद्ध आहे, जिथे अशाप्रकारे
मोकळीक मिळते अथवा दहशतवादाचे स्पष्टीकरण होते तिथे दहशतवादाने डोके वर नाही काढले
तरच नवल! म्हणजे गरम तेलात फोडणी टाकायची अन् वर तडतडू नये म्हणून कल्पना करायची
हा कोणता शहाजोगपणा?</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">निश्चितच पवारांनी पुण्यात
केलेल्या या अदाकारीमुळे दहशतवाद्यांचे मनोबल वाढल्याचे कोणीही सांगू शकेल.
राज्ययंत्रणाच पाठीशी आहे म्हटल्यावर कोण चिंता करतो हो?</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">कै. नरेंद्र दाभोळकरांची वैचारिक
पार्श्वभूमी काय होती, त्यांचा हिंदुत्वाला विरोध होता अथवा नाही; त्यांनी
ख्रिश्चन, मुस्लीम संप्रदायातील अंधश्रद्धांवर सोयीस्कर मौन राखले अथवा कसे
यासबंधी प्रस्तुत लेखात बोलणे हे विषयांतर होईल; परंतु नरेंद्र दाभोळकरांची हत्या हा
निखालसपणे दहशतवाद आहे, कारण ज्या कृत्याने जनसामान्यांच्या मनात प्रथमतः भीतीचे
आणि मग रागाचे वातावरण तयार होते – तो दहशतवाद!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">नरेंद्र दाभोळकर हे कोण होते हा
भाग इथे तितकासा महत्वाचा नाही. ते कुणी तुका बाजी पाटील, रंगा भिवा म्हात्रे अथवा
जि<span style="font-family: Utsaah, sans-serif;">वा</span> हरी देठे असा सामान्य अनोळखी, अपरिचित माणूस असता तरीही हा दहशतवादच ठरला
असता. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">त्यांच्या हत्येचे कारण हे त्यांची
अंधश्रद्धाविषयक कामगिरी, धर्मविचारांचे प्रतिपादन याच्याशी सबंधित आहे अथवा
मालमत्ता वाद, आर्थिक बाब, मानापमान असे अन्य काहीही आहे यावरूनसुद्धा ‘दहशतवाद’
आणि त्याची भीषणता यात तसूभरही फरक पडत नाही. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">याहीपलीकडे अगदी टोकास जाऊन
म्हणायचे तर मारेकऱ्यांनी दुसरेच कुणी समजून चुकून नरेंद्र दाभोळकरांना गोळ्या
घातल्या असल्या तरीही तो दहशतवादच!</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">तेव्हा दहशतवादी कृत्य तर होय आणि
करणारे कोणीही वर उल्लेखिलेल्या विविध शक्याशक्यतांच्या कोणत्याही हेतूने प्रेरित
असले तरीही ते दहशतवादीच नव्हेत काय?</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">दोन्हीही बाबी आता अत्यंत स्पष्ट
दिसू लागलेल्या आहेत. शरद पवारांचे भाषण ही पुढील ‘दहशतवादी’ कृत्यांना प्रेरणा तर
आहेच. आणि नरेंद्र दाभोळकर यांची हत्या हे दहशतवादी कृत्य आहे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;">म्हणून माझे महाराष्ट्राच्या
मुख्यमंत्र्यांना सांगणे आहे, की राज्यातल्या कायदा सुव्यवस्थेचे तीनतेरा तर
वाजलेच आहेत पण त्यामागे कोण हवा देते आहे हेही निश्चित झालेले आहे. तेव्हा आता
अधिक वेळ न दवडता त्वरेने कार्यवाही करावी अथवा कायद्याचे भय आणि समानता ही तत्वे
जनमानसाच्या मनातून पुसट होत जातील. आपला कारभार केवळ स्वच्छ असणे गरजेचे नाही तर
कर्तव्यकठोर असणेही आवश्यक आहे. शरद पवार आणि तत्सम व्यक्ती यांच्यावर
कायद्यानुसार त्वरित कार्यवाही सुरु करावी तर आपल्या कुर्रेबाज केसात कर्तव्याचे
पीस खोवले जाईल...</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-72226702617726337232013-04-21T15:03:00.000+05:302013-04-22T14:04:22.387+05:30महाराष्ट्र टाईम्स : नैतिकतेचा बुरखा...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">मराठी वृत्तपत्रांची स्थिती आजघडीला काही विशेष चांगली
नाही. नाव घेण्यासारखी वृत्तपत्रे अगदी एका हाताच्या बोटावर मोजण्याएवढी. त्यातही जसा
संपादक असेल तशी दिशा वर्तमानपत्रे घेतात याचाही मराठी वाचक साक्षीदार आहे. ‘जुन्याकाळ’
च्या एका वर्तमानपत्रात एका ‘नव’ पक्षाबद्दल आणि त्याच्या नेत्याबद्दल
बातम्या/अग्रलेख छापून येत होते. मग कार्यकर्ते त्याच्या जम्बो झेरॉक्स काढून
पक्षाच्या फलकावर लावत असत! ‘परस्परं प्रशंसन्ति’ अशातलाच काहीसा हा प्रकार! असो. </span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">‘लोकसत्ता’ चा मध्यंतरीच्या काळातला
हिंदूविरोध/हिंदुत्वविरोध हा स्पष्टपणे पूर्वग्रहदूषित होता. त्यात काही कोर्ट
केसेस झाल्या ज्या चालू आहेत आणि ज्यात संबंधितांनी घाबरून सपशेल माफी
मागितल्याचेही समोर आले आहे. या साऱ्या प्रकारामुळे मग संबंधितांची उचलबांगडी
म्हणा वा हकालपट्टी म्हणा; जे काही झाले त्यानंतर लोकसत्तेची दिशा पुन्हा बदलली.
पण पूर्वीपासूनच लोकसत्ताच्या पुरवण्या वाचनीय असतात. चतुरंग आणि लोकरंग तर
संग्राह्य असतात. त्यातले ‘दोन फुल एक हाफ’, ‘ऐकावे ते नवलच’, ‘मुक्तपीठ’, अशी
काही सदरे तर कायम लक्षात राहतील. </span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">सकाळ हे वर्तमानपत्र मला फार सुबक आणि स्वच्छ वाटते. स्वस्त
असूनही उत्तम छपाई, सुंदर फॉण्ट आणि बातम्याही एकांगी वाटत नाहीत. श्री. कांबळे
यांचे लेखनसुद्धा मला खूप आवडते. सकाळच्या पुरवण्यासुद्धा वाचनीय असतात. </span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पुढारी सुद्धा वाचनीय आहे. हिंदुत्वाबद्दल सडेतोड भूमिका,
अन्यायाची चीड, बहुजनांची कदर हे या वृत्तपत्रातून स्पष्टपणे दृग्गोचर होते. मुंबईत
तूर्तास विशेष वितरण नसल्याने वाचकांना पुढारी अजून समजलेला नाही.</span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">महाराष्ट्र टाईम्स म्हणजे तर आंग्लाळलेला पेपर! आज
दुर्दैवाने अशी स्थिती आहे की, अगदी ‘टाईम्स ऑफ इंडिया’ ची भाषांतरित आवृत्ती
म्हणून जरी काढली तरी म.टा. चा दर्जा सुधारेल. धर्माच्या नावाने बोटं मोडायची,
‘सेक्युलर’ आहोत हे दाखवण्याची जी स्पर्धा आहे त्यात अग्रेसर होण्याचे स्वप्न
पहायचे आणि शिवाय मुखपृष्ठावर वर मध्यभागी गणपतीचे दररोज वेगळे चित्र छापायचे हा
कुठला दुटप्पीपणा? स्वीकारा की हिंदू संस्कृती या देशाचा मूलाधार आहे. सोंग टाकाल
तेव्हाच शक्य होईल ना ते! असो. सामाजिक कार्यात बरीच दशके असलेल्या बाईंना
मध्यंतरी भेटण्याचा योग आला तेव्हा त्या म्हणाल्या की ‘म.टा. वाचलात तर निद्रेतच
राहाल.’ खरे वाटते ते. म.टा. ची वेबसाईट म्हणजे तर अश्लीलतेच्या सीमारेषेवर
रेंगाळणारी बनावट सज्जन व्यक्ती वाटते.
कुणाला वाटेल की मी म.टा. ला लक्ष्य करतो आहे. पण अजूनही मी सध्याचा संपादक कोण
आहे, विचारधारा काय आहे इत्यादी तपशील अजिबात तपासलेले नाहीत. आणि पुढेही कधी
पहावे असेही वाटत नाही. पण आज कित्येक मराठी घरांमध्ये म.टा. जातो आणि त्यात
लोकांचे विचार, भूमिका बदलण्याची ताकद आहे म्हणून या लेखात प्रामुख्याने म.टा. वर
टीका केली आहे.</span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दिल्ली बलात्काराची घटना घडल्यानंतर सर्वांनीच स्वाभाविकपणे
संताप, शोक व्यक्त केला. काळजीचे वातावरणही तयार झाले. प्रसारमाध्यमांनी
समाजमनाच्या जडणघडणीत खूप महत्वाची भूमिका बजावायची आहे. पण आज दुर्दैवाने समाजाची
नीतीमूल्ये ढासळायला प्रसारमाध्यमेही जबाबदार आहेत. चित्रपट, टी.व्ही. मालिका
यांचा तर विचारच नको पण वर्तमानपत्रेसुद्धा स्त्रीचे चित्रीकरण अशा पद्धतीने
करताना दिसतात की कुटुंबात आपला पेपर जातो त्यात शाळकरी मुले-मुली असतात या
गोष्टीचा जणू त्यांना विसरच पडलेला आहे. </span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">दिल्ली बलात्कार घटनेनंतर म.टा. ने १९ डिसेंबर २०१२ च्या आपल्या
अग्रलेखातून कोण नैतिकतेचे धडे दिले. ‘राष्ट्राचा विचार’, ‘स्त्री-पुरुष नात्याची
घट्ट वीण’, ‘स्त्रियांची असुरक्षितता’ असे तारे तोडले आहेत. आणि शिवाय पुढे म्हटले
आहे, <i>“</i></span><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपल्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">मिथक</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कथांमध्ये</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तरुणींच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">छेडखानीच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कथांना</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">एक</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">रोमँटिक</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वलय</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">प्राप्त</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">झाले</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> .</span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तरुणवयात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पुरुषांना</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">ते</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपल्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">मर्दानगीचेही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">लक्षण</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वाटते</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पण</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">याच</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कारणामुळे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">ग्रामीण</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">भागातील</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">लहान</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">मुलीआणि</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तरुणी</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कायम</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">भयाच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">सावटाखाली</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">जगत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">असतात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">गावपातळीवर</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">मुलींच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">शाळागळतीचे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">मुख्य</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कारण</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हीछेडछाडच</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">परंतु</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कौटुंबिक</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पातळीपासून</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पोलिसस्तरापर्यंत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कोणालाही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तो</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">गुन्हा</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वाटत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">नाही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">शहरातहीस्थिती</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वेगळी</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">नाही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">स्त्रियांकडे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">रोखून</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">बघण्यात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पुरुषांना</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">गैर</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वाटत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">नाही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">यात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पांढरपेशे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आणि</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पापभिरूम्हणवणारेही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पुरुष</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">असतात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपल्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">नजरेचा</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">समोरच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">व्यक्तीला</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">त्रास</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">होत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">असेल</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> , </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">त्यांच्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">गावीही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">नसते</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">.<span lang="MR">” </span></span></i><span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पुढे अग्रलेख म्हणतो, “</span><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">बाई</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">ही</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">भोगवस्तू</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">समजण्याची</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">सुरुवात</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">इथून</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">होत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">असते</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आणि</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पुढे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तो</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">अनेकांना</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपला</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हक्क</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">वाटतो</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> .<span lang="MR">” </span></span></i><span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पण स्वतः महाराष्ट्र टाईम्स या अशा प्रकारच्या भोगवस्तू
दृष्टीकोनाला कारणीभूत आहे हे सोयीस्कररित्या विसरतो. कारण स्वतः म.टा. च्या
वेबसाईटवर स्त्रीला ‘भोगवस्तू’ मानून स्त्रीदेहाचे उत्तान प्रदर्शन असलेले हजारो
फोटो आहेत. त्यातले वानगीदाखल काही खाली दिले आहेत.</span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-X8dc_Te9YPQ/UXOuhiCL3HI/AAAAAAAAAhk/x8Hr1varv_o/s1600/Ma.ta..jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="406" src="http://3.bp.blogspot.com/-X8dc_Te9YPQ/UXOuhiCL3HI/AAAAAAAAAhk/x8Hr1varv_o/s640/Ma.ta..jpg" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><i><span lang="MR"><br /></span></i></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><i><span lang="MR">“</span></i></span><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">एकाच</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">समाजपुरुषाचेदोन</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">चेहरे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहेत</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> . </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपण</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आपल्या</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आरशाची</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">काच</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">एकदा</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">फोडून</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">टाकावी</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> , </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">म्हणजे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">कळेल</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">की</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">पलीकडे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आणखी</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">एकचेहरा</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आणि</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">तो</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">हिंस्र</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आणि</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">विद्रूप</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> </span></i><i><span lang="AR-SA" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">आहे</span></i><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> .<span lang="MR">”</span></span></i><span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"> हे वरील अग्रलेखात म्हटल्याप्रमाणे म.टा. ला देखील लागू
होते. </span><i><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></i></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">जाहिरातींवर हल्ली पेपर चालतो म्हणतात. जाहिराती छापून
उरलेल्या जागेत बातम्या छापायच्या अशी काहीशी परिस्थिती उद्भवलेली आहे. म्हणून
पहिले पान असते एखाद्या गृहनिर्माण प्रकल्पाची जाहिरात. पण या जाहिराती जर अश्लील,
बीभत्स असतील तर त्याला ठाम नकार देण्याचे धैर्य वृत्तपत्राने दाखवायला हवे. म.टा.
चे वरील चित्र आणि व्हिडिओ प्रकरण हे कुणाला वाटेल जाहिरात म्हणून आहे. वेबसाईट
चालवायची तर अशा जाहिरातीतून महसूल मिळेल इत्यादी. पण तसे नाही. वस्तुस्थिती अशी
आहे की म.टा. स्वतः यात ‘रस’ घेऊन या फोटोज चे संकलन आणि प्रदर्शन करतो आहे. </span><span style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-PNOewyrvDPM/UXOvbk7tnZI/AAAAAAAAAhs/56KH7W0R8wo/s1600/ma.ta.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="http://3.bp.blogspot.com/-PNOewyrvDPM/UXOvbk7tnZI/AAAAAAAAAhs/56KH7W0R8wo/s640/ma.ta.1.jpg" width="600" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: center;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><i>म.टा. च्या नक्की कोणाची निवड? ताजं टवटवीत???</i></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;">पहा <span lang="MR" style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">वरील</span> चित्रातील लाल चौकट. ‘आमची निवड’?!? ‘sexy models
in bikini’ आणि ‘Lesbian Photo shoot for a cause!” ही यांची निवड? हे निवडीला
बसले होते अशी सर्व चित्रे घेऊन? आणि त्यात ही त्यांनी निवडली त्यांना भावली
म्हणून! हा म.टा. चा कोणता चेहरा म्हणायचा? की आंग्लाळलेल्या त्यांना यात काहीच
वावगे वाटत नाही? टाईम्स ऑफ इंडिया ‘बॉम्बे टाईम्स’ या नावाने जी काही निरुपयोगी
रद्दी वाचकांच्या गळ्यात मारतो त्याचेच हे मराठी स्वरूप तर नसेल? प्रश्न खूप झाले
पण उत्तर साधे आहे. महाराष्ट्र टाईम्स ने त्वरित हा प्रकार थांबवावा आणि अश्लील
चित्रांचे प्रदर्शन आणि त्याला देण्यात येणारे प्रोत्साहन हे थांबवावे. अन्यथा
मराठी वाचक नक्कीच याचा गांभीर्याने विचार करतील. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-zbevXnL7oo0/UXOv0MNRypI/AAAAAAAAAh0/zzaXZfrFNWs/s1600/ScreenHunter_03+Apr.+21+14.08.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="396" src="http://2.bp.blogspot.com/-zbevXnL7oo0/UXOv0MNRypI/AAAAAAAAAh0/zzaXZfrFNWs/s640/ScreenHunter_03+Apr.+21+14.08.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 200%; text-align: center;">
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: "Sanskrit 2003"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; mso-bidi-language: MR;"><i>म. टा. च्या निर्लज्जपणाचा कळस</i></span></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-74259183608056894992013-03-27T11:24:00.000+05:302013-03-27T11:27:13.592+05:30विश्व स्वामी विवेकानंदांचे - लेखांक ३ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="line-height: 150%; text-align: justify;">स्वामीजींनी पश्चिमी विचारजगताला तर हलवून सोडलेच परंतु
भारताचीही अखंड परिक्रमा करून त्यांनी ठिकठिकाणी जी भाषणे दिली ती आपल्याला आजही
मार्गदर्शक आहेत.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">स्वामीजींच्या काळातला भारत म्हणजे अखंड भारत. ज्यात
आत्ताचा पाकिस्तान, बांगलादेश, श्रीलंका इत्यादींचाही समावेश होता. या भागातसुद्धा
हिंदू वस्ती मोठ्या प्रमाणावर होती. स्वामीजींनी लाहोरमध्ये केलेल्या एका अत्यंत
महत्वपूर्ण भाषणाचा आज आपण या लेखात विचार करणार आहोत. स्वामीजींची सभा तेथील आर्य
समाज व सनातन धर्म सभा यांनी आयोजित केली होती. त्यात स्वामीजींनी “The common
bases of Hinduism” या विषयावर भाषण केले. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आजच्या भारतवासीयांसाठी तर या भाषणातून राष्ट्रीय
एकत्मतेसाठीचे आवश्यक पैलू स्वामीजींनी प्रकट करून दाखवले आहेत. ज्या भागात
स्वामीजी बोलत होते तेथे पंजाबी-शीख संप्रदायाचे प्रमाण खूप अधिक असल्याने त्यांनी
आपल्या भाषणात गुरु नानकांचे उदाहरण देऊन सुरुवात केली आणि मग गुरु गोविंद सिंहांचे
उदाहरण दिले. गुरु नानक यांनी ज्याप्रमाणे आपले बाहू पसरून सर्वांना प्रेमाचे आवाहन
केले आणि केवळ हिंदू अथवा मुसलमानच नव्हे, तर अख्ख्या जगाला कवेत घेण्याची क्षमता
दर्शविली त्याप्रमाणे आपण आपली अंतःकरणे प्रेमाने ओतःप्रोत भरण्याची आवश्यकता आहे.
या प्रेमाचा दाखला देऊन पुढे स्वामीजी गुरु गोविंद सिंहांच्या वीरत्वाचा
गौरवपूर्वक उल्लेख करतात. आपल्याच लोकांसाठी लढून, रक्त सांडून जेव्हा त्याच
लोकांनी त्यांची साथ सोडली तेव्हाही न चिडता, न रागावता गुरु गोविंद सिंह एखाद्या
शरविद्ध घायाळ सिंहाप्रमाणे दक्षिण भारतात निघून गेले. परकीयांशी ते झुंजले; पण
स्वकीयांशी त्यांनी वैर नाही मांडले. शक्तीबरोबरच असे प्रेम आपण आपल्या मनात जागृत
ठेवायला हवे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आपण हिंदू अनेक पंथ-उपपंथ, संप्रदाय, वैचारिक गट यात
विभागले गेलो आहोत. मुक्त विचार करायचा म्हणजे अशा विविध पंथांचा उदय होणं हे
साहजिकच आहे. पण त्यातूनही आपल्याला एकात्मता साध्य करावीच लागेल. आणि ती
करण्यासाठी आपल्याला सर्वांना आपली हृदये विशाल करावी लागतील. राष्ट्राच्या एकतेचे
उदात्त ध्येय समोर ठेवून वरवर दिसणारे भेद बाजूला सारून मूलगामी एकत्वाचा वेध
घ्यावा लागेल. भांडणे पुरे झाली. संघर्ष खूप झाले. आता प्रेमाने जिंकावयास हवे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आपण सारे ‘हिंदू’ आहोत. ‘हिंदू’ हा शब्द वापरल्यावर
स्वामीजी म्हणतात की ‘हिंदू’ या शब्दाला आज कोणताही अर्थ प्राप्त झाला असूद्या, (<i>लक्षात
हे घ्यावयास हवे की त्यावेळची परिस्थिती खचितच अभिमानाने आणि निर्भयपणे हिंदू
असण्याचा उच्चार करण्याची नव्हती</i>) पण मी मात्र ‘हिंदू’ या शब्दाचा उल्लेख
गौरवपूर्वकच करतो आहे. आपण आपल्या कर्तृत्वाने जगाला हे दाखवून देऊ की जे
अध्यात्मिक आहे, गौरवपूर्ण आहे ते म्हणजेच हिंदू! आणि जगातल्या कोणत्याही भाषेतील सर्वोच्च,
पवित्रतम असा शब्द म्हणजे हिंदू. आपल्या पूर्वजांचा अभिमान आपण बाळगायला हवा.
जेवढा आपल्या भूतकाळाचा अभ्यास आपण करू तेवढा हा अभिमान अधिकाधिक वाढतच जाईल.
तेव्हा आपल्या रक्तात हा अभिमान भरून घ्या आणि जगदुद्धारासाठी तयार व्हा. तुम्ही
तेव्हाच स्वतःला हिंदू म्हणवून घेऊ शकता जेव्हा ‘हिंदू’ या शब्दाच्या केवळ
उच्चारणानेही तुमच्या शरीरातून विजेची लहर सळसळून जात असेल.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">पुढे स्वामीजी ‘आपले राष्ट्र’ या बिंदूचे विश्लेषण करतात.
ज्याप्रमाणे व्यक्तीला कर्माचा सिद्धांत लागू होतो त्याप्रमाणे अगदी राष्ट्रांच्या
बाबतीतही तो लागू होतो. प्रत्येक राष्ट्राला ठराविक कार्य करायचे आहे. आपली स्पष्ट
भूमिका बजावायची आहे. लहानपणी आपण कथा ऐकल्या असतील की, सातासमुद्रापार एक पक्षी
असतो आणि एखाद्या व्यक्तीचा प्राण त्याच्यात असतो. तेव्हा तुम्ही त्या व्यक्तीला
कितीही मारा, काहीही करा..त्या पक्ष्याचा प्राण आहे तोपर्यंत त्या व्यक्तीला काही
होत नाही. तसेच प्रत्येक राष्ट्राचा ठराविक एका गोष्टीत प्राण असतो. ती गोष्ट
असेपर्यंत ते राष्ट्र अस्तित्वात राहते. टोळधाडीसारखी आक्रमणे आणि नृशंस संघर्ष
होऊनही इथली जमात टिकाव धरून राहिली. आणि केवळ विजयाने उभीच राहिली नाही तर
आक्रमणांचा करायला सज्ज झाली. कारण इथल्या पूर्वजांनी आपल्याला असा विचार दिला जो
केवळ विज्ञानाच्या प्रगतीने साध्य होणार नाही. वेद आणि उपनिषद यातून असे विचार
आपल्यात रुजवले गेले की जे आज पिढ्यानपिढ्या पुढे संक्रमित होत राहिले आहेत आणि
आपल्या धमन्यांमधील रक्ताच्या बिंदू-बिंदूमधून वाहत आहेत. हा हिंदुत्वाचा विचार
आपण जोपर्यंत आपल्यात टिकवून ठेऊ आणि पुढे संक्रमित करू तोपर्यंत येणाऱ्या
प्रत्येक संकटातून आपण भक्त प्रल्हादासारखे तावूनसुलाखून बाहेर पडू. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आपल्या देशात अनेक संप्रदाय निर्माण झाले आहेत आणि होतही
राहणार आहेत परंतु सांप्रदायिक झगडे व्हायला नकोत. संप्रदाय असावेत पण
सांप्रदायिकता नसावी. म्हणून आपल्या पूर्वजांनी म्हणून ठेवले ‘एकं सत् विप्राः
बहुधा वदन्ति’ म्हणजे सत्य एकच आहे पण विद्वान त्याला विविध नावांनी संबोधतात. तेव्हा
हा विचार शैव, वैष्णव, गाणपत्य, बौद्ध, जैन, शीख अशा सर्वांनीच मनाशी धरून
एकात्मतेचा पुनरुच्चार केला पाहिजे. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-IN; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-IN; mso-bidi-language: MR; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;"><br /></span>
पुढे स्वामीजींनी ईश्वर
संकल्पना, इथल्या हिंदूचे ईश्वराबद्दलचे सर्वसाधारण मत, उपनिषदातील आत्मन् हा
विचार, आत्म्याचे अमरत्व या आणि अशा गोष्टींवर सुंदर विवेचन केले आहे. हा लेख
मुळातूनच वाचण्यासारखा आहे. त्याचे मनन-चिंतन करण्यासारखा आहे. </span></div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-57931632531042342042013-03-09T08:40:00.000+05:302013-03-09T08:42:27.694+05:30विश्व स्वामी विवेकानंदांचे - लेखांक २.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<i>लेख क्र. १ वाचा - http://vikramwalawalkar.blogspot.in/2013/02/blog-post.html</i><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">थोरांचे बालपण सुद्धा थोरच असते. त्यातले प्रसंग हे त्यांच्या आयुष्याची दिशा
आणि ध्येय स्पष्ट करणारे असतात. श्रीराम, श्रीकृष्ण, शिवाजी महाराज यांचे बालपण
सुद्धा सुरस आणि प्रेरणादायी आहे. स्वामी विवेकानंद म्हणजेच बालपणीचा नरेंद्र.
माता भुवनेश्वरीदेवी आणि विश्वनाथ दत्त यांच्यापोटी जन्मलेला नरेंद्र त्याच्या
बालपणीच्या प्रसंगांतून आपल्याला बरेच काही शिकवून जातो.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">महाराष्ट्रातल्या गणेशोत्सवासारखाच पश्चिम बंगालमधला दुर्गापूजेचा सण! अत्यंत
उत्साहाचा, ऊर्जेचा, आनंदाचा आणि धामधुमीचा. फुललेल्या बाजारपेठा, गजबजलेले रस्ते,
रमलेले बाळगोपाळ, उत्सवी खरेदी. चहूदिशांनी उत्साह ओसंडून वाहत असतो. अशाच एका
दुर्गापूजेसाठी नरेंद्रच्या आईने त्यांना बाजारातून दुर्गेची मूर्ती आणण्यासाठी
पाठवले. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">ईश्वरभक्त असलेला नरेंद्र रस्त्याने रमतगमत चालला होता. आज दुर्गा घरी येणार
म्हणून त्याच्या बालमनाला कोण आनंद झाला होता. रस्ता पार करून पुढच्या चौकात गेले
की आलेच मूर्तीचे दुकान. सगळीकडे लगबग सुरु होती. नरेंद्रने मूर्ती पाहिली. त्याचं
श्रद्धाळू मन हरखून गेलं. दुर्गेचं ओज, शस्त्रधारी हात, तेजस्वी डोळे, विजयी
मुद्रा आणि आशीर्वादाचा हात पाहून तो मनोमन सुखावला. मूर्ती हातात घेतली अन् खूप जपून पावलं टाकत तो निघाला.
एवढ्यात त्याला लांबून येणाऱ्या घोडागाडीचा आवाज आला. मान वळवून पाहतो तर काय, एक लहान
मुलगी कडेवर एक बाहुली घेऊन आपल्याच तंद्रीत रस्ता पार करत होती. चाणाक्ष
नरेंद्रने क्षणार्धात जाणले की घोडागाडी त्या मुलीला मध्यरस्त्यात गाठणार आणि
तिच्या अंगावरून धडधडत पुढे निघून जाणार. इतर लोक श्वास रोधून पाहू लागले. पुढे
काय वाढून ठेवले आहे हे त्या मुलीच्या मात्र ध्यानीमनीही नव्हते. डोळ्याची पापणी
लवते न लवते तोच नरेंद्रने हातातली मूर्ती बाजूला भिरकावली अन् धावत त्या मुलीला
उचलून पार निघून गेला. घोडागाडी धडधडत निघून गेली. लगाम खेचण्याचा प्रयत्न
केल्याने घोडे खिंकाळले आणि पुढे जाऊन थांबले. सारे अवाक् होऊन पाहू लागले.
नरेंद्रच्या साहसाचे सर्वांनी कौतुक केले. पण नरेंद्र मात्र मनातून खट्टू झाला.
त्याच्या हातातल्या मूर्तीचा पार चक्काचूर झाला होता. घरी आलेल्या खिन्न
नरेंद्राला आईने विचारल्यावर त्याने सारा प्रकार कथन केला. आईने नरेन्द्राचे
कौतुकच केले.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">पुढे अखिल जगाला या नरेन्द्राने हाच उपदेश केला की ‘सर्व जीवमात्रांमध्ये
ईश्वर विद्यमान आहे’, ‘शिवभावाने जीवसेवा करा’, ‘दारिद्रीनारायणाची सेवा करा’.
त्या उपदेशाचे मूळ आईच्या त्या शिकवणुकीमध्ये तर आहेच पण गुरु श्रीरामकृष्ण परमहंस
यांचाही वाटा या विचारांच्या जडणघडणीत आहे. आणि म्हणूनच ‘जीवे जीवे शिवस्वरूपं,
सदा भावयतु सेवायाम्’ अशा रीतीने शाळा, रुग्णालये यांची उभारणी रामकृष्ण मिशन ने
केली. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-vtLWIcJFJPM/UTqnBy8DPJI/AAAAAAAAAhU/Bvyjq53qnhk/s1600/sw.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-vtLWIcJFJPM/UTqnBy8DPJI/AAAAAAAAAhU/Bvyjq53qnhk/s400/sw.jpg" width="305" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">आज संपूर्ण विश्व धार्मिक कट्टरतेच्या आणि सांप्रदायिक असहिष्णुतेच्या
कालखंडातून जात असताना विश्वबंधुत्वाचा उद्घोष करणे आणि अखिल जगताला बंधुत्वाचा
संदेश देणे ही कामे या भरतभूमीतूनच व्हायची आहेत. आणि त्याचा पायाच स्वामीजींनी
घालून ठेवला आहे.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">नरेंद्रचे वडील विश्वनाथ दत्त हे कलकत्त्यातील एक प्रतिष्ठित वकील होते. घरची
परिस्थिती उत्तम होती. छोटा नरेंद्र एकदा घराच्या खिडकीत उभा होता. हिवाळ्याचे
दिवस होते. बाहेरच्या गमतीजमती पाहत असतानाच नरेन्द्राचे लक्ष वेधले गेले ते एका
अत्यंत गरीब माणसाकडे. त्या माणसाच्या अंगावर लज्जारक्षणापुरतेच कपडे होते. त्या
थंडीत तो कुडकुडत होता आणि हळूहळू मार्गक्रमणा करत होता. एका सुभाषितात
म्हटल्याप्रमाणे सज्जनांचे हृदय हे लोण्याप्रमाणे असते, परपीडा पाहून ते विरघळते.
नरेन्द्राचे मन तरी द्रवल्याशिवाय कसे राहील? खोलीमध्ये नजर फिरवता वडिलांची किमती
शाल झटकन नरेन्द्राच्या नजरेस पडली. कशाचाही विचार न करता त्याने ती शाल उचलली आणि
धावतच खाली गेला. त्या गरीब व्यक्तिच्या अंगावर शाल पांघरल्यावर नरेन्द्राचे मन
सुखावले. ती व्यक्तीही हरखून गेली. जिथे मुले आपली साधी पेन्सिल अथवा चेंडू दुसऱ्याला
देत नाहीत तिथे बाल नरेन्द्राने घरातली किमती शाल त्या व्यक्तिच्या अंगावर पांघरून
जणू इथल्या हजारो वर्षांच्या शिकवणुकीचा प्रत्ययच दिला. ‘परपीडा जाने रे’ या
उक्तीचा व्यवहारातला धडाच जणू या कथेतून मिळतो. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 18.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-4609481811653178410.post-35628225598817723512013-02-26T10:29:00.002+05:302013-02-26T10:29:43.337+05:30विश्व स्वामी विवेकानंदांचे - लेखांक १.<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b>स्वामी विवेकानंद यांचे हे १५० वे जयंती वर्ष. त्यानिमित्ताने 'श्री गजानन आशिष' या मासिकात माझी लेखमाला छापून येते आहे. तीच इथे पुनः प्रकाशित करत आहे.</b><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">विश्व स्वामी विवेकानंदांचे </span></b><b><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">स्वामी विवेकानंद म्हणताच वातावरण एकदम चैतन्यमय होऊन जाते.
जगाला सद्विचार देण्यासाठी प्रचंड प्रवासाची तयारी</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">,<span lang="MR"> खडतर मार्गाचा हसतमुखाने स्वीकार, जगदुद्धाराचे भव्य स्वप्न,
अदम्य उत्साह आणि अक्षय ऊर्जा म्हणजेच स्वामीजींचे जीवन. </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">भारतमाता ही आपली जन्मभूमी आणि कर्मभूमी तर आहेच आणि तसे
जगातले इतर देशही तेथे जन्म घेणाऱ्या लोकांसाठी असतात. परंतु भारत केवळ मातृभूमीचा
दर्जा घेऊन थांबत नाही तर ती एक ‘पुण्यभूमी’ झालेली आहे. ‘पुण्यभूमी’ का, तर इथे
अशा अनेक धर्मपरायण, कर्मशील, त्यागी पुण्यवंतांनी जन्म घेतला अन् आपल्या जीवनाचे
तेवते नंदादीप उभे करून ठेवले ज्यामुळे त्या प्रकाशात भरतभू ‘पुण्यभूमी’ म्हणून
उजळली गेली, नावाजली गेली. ‘ईश्वर्दर्शन आम्हाला घडले आहे, तुम्हालाही ते घडू
शकेल. तुम्ही पापी नाही’ असा उद्घोष करणाऱ्या पुण्यावंतांची ही जननी.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">धर्मरक्षणार्थ आहुती देणारे वीर-वीरांगना, शीलरक्षणार्थ
अग्नीला कवटाळणाऱ्या पवित्र स्त्रिया, न्यायासाठी स्वतःची सत्ता-संपत्ती,
कवच-कुंडले, अगदी मांससुद्धा निरिच्छपणे काढून ठेवणारे राजे, असुरनिर्दालनासाठी
आपल्या हाडांचे अर्पण तात्काळ ठेवणारे ऋषी या सर्वांमुळे ‘पुण्यभूमी’ भारतमाता
विश्वगुरूपदी आरूढ झाली होती. आज खेदाने ‘होती’ असेच म्हणावे लागते आहे. पण ही
केवळ आजची परिस्थिती नाही. कालौघात संस्कारांचे अवमूल्यन, दायित्वाचे विस्मरण,
निष्ठांची भेसळ, तत्वांची सरमिसळ अशामुळे विविध समाजसुधारक, संत यांनी वेळोवेळी
प्राचीन तत्वांचे पुनरुज्जीवन करण्याचा प्रयत्न केला. आणि या संतमालिकेतील एक
म्हणजेच श्रीरामकृष्ण परमहंस.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">श्रीरामकृष्णांचे जीवन हे खूप विलक्षण पण अत्यंत साधे.
त्यांनी असा शिष्यपरिवार घडविला जो सूर्यापासून निघालेल्या किरणांप्रमाणे भारतभर
तर पोहोचलाच पण पश्चिम जगतालाही अचंबित करून सोडता झाला. स्वामी अखंडानंद, स्वामी
अभेदानंद, स्वामी निखिलानंद, स्वामी शर्वानंद, स्वामी तेजोमयानंद या आणि अशा
त्यागमयी स्वामींनी ठिकठिकाणी आश्रम स्थापन केले, लोकांना ईश्वरसाधना करायला
शिकवली, वेदांताचा म्हणजेच उपनिषदांचा सखोल अभ्यास करून त्यावर टीकेसहित भाषांतरे
प्रकाशित केली. या श्रीरामकृष्णांच्या शिष्यपरिवारातले सर्वात गाजलेले नाव म्हणजे
स्वामी विवेकानंद.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आज स्वामीजींची विशेषत्वाने आठवण करण्याचे औचित्य म्हणजे
त्यांची १२ जानेवारी २०१३ रोजी असणारी १५० वी जयंती.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">स्वामीजींचे विचार हे केवळ आध्यात्मिक नाहीत. ते
व्यक्तित्वाच्या विविध पैलूंना घडवणारे आहेत. आत्मविश्वास भरणारे, शिवभावाने जीवसेवा
करण्यास प्रवृत्त करणारे, त्यागाचे महत्व ठसवणारे आहेत. स्वामीजी ‘योद्धा
संन्यासी’ होते. राष्ट्र आणि समाज यांचा विचार करता त्यावरही स्वामीजींचे विस्तृत
साहित्य उपलब्ध आहे. अस्पृश्यता, जातिभेद यांचे निर्मूलन, स्त्रियांप्रती आदरयुक्त
भावना, तीव्र देशभक्ती आणि प्रखर राष्ट्रवाद, विजिगीषु भावना यांचेच जागरण त्यांनी
केले. व्यष्टी, समष्टी, सृष्टी आणि परमेष्टी या सर्वांचा साकल्याने विचार करायला
स्वामीजींनी शिकवले. ‘तुम्ही पापी आहात. जर केवळ त्याचीच भक्ती केलीत तर ईश्वर
तुमची पापे माफ करेल अन्यथा नरकात जाल’ ह्या पश्चिमी जगताच्या विचाराला छेद देत
स्वामीजींनी ‘तुम्ही पापी तर नाहीच. पण तुम्ही तर अमृताचे पुत्र आहात’ असा घोष
केला. त्यांच्या विचाराचे पश्चिम जगताने स्वागत केले. कित्येक ठिकाणी ‘वेदांत
सोसायटीज’ स्थापन झाल्या. भगिनी निवेदितांसारखे जन्माने पाश्चात्य असलेले अनुयायीही
त्यांना मिळाले. पुढे श्रीरामकृष्णांचे अनेक शिष्य योजनाबद्ध रीतीने अमेरिका,
इंग्लंड इथे जाऊन वास्तव्यास राहिले आणि त्यांनी ही चळवळ पुढे नेली.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">जवाहरलाल नेहरुंपासून ते वीर सावरकरांपर्यंत विविध
विचारधारांच्या नेत्यांनीही स्वामीजींच्या विचारांची आवश्यकता वेळोवेळी स्वीकारली
आहे. आज स्वामीजींच्या १५० व्या जयंतीनिमित्ताने देशभर अनेक संस्था-संघटना विविध
कार्यक्रम करत आहेत. जम्मू-काश्मीर ते कन्याकुमारी आणि कच्छ ते कामरूप पसरलेल्या
आपल्या देशाला स्वामीजींच्या विचारांची नितांत आवश्यकता आहे. आजची भीषण संकटे आणि भयावह
आव्हाने पाहता आपण एका सूत्रात बध्दपरिकर होऊन संघटित शक्तीच्या स्वरूपातच सामोरे
गेल्यास विजयी होऊ. एकरस समाजनिर्मितीचे प्रयत्न आज व्हायला हवेत.</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;">आबालवृद्धांची आवश्यकता डोळ्यासमोर ठेवून विविध
कार्यक्रमांची योजना करावी लागेल. स्पर्धा, खेळ, चर्चा, वादविवाद, एकत्रीकरण,
वाचन, साहित्य-विक्री, मनन-चिंतन ह्यातून स्वामीजींच्या विचारांचा प्रसार-प्रचार
करावा लागेल. आम्ही यासाठी एका मंचाची निर्मिती केली आहे. वर्षभराच्या ह्या सर्वच
कार्यक्रमात संपूर्ण समाजाचे तन-मन-धन पूर्वक योगदान लागणार आहे. हा जगन्नाथाचा रथ
आपण सारे मिळून ओढूया. आपल्याला जसे जमेल तसे सहकार्य करुया. आपणही ह्या कामाबद्दल
अधिक जाणून घेऊ इच्छित असाल, सहभागी होऊ शकत असाल तर अवश्य संपर्क साधा. </span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; line-height: 150%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; mso-bidi-language: MR;">जनसेवा ही ईश्वरभक्ती, बोध ह्यातला उमगूया,</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span lang="MR" style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; mso-bidi-language: MR;">विश्वासाने बंधुत्वाचे नाते सर्वां सांगूया |</span><span style="font-family: "Utsaah","sans-serif"; font-size: 17.0pt; mso-bidi-language: MR;">|<o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Utsaah, sans-serif; font-size: 17pt; text-align: center;"> </span> </div>
विक्रम वालावलकर.http://www.blogger.com/profile/06996072574103034953noreply@blogger.com1